ŽENEVA, BRATISLAVA. Európsky superstroj a zrejme najväčší fyzikálny experiment v dejinách ľudstva znovu beží.
Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) spustila vo štvrtok po zimnej prestávke prevádzku Veľkého hadrónoveho urýchľovača (LHC), ktorý sa ukrýva v 27-kilometrovom tuneli pod zemou na švajčiarsko-francúzskych hraniciach.
Pokračovať bude vo svojom pátraní aj po Higgsovom bozóne.
Rekordné energie
Úlohou obrovského experimentu a jeho detektorov je zrážať zväzky častíc – protónov alebo jadier olova – a sledovať vznik nových. Tie pomáhajú fyzikom pochopiť stavebné kamene kozmu i to, ako vesmír vyzeral len krátko po svojom vzniku.
Jednou z úloh je však aj hľadanie slávnej božskej častice, Higgsovho bozónu. Je to zrejme posledná častica takzvaného štandardného modelu, ktorú sa ešte nepodarilo experimentálne potvrdiť.
Opätovné spustenie LHC pritom znamená aj nový rekord medzi urýchľovačmi. V LHC dosahujú zväzky častíc energie po 4 TeV, čo dosiaľ žiaden urýchľovač nedokázal.
Väčšia energia pritom znamená, že fyzici sa môžu pozrieť aj na fenomény, ktoré dosiaľ sledovať nedokázali.
Mohlo by to uľahčiť nazretie do mikrosveta nielen krátko po veľkom tresku, ale aj otvoriť dvere k takzvanej novej fyzike, ktorá by sa mohla nachádzať za štandardným modelom.
Objavia Higgsa
Pre širokú verejnosť však bude zrejme najzaujímavejším tohtoročným výsledkom potvrdenie a oficiálny objav Higgsovho bozónu.
Predpokladá sa, že sa tak stane v druhej polovici roka, keď časticoví fyzici nazbierajú dosť údajov na to, aby takýto objav mohli oficiálne ohlásiť. Dosiaľ hovorili, že v urýchľovači sa objavili len prvé stopy, prípadne „náznaky“ Higgsovej častice.
Súčasné energie však nie sú maximum. LHC je skonštruovaný tak, že dosiahnuť má až 14 TeV.
Predpokladá sa, že sa tak stane v roku 2014, ešte predtým však inžinieri urýchľovač takmer na dva roky vypnú. Táto prestávka je naplánovaná na november tohto roku.
