Lastovičky sa musia pri lete cez polovicu sveta vyhnúť i strelcom

Päť týždňov letia z Afriky, aby si u nás zasa postavili hniezdo, no každý rok je to ťažšie.

(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Cesta z Brazzaville v Kongu do slovenského Hlohovca meria deväťtisíc kilometrov. Google mapy odhadujú, že autom by nám to trvalo päť a pol dňa, pešo viac ako dva mesiace.

Lastovička obyčajná zvládne bez mapy či navigácie cestu priamo do humna pri Hlohovci za päť týždňov. A každý rok najradšej do toho istého humna. Aj mladé vtáky si často postavia hniezdo v blízkosti rodičov a miesta, kde sa vyliahli.

Váži pár gramov, meria pár centimetrov, no ak treba, dokáže letieť nepretržite aj tri dni v kuse a počas letu sa aj vyspí.

Skupiny ľudí aj tento rok čakali na lastovičky na lúke s ďalekohľadom v ruke. Vtáčiky, ktorým sa u nás hovorí aj zvestovateľky jari, sa u nás začínajú ukazovať zvyčajne počas marca, len výnimočne aj vo februári. Je to zrejme tým, že v tomto čase už je u nás dosť lietajúceho hmyzu, aby sa nasýtili.

Po tisíckach kilometrov letu u nás znesú vajíčka aj trikrát za leto, ak treba. Zvyčajne dvakrát, no ak hniezdo vyplieni kuna, dá sa na poslednú chvíľu zariadiť ešte jedna znáška.

Obrovská časť lastovičej populácie však hynie práve pri preletoch cez pol sveta.

„Mnohé z nich migrujú ďalej na sever, takže hoci ich u nás vidíme, nehniezdia tu,“ hovorí Ján Dobšovič zo spoločnosti watching.sk, ktorá u nás popularizuje práve pozorovanie vtáctva.

Odhadnúť, kedy priletí práve tá naša populácia, je ťažké. A aj tú u nás čakajú ešte iné starosti.

Zatepľujú im aj hniezda

Za lastovičky bežne považujeme štyri druhy. "Špeciálne dážďovníky sú bežné mestské vtáky a najviac ich ohrozuje zatepľovanie budov. Mnohokrát stavebníci aj zastavajú hniezda s mláďatami,“ hovorí Dobšovič.

Dážďovníky, lastovičkám veľmi podobné, kedysi hniezdili v puklinách skál a práve paneláky sa im stali náhradou za ne. „Hniezda vo vetracích otvoroch či škárach paneláka sa pri zatepľovaní upchávajú,“ vysvetľuje Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Náhradné búdky sa s veľkou obľubou medzi nájomcami bytoviek zatiaľ nestretli. Na YouTube tak pribúdajú videá nešťastných vtákov, ktorí sa cez čerstvo zateplené časti nedokážu dostať k mladým.

„Najjednoduchší spôsob je, ak zatepľovací projekt ráta s odvetrávaním a v mriežkach sa odstránia lamely. Vtáky tak do nich môžu lietať,“ opisuje Gúgh.

Život stavbári takto komplikujú aj ďalším druhom. „Okrem lastovičky je to aj ešte bežnejšia belorítka obyčajná,“ upresňuje Dobšovič.

Rozdiely nie sú veľké, oba druhy sú sfarbené podobne. Belorítka má biely trtáč, teda zadoček. Lastovička zase viac vykrojený chvost. Ako posledný obraz v kariére ho namaľoval aj slávny Salvador Dalí.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Rieky sa regulujú, dvory miznú

Belorítky i lastovičky sa líšia aj stavbou hniezda i početnosťou. Dobšovič odhaduje, že u nás je 200- až 300-tisíc párov lastovičiek, belorítok je od pol milióna až možno do milión párov.

Medzi lastovičkovité vtáky u nás patrí aj brehuľa obyčajná, tých je u nás asi 10- až 20-tisíc.

Za posledné roky ich počet výrazne klesol. Aj ich trápia stavbári. „Tento druh si vydlabáva hniezda do strmých brehov riek a tým, že sa u nás toky regulujú, nevytvára sa im priestor,“ hovorí Dobšovič.

Práve brehule hniezdili v minulosti napríklad na Sandbergu na Devínskej Kobyle, no už pár rokov nie sú ani tam.

„Týchto druhov ubúda celkovo. Miznú u nás hospodárske dvory či humná, ľudia čoraz menej chovajú zvieratá,“ hovorí Dobšovič. Do maštalí sa už lastovičky dostávajú čoraz menej aj pre obavy majiteľov z chorôb, ktoré by mohli priniesť.

Na tanieri

V Stredomorí v Afrike na nich číhajú aj strelci. Na nelegálny lov na Malte upozorňujú aj medzinárodné organizácie, vtáčika tam nájdete len výnimočne. Lastovičky sú chránené u nás aj tam.

„Ak je niečo chránené, ešte to neznamená, že sa to nestrieľa. Poľovníctvo je veľmi obľúbené aj v Taliansku či na Cypre,“ dodáva Dobšovič. Často končia aj na tanieroch, v Afrike im vyberajú aj hniezda a ničia zimoviská.

