SME
Streda, 20. január, 2021 | Meniny má DaliborKrížovkyKrížovky

Lastovičky sa musia pri lete cez polovicu sveta vyhnúť i strelcom

Päť týždňov letia z Afriky, aby si u nás zasa postavili hniezdo, no každý rok je to ťažšie.

(Zdroj: SME – JÁN KROŠLÁK)

Cesta z Brazzaville v Kongu do slovenského Hlohovca meria deväťtisíc kilometrov. Google mapy odhadujú, že autom by nám to trvalo päť a pol dňa, pešo viac ako dva mesiace.

Lastovička obyčajná zvládne bez mapy či navigácie cestu priamo do humna pri Hlohovci za päť týždňov. A každý rok najradšej do toho istého humna. Aj mladé vtáky si často postavia hniezdo v blízkosti rodičov a miesta, kde sa vyliahli.

Váži pár gramov, meria pár centimetrov, no ak treba, dokáže letieť nepretržite aj tri dni v kuse a počas letu sa aj vyspí.

Skryť Vypnúť reklamu

Skupiny ľudí aj tento rok čakali na lastovičky na lúke s ďalekohľadom v ruke. Vtáčiky, ktorým sa u nás hovorí aj zvestovateľky jari, sa u nás začínajú ukazovať zvyčajne počas marca, len výnimočne aj vo februári. Je to zrejme tým, že v tomto čase už je u nás dosť lietajúceho hmyzu, aby sa nasýtili.

Po tisíckach kilometrov letu u nás znesú vajíčka aj trikrát za leto, ak treba. Zvyčajne dvakrát, no ak hniezdo vyplieni kuna, dá sa na poslednú chvíľu zariadiť ešte jedna znáška.

Obrovská časť lastovičej populácie však hynie práve pri preletoch cez pol sveta.

„Mnohé z nich migrujú ďalej na sever, takže hoci ich u nás vidíme, nehniezdia tu,“ hovorí Ján Dobšovič zo spoločnosti watching.sk, ktorá u nás popularizuje práve pozorovanie vtáctva.

Odhadnúť, kedy priletí práve tá naša populácia, je ťažké. A aj tú u nás čakajú ešte iné starosti.

Skryť Vypnúť reklamu

Zatepľujú im aj hniezda

Za lastovičky bežne považujeme štyri druhy. "Špeciálne dážďovníky sú bežné mestské vtáky a najviac ich ohrozuje zatepľovanie budov. Mnohokrát stavebníci aj zastavajú hniezda s mláďatami,“ hovorí Dobšovič.

Dážďovníky, lastovičkám veľmi podobné, kedysi hniezdili v puklinách skál a práve paneláky sa im stali náhradou za ne. „Hniezda vo vetracích otvoroch či škárach paneláka sa pri zatepľovaní upchávajú,“ vysvetľuje Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko.

Náhradné búdky sa s veľkou obľubou medzi nájomcami bytoviek zatiaľ nestretli. Na YouTube tak pribúdajú videá nešťastných vtákov, ktorí sa cez čerstvo zateplené časti nedokážu dostať k mladým.

„Najjednoduchší spôsob je, ak zatepľovací projekt ráta s odvetrávaním a v mriežkach sa odstránia lamely. Vtáky tak do nich môžu lietať,“ opisuje Gúgh.

Skryť Vypnúť reklamu

Život stavbári takto komplikujú aj ďalším druhom. „Okrem lastovičky je to aj ešte bežnejšia belorítka obyčajná,“ upresňuje Dobšovič.

Rozdiely nie sú veľké, oba druhy sú sfarbené podobne. Belorítka má biely trtáč, teda zadoček. Lastovička zase viac vykrojený chvost. Ako posledný obraz v kariére ho namaľoval aj slávny Salvador Dalí.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Rieky sa regulujú, dvory miznú

Belorítky i lastovičky sa líšia aj stavbou hniezda i početnosťou. Dobšovič odhaduje, že u nás je 200- až 300-tisíc párov lastovičiek, belorítok je od pol milióna až možno do milión párov.

Medzi lastovičkovité vtáky u nás patrí aj brehuľa obyčajná, tých je u nás asi 10- až 20-tisíc.

Za posledné roky ich počet výrazne klesol. Aj ich trápia stavbári. „Tento druh si vydlabáva hniezda do strmých brehov riek a tým, že sa u nás toky regulujú, nevytvára sa im priestor,“ hovorí Dobšovič.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve brehule hniezdili v minulosti napríklad na Sandbergu na Devínskej Kobyle, no už pár rokov nie sú ani tam.

„Týchto druhov ubúda celkovo. Miznú u nás hospodárske dvory či humná, ľudia čoraz menej chovajú zvieratá,“ hovorí Dobšovič. Do maštalí sa už lastovičky dostávajú čoraz menej aj pre obavy majiteľov z chorôb, ktoré by mohli priniesť.

