Máme v sebe vírusy z čias dinosaurov

Pradávne vírusy vymenili šírenie sa medzi organizmami za množenie sa vnútri jedinej bunky.

Vírusy v sebe nosíme milióny rokov.(Zdroj: FOTOLIA)

BRATISLAVA. Je to jedna z najväčších záhad súčasnej vedy. Nachádza sa v jadrách bunky, je absolútne kľúčový pre život a riadi procesy, ktoré sa v organizmoch odohrávajú.

No dnes vieme iba to, že ani nie dve percentá genetického materiálu človeka sa priamo podieľajú na našom živote. A vôbec netušíme, na čo slúži veľká väčšina nášho genómu.

Časť z neho však pochádza od pradávnych vírusov, ktoré sa pred miliónmi rokov stali súčasťou aj našej DNA. Vedci zistili, že takéto „vírusy“ ešte z čias dinosaurov máme spoločné aj s ostatnými cicavcami: počnúc myšami a delfínmi či slonmi končiac.

V jedinej bunke

Medzinárodný tím vedcov sa rozhodol preskúmať genómy takmer štyridsiatky rôznych cicavcov. Pomocou matematických nástrojov následne zistil, že do genómu našich predkov sa kedysi dávno dostali vírusy, ktoré máme dnes všetci spoločné. Presnejšie, tvoria podstatnú časť samotného genómu.

info
Fakty
Pradávne gény
  • Výskum 38 druhov cicavcov ukázal, že máme spoločné gény, ktoré pochádzajú od dávnych vírusov.
  • Takéto vírusy sa šíria naprieč DNA. Nakazia však cudzie jedince.

Niektoré skupiny vírusov pritom stratili schopnosť šíriť sa medzi bunkami. Celý ich životný cyklus sa tak odohrával v rámci jedinej bunky, kde sa ich genetický materiál rozširoval. Výsledkom je, že v bunkách hostiteľa počet génov vírusu vzrástol aj tridsaťnásobne.

Paradoxne to však nemalo veľký vplyv na fungovanie samotnej bunky, v zložitejších organizmoch to bolo dokonca výhodné. Vedci totiž zdôrazňujú, že napríklad proteín, ktorý pomáha vývoju placenty, v skutočnosti pochádza práve z vírusov.

„Toto je príbeh epidémie, ktorá sa odohráva v genóme každého zvieraťa,“ hovorí pre BBC zoológ Robert Belshaw, spoluautor štúdie v magazíne PNAS. „Príbeh, ktorý odštartoval pred sto miliónmi rokov a ktorý pokračuje dodnes.“

Kritická voľba

Nový výskum naznačuje, že s DNA to môže byť ešte zložitejšie, než sme si donedávna mysleli. Iná štúdia napríklad ukázala, že základné princípy v DNA fungujú bez ohľadu na to, či je kyselina „prirodzená“, alebo ju vedci upravia, možno dokonca vyrobia v laboratóriu.

Aktuálny výskum zase hovorí, že samotná DNA môže fungovať aj ako prostredie, v ktorom prebiehajú ďalšie procesy - dokonca evolúcia.

„Predpokladáme napríklad, že vírusy stáli pred voľbou,“ dodáva Belshaw v tlačovom vyhlásení mimovládnej organizácie Wellcome Trust, ktorá spolu s britskou Kráľovskou spoločnosťou výskum podporovala.

„Museli sa rozhodnúť, či si zachovajú svoju vírusovú podstatu a budú sa šíriť medzi zvieratami a druhmi, alebo sa naviažu na jeden genóm a šíriť sa budú v ňom.“

ico

Čo v sebe nosíme

DNA je zvláštna skladačka. Stále ju poriadne nepoznáme.

BRATISLAVA. Je to zvláštne, no vedci odhadujú, že len zhruba jeden a pol percenta našej DNA nesie gény, ktoré priamo kódujú bielkoviny nutné pre náš život.

Veľká väčšina genómu tak spadá do dvoch kategórií: jednu polovicu tvorí takzvaná odpadová DNA, o ktorej stále netušíme, na čo vlastne slúži. Tou druhou sú podľa BBC rôzne zavlečené gény, ktoré do nášho genetického materiálu počas miliónov rokov evolúcie priniesli vírusy a parazity.

Niektorí z týchto „prišelcov“ bunkám či neskôr zložitejším organizmom pomohli. Podobne ako v prípade mitochondrií či chloroplastov, dávnych sym〜biontov, ktorí sú dnes súčasťou buniek eukaryotických organizmov. V prípade mitochondrií teda aj človeka.

Tomáš Prokopčák

Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  2. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  3. Kreditná karta – áno alebo nie
  4. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  5. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  6. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  7. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  8. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  9. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  10. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  1. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  2. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  3. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  4. Kreditná karta – áno alebo nie
  5. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  6. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  8. Uncovering Artificial Intelligence in Slovakia
  9. Digitalizácia dokumentov firmám ušetrí nielen peniaze
  10. Intenzívne sa rozvíjajúca spolupráca s čínskymi univerzitami
  1. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 25 607
  2. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 23 575
  3. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 18 189
  4. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 17 515
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 11 973
  6. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 6 528
  7. Nepodceňujte bolesť chrbta, môže ísť o zápalové ochorenie 5 859
  8. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 5 075
  9. Máte nad 40? Skontrolujte si, či je Vaše srdce skutočne zdravé 4 808
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 3 058

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Aktivitou v parlamente nesrší, politickú budúcnosť má Kaliňák už spečatenú

V Smere je stále veľmi silný, hovorí o Robertovi Kaliňákovi politológ.

DOMOV

Minúta po minúte: Farmári chceli Pellegriniho, prijal ich prezident Kiska

Prijali aj ponuku ministerky Matečnej, chcú ísť ale všetci.

KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Ako vzniká genocída, a kde je Maďarsko

Nedokážeme sa poučiť z dejín. Toto je len ďalší príklad.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Nový výskum ukazuje, že delfíny sú ešte viac ako ľudia

Človek nie je korunou tvorstva, naznačuje výskum delfínov.

OBJEKTÍV

Vidieť mláďatá manty veľkej je vzácne. Teraz objavili celé jasle

O mláďatách manty veľkej sa vie málo.

Plast nie je len v balenej vode, mikročastice objavili v soli aj v pive

Malé plastové čiastočky sa k ľuďom vracajú prostredníctvom potravinového reťazca.