Na prvý pohľad to vyzeralo ako ďalšia z podobných vyvýšenín. Tiahnu sa kamenistou a vyprahnutou krajinou Anatólie, ktorú zničili stáročia intenzívneho obrábania.
Ak by ste sa postavili na jej vrch, mali by ste dobrý výhľad do rozsiahleho okolia. Keď sa tam však v šesťdesiatych rokoch vybrali americkí archeológovia, čudné kruhové kopce im nepripadali ničím výnimočné.
Narazili síce na množstvo vápencových blokov, no mysleli si, že sú to len pozostatky po ďalšom z množstva stredovekých byzantských cintorínov. Mali patriť k neďalekej pevnosti a rozhádzané kamene predstavovali náhrobky neznámych obyvateľov.
Naoko bezvýznamné miesto, podobné množstvu ďalších v celej oblasti, krátko nato opustili.
Vedci sa však radikálne zmýlili. Na tri desaťročia sa takmer zabudlo na objekty, ktoré sú dnes možno najdôležitejším archeologickým nálezom za posledné storočie - ak nie v dejinách ľudstva.
Hlina a nánosy totiž ukrývali čosi natoľko zvláštne a tajomné, že pred odkrytím by o podobnom náleze pochybovali všetci odborníci. Ukrytý v pôde sa schovával Göbekli Tepe – najstarší známy náboženský chrám v histórii človeka.
Najstarší chrám
„Toto je prvé ľuďmi vybudované sväté miesto," hovorí pre Smithsonian nemecký archeológ Klaus Schmidt. Práve on si v roku 1994 všimol, že kopec na juhu Turecka nie je ani kopec, ale ani byzantský cintorín. A že vápencové bloky nie sú náhrobky, ale čosi iné, a podstatne staršie.
„Niečo podobné mohol vytvoriť iba človek. A veľmi rýchlo mi bolo jasné, že toto je gigantické nálezisko z kamennej doby."
Vykopávky na mieste pokračujú dodnes. Nálezy kostí aj kamenných nástrojov ukázali, že objekt je skoro o sedemtisíc rokov starší ako najstaršie egyptské pyramídy či počiatky budovania anglického Stonehenge. Datovanie ukázalo, že stavba vznikla niekedy pred jedenásť- až dvanásťtisíc rokmi.
Tento nález radikálne mení pohľad na dejiny ľudstva a spôsobil čosi, čo by sme mohli prirovnať ku kopernikovskej revolúcii v astronómii. Kým však poľský mysliteľ vymenil v strede slnečnej sústavy Zem za Slnko, vykopanie čo i len malej časti náleziska ukázalo, že s vývojom ľudstva neprebiehalo všetko tak, ako hovorili dávne teórie.
Turecký chrám totiž vznikol v čase, keď nielenže nejestvovali železné nástroje, ale ani písmo, štáty a dokonca pravdepodobne ani schopnosť chovať zvieratá a obrábať pôdu. Dávny kamenný monument zrejme vybudovali vtedajší lovci a zberači. A museli ich byť stovky, dokázali organizovať svoju prácu, niečo jedli a predovšetkým, mali obrovskú motiváciu.
Tou bolo vtedajšie náboženstvo, čo naznačujú reliéfy na veľkých, až šestnásťtonových vápencových blokoch v tvare písmena „T".
Lovci a zberači
Vedci si dosiaľ mysleli, že zložitejšie náboženstvá a náboženské stavby mohli vzniknúť až vtedy, keď sa naši pravekí predkovia usadili a svet ovládla neolitická revolúcia.
Začali pestovať plodiny, postavili si prvé ohrady pre zvieratá a väčší dostatok zdrojov odštartoval aj zrod nových spoločenských systémov či vynálezov. Vrátane rozsiahlej deľby práce či vzniku kasty kňazov.
Göbekli Tepe ukazuje, že to celé mohlo byť inak. „Naša predstava lovcov a zberačov bola vždy taká, že šlo o malú, pohyblivú skupinu," vysvetľoval minulý rok pre magazín National Geographic Schmidt.
„Mysleli sme si, že nedokázali vytvoriť veľké trvalé stavby, pretože sa museli stále premiestňovať za zdrojmi. Nemohli predsa udržiavať zvláštnu triedu kňazov či remeselníkov, pretože nedokázali získavať extra zásoby na ich nakŕmenie. A zrazu tu je Göbekli Tepe - a oni to zjavne dokázali."
