BRATISLAVA. Je tam naozaj tesno. Ani jedna z nich nie je od svojho slnka ďalej ako náš Jupiter, a tá najbližšia dokonca svoju hviezdu obehne iba za päť dní.
No napriek takýmto extrémnym podmienkam sa ich zmestí neočakávané množstvo. Okolo vzdialenej hviezdy HD 10180 totiž krúži najmenej deväť planét. Na kozmické pomery je to jedna tesne vedľa druhej.
Staré dáta
Objavovanie vzdialených vesmírnych svetov sa dnes už stalo rutinou. Takmer každý deň astronómovia ohlásia, že narazili na novú planétu, ktorá krúži kdesi ďaleko okolo svojho materského slnka.
Fakty
HD 10180
Hviezda leží 127 svetelných rokov ďaleko v súhvezdí Vodný had.
Podobá sa na Slnko.
Má sedem potvrdených planét a dvoch kandidátov.
Zväčša však ide o jednu či dve planéty pri hviezde. Z piatich stoviek planetárnych systémov tak dnes poznáme zhruba iba deväťdesiat, pri ktorých sme objavili viac ako jedinú planétu.
Teraz však odborníci narazili na rekordéra. A ten má zrejme ešte viac planét, ako celá naša slnečná sústava. Predpokladá sa pritom, že deväť planét ešte nemusí byť konečný počet.
„Toto je jednoznačne silný náznak, že ide o dosiaľ najzaplnenejší planetárny systém,“ hovorí astronóm Mikko Tuomi pre magazín National Geographic. „A je možné, že je ešte bohatší ako naša slnečná sústava.“
Tuomi s tímom hviezdy nepozoroval pomocou ďalekohľadov. Dokonca vôbec nezískali nové údaje.
Vedci si vzali dáta, ktoré takmer za desaťročné sledovania oblohy zhotovil spektograf HARPS na európskom ďalekohľade v čilskom observatóriu La Silla.
Pomocou novej štatistickej metódy sa potom rozhodli preskúmať systém, ktorý vzbudil rozruch už v roku 2010. Astronómovia vtedy tvrdili, že okolo hviezdy môže krúžiť pätica planét. A možno aj dve ďalšie.
Zo sledovania gravitačných anomálií hviezdy Tuomi podľa pripravovanej štúdie v magazíne Astronomy and Astrophysics zistil, že ďalšie dve planéty v systéme naozaj krúžia. A narazil na dve nové.
Ďalšie sa skrývajú?
Všetky planéty vzdialené zhruba 127 svetelných rokov sú väčšie ako naša Zem. Najmenšia z nich asi o tretinu, iné sú veľké ako Neptún či Urán.
Astronómovia preto predpokladajú, že to budú ľadové alebo plynné obry. A na žiadnej z planét nie sú podmienky vhodné na život.
Zvláštne však je, že kým planetárny systém môže mať až deväť planét, ich spoločná hmotnosť je niekde okolo polovice hmotnosti nášho Jupitera. Mesačník Scientific American na svojom blogu preto pripomína, že v sústave by tak mohlo byť dosť hmoty, aby tam jestvovali ešte ďalšie telesá.
„Napokon, iba sme začali objavovať planéty,“ dodáva pre National Geographic Tuomi.
„A známe systémy s exoplanétami sú len vrcholom ľadovca. Naša slnečná sústava je iba jedným príkladom medzi množstvom rôznych planetárnych systémov, ktoré v budúcnosti nájdeme. A určite nie je výnimočná.“
