Švédskym vedcom Kristerovi Wolffovi a Petrovi Nordinovi sa podarilo zostrojiť robota s krídlami. V 20-sekundových intervaloch mu cez počítač dávali náhodné inštrukcie a každá inštrukcia u neho vyvolávala malý pohyb. Jeho krídla sa mohli pohybovať smerom hore a dolu, dopredu a dozadu a otáčať sa rôznymi smermi.
Robot bol prichytený k dvom vertikálne umiestneným kolom, ktoré mu umožňovali pohyb smerom hore a dolu. Krídla mal dlhé jeden meter a boli zostrojené z bazového dreva, pokryté jemnou plastickou vrstvou.
Program dával robotovi inštrukcie, na základe ktorých mal maximálne stúpnuť. Nemal však žiadne vopred naprogramované dáta, ktoré by ho inštruovali, ako to má urobiť.
Zo začiatku robot vykonával len chaotické pohyby, ale postupne sa mu čoraz častejšie podarilo odlepiť sa od zeme. Spätná väzba z detektora pohybu mu poskytovala informácie o úspešnosti jednotlivých kombinácií inštrukcií. Neúspešné kombinácie program vyradil a zároveň vytvoril nové, ktoré v predošlých pokusoch spôsobili najvyšší zdvih.
V jednom momente sa dokonca pokúsil švindľovať, keď sa pomocou krídel pokúsil vyliezť na okolité predmety, ale neskôr túto techniku zavrhol.
Po troch hodinách práce robot objavil techniku trepotania - pootočil krídla o 90 stupňov, nadvihol ich, pootočil ich späť do horizontálnej polohy a potom ich zatlačil smerom dole.
Lietať sa mu však nepodarilo, pretože mal príliš ťažký elektromotor. Podľa počítačových expertov v tomto momente evolúcia viac nedokáže.
