Smartfóny dnešnej doby vychádzajú z jednotného konceptu veľkej dotykovej obrazovky a čo najmenšieho počtu ovládacích prvkov. Niekoľko rokov dozadu bol dizajn chytrých zariadení úplne odlišný a často bola základom hardvérová klávesnica.
30 rokov dozadu
Začiatky osobných elektronických asistentov siahajú až niekoľko desiatok rokov dozadu, kedy na trh prišla séria produktov anglickej spoločnosti Psion. Svojim výzorom sa z časti podobali na kalkulačky, oproti nim ale mali dvoj až štvorriadkový displej a hlavne klávesnicu s písmenami.
V roku 1986 bola na trh uvedená druhá generácia zariadení Psion, nesúca označenie Organizer II. Dostupných bolo niekoľko verzií, líšiacich sa kapacitou internej pamäte a počtom riadkov displeja (dva alebo štyri).
Psion pokračoval s vývojom tohto druhu zariadení až do roku 2000, kedy uviedol na trh model Revo Plus. Následne opustil koncových zákazníkov a pracoval už len na profesionálnych prístrojoch, ktoré sa stále objavujú napríklad v rukách kuriérov.
Bol veľký a odolný
Rozmery prístroja by sme mohli prirovnať k obľúbenému hybridu smartfón / tablet Samsung Galaxy Note, s výraznejším rozdielom v podobe troj-centimetrovej hrúbky a hmotnosti 250 gramov.
Displej bol typu maticového LCD, s rozdelením na jednotlivé znaky. Do jedného riadku sa vošlo 16 znakov, medzi ktorými bola malá medzera. Celú plochu nebolo kvôli tomu možné využiť na vykreslenie grafických prvkov.
Hardvér v tej dobe nikto neriešil a procesor s frekvenciou jeden megahertz stačil na všetky úlohy. Operačná pamäť sa nikdy nepreplnila a problémom preto bola len kapacita úložného priestoru.
Z pohľadu dnešných smartfónov je 8 kB skutočne smiešna kapacita. Rozšíriť sa dala Datapakmi, s kapacitou od 16 až po 128 kB. Psion Organizer II obsahoval dva voľné sloty, ktoré mohli byť využité buď na rozšírenie pamäte, alebo pripojenie špecializovaných modulov.
Psion navrhoval svoje prístroje tak, aby prežili aj menej šetrné zaobchádzanie.
Systém pripomínal MS-DOS
Po zapnutí prístroja mal používateľ k dispozícii jednoduché textové menu. Medzi jednotlivými položkami sa pohyboval pomocou smerových klávesov.
Základná softvérová výbava obsahovala len bežné aplikácie - kalkulačku, jednoduchý textový editor, manažér kontaktov, databázovú aplikáciu a vývojové prostredie určené na programovanie vlastných aplikácií a hier.
Programovací jazyk najviac pripomínal mierne upravený Basic. Jeho veľkou výhodou bola relatívna jednoduchosť. Programy neboli veľké a základné aplikácie sa zmestili aj do len niekoľkých riadkov.
Systém pri novších verziách získal podporu pre multitasking (súčasné spracovanie viacerých úloh) a neskôr sa stal základom pre mobilný operačný systém Symbian.
Prepojenie s počítačom fungovalo
Keďže produkty Psion boli a ešte stále aj sú využívané hlavne na prácu, museli poskytnúť možnosť pripojenia s počítačom.
Komunikácia prebiehala pripojením na RS232 port. Nastavenie spojneia ale nebolo jednoduché a vyžadovalo si pokročilé znalosti systému.
Prístroj bol napájaný jednou 9 V batériou, ktorá vydržala približne tri týždne aktívneho používania. Výmena batérie musela prebehnúť behom pár sekúnd, inak hrozilo kompletné vymazanie vnútornej pamäte.
Rovnaké nebezpečenstvo hrozilo aj pri vybití batérie, alebo vytiahnutí Datapaku. Ten síce bol napájaný aj vlastnou záložnou batériou, ale jeho vytiahnutie bolo rizikové.
Výrobca nepredpokladal, že sa jeho produkt bude používať aj po roku 2000 a preto ho nevybavil podporou pre prechod na nové tisícročie. Prvého januára 2000 sa čas vrátil do roku 1901 a programy preto museli byť špeciálne upravené.
Dostupných bolo množstvo doplnkov, vrátane prenosnej tlačiarne.