Na tanieri

V Stredomorí v Afrike na nich číhajú aj strelci. Na nelegálny lov na Malte upozorňujú aj medzinárodné organizácie, vtáčika tam nájdete len výnimočne. Lastovičky sú chránené u nás aj tam.

„Ak je niečo chránené, ešte to neznamená, že sa to nestrieľa. Poľovníctvo je veľmi obľúbené aj v Taliansku či na Cypre,“ dodáva Dobšovič. Často končia aj na tanieroch, v Afrike im vyberajú aj hniezda a ničia zimoviská.

Skryť Vypnúť reklamu

„Ak podávajú nejakú delikatesu, musia vám ponúknuť dva či tri vtáky veľkosti vrabca. Koľko ich teda treba zabiť, aby ste sa zasýtili?“ pýta sa Dobšovič.

Lastovičky ohrozuje aj počasie. Ak sa vyberú ponad Taliansko, môžu mať problém preletieť Stredozemné more, ľahšie sa im letí cez Gibraltár či Bospor.

Najlepším cestovateľom spomedzi štyroch druhov je už spomenutý dážďovník, ktorý patrí medzi krátkonožce. Nohy nepotrebuje, je výborný letec.

„Počas letu sa rozmnožuje, pije i žerie a ak niektorý spadne na zem, má problém vôbec vyletieť, pretože s takými krátkymi nohami sa nedokáže odraziť,“ vysvetľuje Dobšovič.

Len silnejšie jedince sa dokážu pozviechať, ak plesknú krídlami, slabšie kusy to nedokážu. Ak už nevládzu lietať, len sa niekde krátkymi nožičkami zachytia a potom sa pustia.

Skryť Vypnúť reklamu

Práve tento druh dokáže vraj lietať aj v akomsi druhu spánku. „Údajne polovica mozgu spí a polovica sa vie sústrediť na let,“ konkretizuje Dobšovič.

Ak ich prekvapí zlé počasie, dokážu aj zahibernovať, alebo odletia naraz aj 900 kilometrov. Dážďovník je však od bežnej lastovičky či belorítky ťažší a cesta z Afriky mu trvá o trošku dlhšie.

On rozhoduje, ona pracuje

Lastovičky, ktoré u nás zostanú, vytvoria najprv páry. Stretávajú sa až pred hniezdením a zopár dní sa venujú romantickým nahováračkám.

Po vytvorení páru sa o stavbu hniezda stará viac samička, ona potom kŕmi aj mladé. Samček o všetkom zase rozhoduje. On určí, kde bude hniezdo, alebo či je to minuloročné ešte pre rodinu vhodné.

Niektoré lastovičky však pokračujú v lete až do severnej Európy. Za svojho národného vtáka ich považujú napríklad v Estónsku.

Skryť Vypnúť reklamu

„Hniezdia aj na severe Nórska, teda až za severným polárnym kruhom. Veľká časť ich populácie pritom zimuje na juhu Afriky,“ hovorí Dobšovič.

Dovedna teda preletia lastovičky počas jedinej migrácie až 30-tisíc kilometrov. SOS/BirdLife Slovensko sem ráta aj jesenné potulky, ktoré zvieratká uskutočňujú počas augusta pred začatím jesennej migrácie.

Na Slovensku žije 350 druhov vtákov. Štyridsať už z teplých krajín tento rok priletelo, ďalšie desiatky druhov práve prekračujú Alpy. Čakať ich môžeme práve počas nasledujúcich dní a týždňov. Bez ich pomoci by sa u nás hmyz výrazne premnožil.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Víkend

Prečítajte si aj ďalšie články k téme
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Prokuratúra chystá oslabenie boja s extrémizmom, ktorý chcela vláda ako prioritu

Samostatné oddelenie špeciálnej prokuratúry má dnes päť ľudí.

Milan Mazurek v budove Najvyššieho súdu (vpravo).
Dobré ráno

Dobré ráno: Obvinili Fica, Kotlebu aj Mazureka. Teraz im hrozí zánik

Pripravuje sa reorganizácia prokuratúry.

Komentár Zuzany Kepplovej

Žilinka vykročil ľavou

Rozpustenie Honzovho úradu sa nezdá ako dobrý začiatok perestrojky na prokuratúre.

Zuzana Kepplová.
Do skúmavky treba pľuť minútu, aby bolo dosť slín na test. Netreba robiť výtery z nosa a hrdla.

Neprehliadnite tiež

Petržalský domov seniorov v Bratislave počas začatia očkovania zamestnancov a klientov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) na prevenciu ochorenia COVID-19.
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.

Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  4. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  8. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  9. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  10. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  3. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  4. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  5. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  6. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  9. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  10. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 27 018
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 24 259
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 286
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 11 149
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 763
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 661
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 442
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 664
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 558
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 576