BRATISLAVA. Veríte v Boha? Ak áno, v živote sa pravdepodobne častejšie rozhodujete na základe intuície, akéhosi zdravého sedliackeho rozumu. Naopak, relatívne zložitejšie analytické myslenie vedie skôr k podkopávaniu viery a intuitívneho zmýšľania.
Ukázalo to niekoľko experimentov na dobrovoľníkoch, pri ktorých vedci skúmali, ako sa rozhodujú a reagujú v rôznych situáciách. Zo skúmania vyplynulo, že aj v prípade veriacich môže analytické myslenie podkopať silu ich viery.
Analýza vs. intuícia
Vedci chcú už roky pochopiť, prečo a ako vznikla v ľudskej spoločnosti viera. Predchádzajúce výskumu ukázali, že viera - vrátane viery v Boha - nejakým spôsobom súvisí s intuitívnym myslením.
Naopak, analytické myslenie vieru skôr oslabuje. Počas evolúcie sa však človeku osvedčili oba spôsoby myslenia: intuitívne dokáže rýchlo a bez väčšej námahy reagovať na podnety z prostredia. Analytické myslenie je zase pomalšie a komplikovanejšie, no dokážeme vyriešiť aj zložitejšie problémy - obzvlášť také, pri ktorých intuícia dáva zlé odpovede.
„Medzi vedcami pritom prevláda konsenzus, že veľa z náboženskej viery má základ v intuitívnom procese," hovorí pre magazín Science neurovedec Joshua Greene.
Práve v tomto odbornom magazíne vyšla štúdia, ktorá zhŕňa výsledky zo štvorice experimentov Willa Gervaisa a Ara Norenzayana z Univerzity v Britskej Kolumbii. Vedci skúmali, aký môže mať analytické myslenie vplyv na vieru.
Najskôr na základe jednoduchých matematických testov zistili, u ktorých z dobrovoľníkov prevláda intuícia a ktorí používajú skôr analytické myslenie. Pokusné osoby napríklad museli odpovedať na otázku: „Ak piatim strojom trvá päť minút výroba piatich nástrojov, ako dlho bude trvať sto strojom výroba sto nástrojov?"
(Ak ste odpovedali sto minút, rozhodli ste na základe intuície. Bude im to trvať tiež päť minút.)
Čo je naozaj dôležité?
Skutočné testovanie však nasledovalo až potom. Vedci napríklad skúmali, aký má vplyv symbol myslenia na vyplnenie dotazníka o viere v Boha.
Na ich prekvapenie došlo u náhodne zmiešanej skupiny k značným rozdielom podľa toho, či zmiešané skupiny dobrovoľníkov videli alebo nevideli slávnu Rodinovu sochu Mysliteľ.
Ďalší pokus zase ukázal, že ak pokusné osoby dostali dotazník v ťažšie rozlúštiteľnej podobe, znovu mali tendenciu klásť menší dôraz na vieru.
„Bola to pritom iba drobná manipulácia," zdôrazňuje pre Scientific American Norenzayan. „A aj niečo takéto na prvý pohľad triviálne môže viesť k zmene toho, čo ľudia považujú za dôležité v ich systéme viery."
Výsledkom všetkých testov napokon bolo zistenie, že v okamihu, keď museli ľudia zapájať analytické myslenie, oslabovalo to ich vieru.
Pravdovravní dobrovoľníci
Niektorí vedci však upozorňujú aj na problém podobných výskumov. Je totiž veľmi ťažké zistiť, v čo pokusné osoby naozaj veria a v čo tvrdia, že veria.
„Tím ukázal, a to je všetko, čo sa vlastne ukázať dá, že keď myslíte viac kriticky, odmietate aj postoje, s ktorými by ste inak súhlasili," tvrdí pre Science nositeľ Nobelovej ceny Daniel Kahneman.
Odborníci však zdôrazňujú, že ich výskum nehovorí, že nejaké myslenie je lepšie ako druhé. Ani že viera nemá zmysel.
„Vďaka nejakej kombinácii kultúry a biologických faktorov sú napokon naše mysle intuitívne náchylné na vieru," dodáva aj Greene.