„Ak podávajú nejakú delikatesu, musia vám ponúknuť dva či tri vtáky veľkosti vrabca. Koľko ich teda treba zabiť, aby ste sa zasýtili?“ pýta sa Dobšovič.

Lastovičky ohrozuje aj počasie. Ak sa vyberú ponad Taliansko, môžu mať problém preletieť Stredozemné more, ľahšie sa im letí cez Gibraltár či Bospor.

Najlepším cestovateľom spomedzi štyroch druhov je už spomenutý dážďovník, ktorý patrí medzi krátkonožce. Nohy nepotrebuje, je výborný letec.

„Počas letu sa rozmnožuje, pije i žerie a ak niektorý spadne na zem, má problém vôbec vyletieť, pretože s takými krátkymi nohami sa nedokáže odraziť,“ vysvetľuje Dobšovič.

Len silnejšie jedince sa dokážu pozviechať, ak plesknú krídlami, slabšie kusy to nedokážu. Ak už nevládzu lietať, len sa niekde krátkymi nožičkami zachytia a potom sa pustia.

Práve tento druh dokáže vraj lietať aj v akomsi druhu spánku. „Údajne polovica mozgu spí a polovica sa vie sústrediť na let,“ konkretizuje Dobšovič.

Ak ich prekvapí zlé počasie, dokážu aj zahibernovať, alebo odletia naraz aj 900 kilometrov. Dážďovník je však od bežnej lastovičky či belorítky ťažší a cesta z Afriky mu trvá o trošku dlhšie.

On rozhoduje, ona pracuje

Lastovičky, ktoré u nás zostanú, vytvoria najprv páry. Stretávajú sa až pred hniezdením a zopár dní sa venujú romantickým nahováračkám.

Po vytvorení páru sa o stavbu hniezda stará viac samička, ona potom kŕmi aj mladé. Samček o všetkom zase rozhoduje. On určí, kde bude hniezdo, alebo či je to minuloročné ešte pre rodinu vhodné.

Niektoré lastovičky však pokračujú v lete až do severnej Európy. Za svojho národného vtáka ich považujú napríklad v Estónsku.

„Hniezdia aj na severe Nórska, teda až za severným polárnym kruhom. Veľká časť ich populácie pritom zimuje na juhu Afriky,“ hovorí Dobšovič.

Dovedna teda preletia lastovičky počas jedinej migrácie až 30-tisíc kilometrov. SOS/BirdLife Slovensko sem ráta aj jesenné potulky, ktoré zvieratká uskutočňujú počas augusta pred začatím jesennej migrácie.

Na Slovensku žije 350 druhov vtákov. Štyridsať už z teplých krajín tento rok priletelo, ďalšie desiatky druhov práve prekračujú Alpy. Čakať ich môžeme práve počas nasledujúcich dní a týždňov. Bez ich pomoci by sa u nás hmyz výrazne premnožil.

Najčítanejšie na SME Tech


Téma: Víkend


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Krajina, ktorá neexistuje, ale funguje. Vitajte v Náhornom Karabachu

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

DOMOV

Kotlebov neúspešný kandidát si našiel cestu do parlamentu

Anton Čulen bude poslaneckým asistentom Natálie Grausovej.

KOMENTÁRE

Môže sa zo Slovenska stať slabý kus stáda pre Putina?

Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

AUTO

Nie v každej hmle treba zapnúť hmlovky

Predné a zadné hmlové svetlá plnia rôzne funkcie.

Neprehliadnite tiež

Ako vyzerajú svety mimo slnečnej sústavy? Pozrite si najkrajšie exoplanéty

Vedci predpokladajú, že okolo každej hviezdy krúži aspoň jedna planéta.

V Anglicku chcú mobilnú sieť posilniť balónmi, autami aj dronmi

Ak treba signál a rýchle spojenie, netreba hneď stavať vysoké veže.

Microsoft meškal so záplatami, neopravil dve vážne chyby vo Windowse

Počítače firiem nemusia byť chránené proti všetkým slabinám systému.

Samsung chce upraviť a znova začať predávať svoje horiace smartfóny

Upravené mobily neskončia na recyklačných linkách, dostanú sa opäť do rúk spotrebiteľov rozvojových trhov.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. VZN o hazarde sa dá zachrániť
  2. Prieskum: Ako si Slováci požičiavajú? Hlavne rýchlo
  3. Čo prinieslo tohtoročné Záhradnícke fórum?
  4. Diplomaciu v praxi na EU v BA otvorila veľvyslankyňa Nórska
  5. Študenti z rôznych kútov sveta prichádzajú študovať na EU v BA
  6. 10 faktov o ovocí a zelenine, ktoré musíte vedieť!
  7. Trenkwalder má nového generálneho riaditeľa
  8. Montážne konferencie - Novinky aj vzdelávanie o suchej výstavbe
  9. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  10. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 8 878
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 8 504
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 8 489
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 7 230
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 627
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 581
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 251
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 918
  9. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 3 687
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 715

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop