Máme v sebe vírusy z čias dinosaurov

Pradávne vírusy vymenili šírenie sa medzi organizmami za množenie sa vnútri jedinej bunky.

Vírusy v sebe nosíme milióny rokov.(Zdroj: FOTOLIA)

BRATISLAVA. Je to jedna z najväčších záhad súčasnej vedy. Nachádza sa v jadrách bunky, je absolútne kľúčový pre život a riadi procesy, ktoré sa v organizmoch odohrávajú.

No dnes vieme iba to, že ani nie dve percentá genetického materiálu človeka sa priamo podieľajú na našom živote. A vôbec netušíme, na čo slúži veľká väčšina nášho genómu.

Časť z neho však pochádza od pradávnych vírusov, ktoré sa pred miliónmi rokov stali súčasťou aj našej DNA. Vedci zistili, že takéto „vírusy“ ešte z čias dinosaurov máme spoločné aj s ostatnými cicavcami: počnúc myšami a delfínmi či slonmi končiac.

V jedinej bunke

Medzinárodný tím vedcov sa rozhodol preskúmať genómy takmer štyridsiatky rôznych cicavcov. Pomocou matematických nástrojov následne zistil, že do genómu našich predkov sa kedysi dávno dostali vírusy, ktoré máme dnes všetci spoločné. Presnejšie, tvoria podstatnú časť samotného genómu.

info
Fakty
Pradávne gény
  • Výskum 38 druhov cicavcov ukázal, že máme spoločné gény, ktoré pochádzajú od dávnych vírusov.
  • Takéto vírusy sa šíria naprieč DNA. Nakazia však cudzie jedince.

Niektoré skupiny vírusov pritom stratili schopnosť šíriť sa medzi bunkami. Celý ich životný cyklus sa tak odohrával v rámci jedinej bunky, kde sa ich genetický materiál rozširoval. Výsledkom je, že v bunkách hostiteľa počet génov vírusu vzrástol aj tridsaťnásobne.

Paradoxne to však nemalo veľký vplyv na fungovanie samotnej bunky, v zložitejších organizmoch to bolo dokonca výhodné. Vedci totiž zdôrazňujú, že napríklad proteín, ktorý pomáha vývoju placenty, v skutočnosti pochádza práve z vírusov.

„Toto je príbeh epidémie, ktorá sa odohráva v genóme každého zvieraťa,“ hovorí pre BBC zoológ Robert Belshaw, spoluautor štúdie v magazíne PNAS. „Príbeh, ktorý odštartoval pred sto miliónmi rokov a ktorý pokračuje dodnes.“

Kritická voľba

Nový výskum naznačuje, že s DNA to môže byť ešte zložitejšie, než sme si donedávna mysleli. Iná štúdia napríklad ukázala, že základné princípy v DNA fungujú bez ohľadu na to, či je kyselina „prirodzená“, alebo ju vedci upravia, možno dokonca vyrobia v laboratóriu.

Aktuálny výskum zase hovorí, že samotná DNA môže fungovať aj ako prostredie, v ktorom prebiehajú ďalšie procesy - dokonca evolúcia.

„Predpokladáme napríklad, že vírusy stáli pred voľbou,“ dodáva Belshaw v tlačovom vyhlásení mimovládnej organizácie Wellcome Trust, ktorá spolu s britskou Kráľovskou spoločnosťou výskum podporovala.

„Museli sa rozhodnúť, či si zachovajú svoju vírusovú podstatu a budú sa šíriť medzi zvieratami a druhmi, alebo sa naviažu na jeden genóm a šíriť sa budú v ňom.“

ico

Čo v sebe nosíme

DNA je zvláštna skladačka. Stále ju poriadne nepoznáme.

BRATISLAVA. Je to zvláštne, no vedci odhadujú, že len zhruba jeden a pol percenta našej DNA nesie gény, ktoré priamo kódujú bielkoviny nutné pre náš život.

Veľká väčšina genómu tak spadá do dvoch kategórií: jednu polovicu tvorí takzvaná odpadová DNA, o ktorej stále netušíme, na čo vlastne slúži. Tou druhou sú podľa BBC rôzne zavlečené gény, ktoré do nášho genetického materiálu počas miliónov rokov evolúcie priniesli vírusy a parazity.

Niektorí z týchto „prišelcov“ bunkám či neskôr zložitejším organizmom pomohli. Podobne ako v prípade mitochondrií či chloroplastov, dávnych sym〜biontov, ktorí sú dnes súčasťou buniek eukaryotických organizmov. V prípade mitochondrií teda aj človeka.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 316
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 14 878
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 398
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 7 970
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 7 480
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 624
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 359
  8. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 197
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 818
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 320

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple sa tlačí do baní na kobalt a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.