Lastovičky sa musia pri lete cez polovicu sveta vyhnúť i strelcom

Päť týždňov letia z Afriky, aby si u nás zasa postavili hniezdo, no každý rok je to ťažšie.

(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Cesta z Brazzaville v Kongu do slovenského Hlohovca meria deväťtisíc kilometrov. Google mapy odhadujú, že autom by nám to trvalo päť a pol dňa, pešo viac ako dva mesiace.

Lastovička obyčajná zvládne bez mapy či navigácie cestu priamo do humna pri Hlohovci za päť týždňov. A každý rok najradšej do toho istého humna. Aj mladé vtáky si často postavia hniezdo v blízkosti rodičov a miesta, kde sa vyliahli.

Váži pár gramov, meria pár centimetrov, no ak treba, dokáže letieť nepretržite aj tri dni v kuse a počas letu sa aj vyspí.

Skupiny ľudí aj tento rok čakali na lastovičky na lúke s ďalekohľadom v ruke. Vtáčiky, ktorým sa u nás hovorí aj zvestovateľky jari, sa u nás začínajú ukazovať zvyčajne počas marca, len výnimočne aj vo februári. Je to zrejme tým, že v tomto čase už je u nás dosť lietajúceho hmyzu, aby sa nasýtili.

Po tisíckach kilometrov letu u nás znesú vajíčka aj trikrát za leto, ak treba. Zvyčajne dvakrát, no ak hniezdo vyplieni kuna, dá sa na poslednú chvíľu zariadiť ešte jedna znáška.

Obrovská časť lastovičej populácie však hynie práve pri preletoch cez pol sveta.

„Mnohé z nich migrujú ďalej na sever, takže hoci ich u nás vidíme, nehniezdia tu,“ hovorí Ján Dobšovič zo spoločnosti watching.sk, ktorá u nás popularizuje práve pozorovanie vtáctva.

Odhadnúť, kedy priletí práve tá naša populácia, je ťažké. A aj tú u nás čakajú ešte iné starosti.

Zatepľujú im aj hniezda

Za lastovičky bežne považujeme štyri druhy. "Špeciálne dážďovníky sú bežné mestské vtáky a najviac ich ohrozuje zatepľovanie budov. Mnohokrát stavebníci aj zastavajú hniezda s mláďatami,“ hovorí Dobšovič.

Dážďovníky, lastovičkám veľmi podobné, kedysi hniezdili v puklinách skál a práve paneláky sa im stali náhradou za ne. „Hniezda vo vetracích otvoroch či škárach paneláka sa pri zatepľovaní upchávajú,“ vysvetľuje Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Náhradné búdky sa s veľkou obľubou medzi nájomcami bytoviek zatiaľ nestretli. Na YouTube tak pribúdajú videá nešťastných vtákov, ktorí sa cez čerstvo zateplené časti nedokážu dostať k mladým.

„Najjednoduchší spôsob je, ak zatepľovací projekt ráta s odvetrávaním a v mriežkach sa odstránia lamely. Vtáky tak do nich môžu lietať,“ opisuje Gúgh.

Život stavbári takto komplikujú aj ďalším druhom. „Okrem lastovičky je to aj ešte bežnejšia belorítka obyčajná,“ upresňuje Dobšovič.

Rozdiely nie sú veľké, oba druhy sú sfarbené podobne. Belorítka má biely trtáč, teda zadoček. Lastovička zase viac vykrojený chvost. Ako posledný obraz v kariére ho namaľoval aj slávny Salvador Dalí.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Rieky sa regulujú, dvory miznú

Belorítky i lastovičky sa líšia aj stavbou hniezda i početnosťou. Dobšovič odhaduje, že u nás je 200- až 300-tisíc párov lastovičiek, belorítok je od pol milióna až možno do milión párov.

Medzi lastovičkovité vtáky u nás patrí aj brehuľa obyčajná, tých je u nás asi 10- až 20-tisíc.

Za posledné roky ich počet výrazne klesol. Aj ich trápia stavbári. „Tento druh si vydlabáva hniezda do strmých brehov riek a tým, že sa u nás toky regulujú, nevytvára sa im priestor,“ hovorí Dobšovič.

Práve brehule hniezdili v minulosti napríklad na Sandbergu na Devínskej Kobyle, no už pár rokov nie sú ani tam.

„Týchto druhov ubúda celkovo. Miznú u nás hospodárske dvory či humná, ľudia čoraz menej chovajú zvieratá,“ hovorí Dobšovič. Do maštalí sa už lastovičky dostávajú čoraz menej aj pre obavy majiteľov z chorôb, ktoré by mohli priniesť.

Na tanieri

V Stredomorí v Afrike na nich číhajú aj strelci. Na nelegálny lov na Malte upozorňujú aj medzinárodné organizácie, vtáčika tam nájdete len výnimočne. Lastovičky sú chránené u nás aj tam.

„Ak je niečo chránené, ešte to neznamená, že sa to nestrieľa. Poľovníctvo je veľmi obľúbené aj v Taliansku či na Cypre,“ dodáva Dobšovič. Často končia aj na tanieroch, v Afrike im vyberajú aj hniezda a ničia zimoviská.

„Ak podávajú nejakú delikatesu, musia vám ponúknuť dva či tri vtáky veľkosti vrabca. Koľko ich teda treba zabiť, aby ste sa zasýtili?“ pýta sa Dobšovič.

Lastovičky ohrozuje aj počasie. Ak sa vyberú ponad Taliansko, môžu mať problém preletieť Stredozemné more, ľahšie sa im letí cez Gibraltár či Bospor.

Najlepším cestovateľom spomedzi štyroch druhov je už spomenutý dážďovník, ktorý patrí medzi krátkonožce. Nohy nepotrebuje, je výborný letec.

„Počas letu sa rozmnožuje, pije i žerie a ak niektorý spadne na zem, má problém vôbec vyletieť, pretože s takými krátkymi nohami sa nedokáže odraziť,“ vysvetľuje Dobšovič.

Len silnejšie jedince sa dokážu pozviechať, ak plesknú krídlami, slabšie kusy to nedokážu. Ak už nevládzu lietať, len sa niekde krátkymi nožičkami zachytia a potom sa pustia.

Práve tento druh dokáže vraj lietať aj v akomsi druhu spánku. „Údajne polovica mozgu spí a polovica sa vie sústrediť na let,“ konkretizuje Dobšovič.

Ak ich prekvapí zlé počasie, dokážu aj zahibernovať, alebo odletia naraz aj 900 kilometrov. Dážďovník je však od bežnej lastovičky či belorítky ťažší a cesta z Afriky mu trvá o trošku dlhšie.

On rozhoduje, ona pracuje

Lastovičky, ktoré u nás zostanú, vytvoria najprv páry. Stretávajú sa až pred hniezdením a zopár dní sa venujú romantickým nahováračkám.

Po vytvorení páru sa o stavbu hniezda stará viac samička, ona potom kŕmi aj mladé. Samček o všetkom zase rozhoduje. On určí, kde bude hniezdo, alebo či je to minuloročné ešte pre rodinu vhodné.

Niektoré lastovičky však pokračujú v lete až do severnej Európy. Za svojho národného vtáka ich považujú napríklad v Estónsku.

„Hniezdia aj na severe Nórska, teda až za severným polárnym kruhom. Veľká časť ich populácie pritom zimuje na juhu Afriky,“ hovorí Dobšovič.

Dovedna teda preletia lastovičky počas jedinej migrácie až 30-tisíc kilometrov. SOS/BirdLife Slovensko sem ráta aj jesenné potulky, ktoré zvieratká uskutočňujú počas augusta pred začatím jesennej migrácie.

Na Slovensku žije 350 druhov vtákov. Štyridsať už z teplých krajín tento rok priletelo, ďalšie desiatky druhov práve prekračujú Alpy. Čakať ich môžeme práve počas nasledujúcich dní a týždňov. Bez ich pomoci by sa u nás hmyz výrazne premnožil.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Smer opäť prevalcuje župy a opozícia je v pohode

V jednom sa Josif Vissarionovič Džugašvili nemýlil: kádre rozhodujú o všetkom.

SVET

Český komentátor pre SME: Naša demokracia Babiša prežije

Babiš nerozumie demokracii, tvrdí Jindřich Šidlo.

Neprehliadnite tiež

Test: Moto G5S Plus nepotrebuje k úspechu výkonný hardvér

Aj pri známej značke vám stačia tri stovky na skvelý smartfón.

Chcete ovládať svoje sny? Veda radí overený spôsob

Techniky, ktoré vám pomôžu uvedomiť si, že snívate.

Alkohol môže uvolniť zábrany v cudzej reči, naznačuje štúdia

Výskumníci zdôrazňujú, že účastníci vypili malé množstvo alkoholu.

TECH_FM

Zem môže do sto rokov zasiahnuť erupcia, ktorá zničí technológie

Astronómovia sa pozreli, čo by nám mohlo spôsobiť Slnko.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako na refinancovanie hypotéky
  2. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  3. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  4. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  5. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  6. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  7. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  8. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  9. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  10. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  1. Štýlové osvetlenie do obývačky: Rozhoduje i to, ako žijete
  2. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej
  3. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime
  4. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra
  5. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj
  6. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove
  7. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu
  8. Športová akadémia Mateja Tótha powered by O2 už na 24 školách
  9. Na čo myslieť v rekonštrukcii bytu
  10. Nová emisia dlhopisov spoločnosti HB Reavis s výnosom 3,25 % p.
  1. Maurícius: Slnečná dovolenka v zime 9 000
  2. Nečakaným favoritom na predsedu PSK je prešovský advokát Garaj 5 810
  3. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 111
  4. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 2 494
  5. M-MARKET s novým konceptom KOCKAminiv Prešove 2 307
  6. PSK Aréna stavia základy pre kvalitný a moderný hokej 1 202
  7. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 1 118
  8. Podnikajte vo vlastnom blízko historického centra 1 031
  9. Ako na refinancovanie hypotéky 1 003
  10. Pivovar Šariš opäť podporí rozvoj domáceho regiónu 992