Agentúrny text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.
BRATISLAVA. Na tom mieste by ste neprežili. Jedine, ak by ste okolo seba mali šikovnú ponorku s hrubými plátmi z ocele, skla či plastu schopného vydržať obrovský tlak i chlad. Vtedy by vám nemuseli chýbať ani slnečné lúče.
Fakty
Mariánska priekopa
Najhlbšie známe miesto vo svetových moriach.
Jej presná hĺbka stále nie je známa, uvádza sa okolo 10 910 metrov pod morskou hladinou.
Do priehlbiny Challenger sa prvý raz ponorili 23. januára 1960 Piccard a Walsh.
Napriek tomu tam jestvuje život. Aj v týchto záhadných hĺbkach, v Mariánskej priekope a priehlbine Challenger, najhlbšom mieste na našej planéte. Svet jedenásť kilometrov pod hladinou mora je však odlišný. Zvláštne miesto zrejme obývajú čudesné tvory, ktoré nemusia žiť nikde inde.
Problémom je, že tento život takmer nedokážeme spoznať. Na miesto, ktoré roky priťahuje ľudskú predstavivosť, sa dosiaľ vybrali len dvaja ľudia - aj to pred desaťročiami. To však platilo len do tohto víkendu: v noci z nedele na pondelok sa do Mariánskej priekopy vybral známy režisér James Cameron. Bol prvý, kto dolu zostúpil sám.
Len dvaja na planéte
Zhruba dve hodiny. Toľko trvalo drobnej ponorke, podmorskej strele smerujúcej priamo nadol, kým prekonala jedenásť kilometrov. Týždne čakania na správne počasie a roky vývoja či milióny investovaných dolárov sa však vyplatili. Len druhý raz ponorka z hrubej ocele a moderných materiálov priviezla človeka tam, kde sa naposledy pozrel v minulom tisícročí.
No namiesto misie Jacqua Piccarda a Dona Walsha Cameron nezvíril bahno. A ani tam nestrávil krátkych dvadsať minúť - podmorské prostredie na tajomnom hlbočiznom mieste nakrúcali jeho 3D kamery tri hodiny.
„Bol to úžasný moment, privítať ho v klube,“ vyhlásil podľa magazínu National Geographic Walsh, ktorý sa tiež zúčastnil na misii neďaleko tichomorského ostrova Guam. „Sme len traja. A vlastne - keďže Piccard je už mŕtvy – teraz len Jim a ja.“
Ponorka Deepsea Challenger na prvý pohľad pripomína televízne štúdio. Nesie obrovité reflektory a množstvo kamier, ktoré majú dokumentovať podmorskú misiu.
Cameron okrem budúceho dokumentárneho filmu myslel aj na vedcov. Ponorka má robotické rameno, ktorým môže odoberať vzorky z morského dna. Ale aj zariadenie, ktoré dokáže nasávať drobné živočíchy či rôzne tlakomery, teplomery a prístroje na meranie slanosti okolitej vody.
Na palube podpornej lode čaká tím vedcov, ktorí plánujú analyzovať zábery i vzorky.
Priniesť príbeh
Kým pred rokmi sa na dno v ponorke Trieste vybrala dvoji-ca dobrodruhov, Cameron sa teraz ponáral sám. Pre ďalšieho člena posádky nebolo dosť miesta a aj sám režisér mal problémy. Po niekoľkohodinovej misii mu stŕpli ruky aj nohy.
„Bude trochu stuhnutý a ubolený, no na svoj vek je vo vynikajúcej kondícii,“ povedal takmer o šesťdesiatnikovi lekár misie Joe MacInnis.
Odborníci odhadujú, že tretí človek na dne Mariánskej priekopy môže pomôcť skúmaniu hlbín. Je však otázne, či takéto misie majú aj skutočný úžitok a či nie je výhodnejšie posielať nadol roboty, ako sa v prípade Mariánskej priekopy stalo už dvakrát.
Automatické ponorky však neprinášajú to najdôležitejšie - príbeh. „On je rozprávač,“ povedal pre BBC o Cameronovi Don Walsh. „A vrátiť sa tam nadol po päťdesiatich rokoch, to je úžasný príbeh.“
Trieste klesal nadol päť hodín
Pred desaťročiami sa do Mariánskej priekopy vybrali Jacques Piccard a Don Walsh. Až dosiaľ boli jediní.
BRATISLAVA. Na prvý pohľad pripomínal menšiu vzducholoď. A v skutočnosti aj podobne fungoval.
Batyskaf Trieste však mal namiesto hélia či vodíka vo svojom plaváku letecký benzín, ktorý akoby celé zariadenie nadnášal.
Keď v štyridsiatych rokoch prišiel Auguste Piccard s touto myšlienkou, asi netušil, že zhruba o desaťročie neskôr sa s takýmto batyskafom jeho syn Jacques ponorí na najhlbšie miesto na svete. No ani nie štyridsaťročný švajčiarsky dobrodruh sa spolu s námorným poručíkom Donom Walshom na takúto cesto odhodlali.
Bol 23. január 1960. Zostúpiť prvých sedemsto metrov im trvalo takmer hodinu. Potom začala do Trieste tiecť voda, stále častejšie sa objavovalo strašidelné praskanie.
Po dosiahnutí dna priekopy sa dvojica rozhodla, že bude pokračovať. Prasklo síce vonkajšie plexisklo, no v zostupe do priehlbiny Challenger pokračovali. Chceli sa dostať najhbšie, ako to bolo možné.
Zostup nadol trval napokon päť hodín. Batyskaf sa potom zaboril do morského dna a zvíril okolo seba bahno – človek sa dotkol najhlbšieho miesta sveta. A našiel tam život.
Tomáš Prokopčák
Ktoré miesta poriadne nepoznáme
Na Zemi žije sedem miliárd ľudí. No niektoré miesta stále príliš nepoznáme.
1. Hlboké moria
Mariánska priekopa je len jednou z trhlín a priehlbín v oceánoch, ktoré príliš dobre nepoznáme. Sporadický výskum pomocou podmorských robotov však ukázal, že život jestvuje aj v takýchto podmienkach. A to aj napriek obrovskému tlaku, chladu a tme. Predpokladá sa, že organizmy by tu mohli fungovať napríklad vďaka hlbokomorským prieduchom.
2. Amazónia
Rozsiahle územia dažďových pralesov stále nie sú dobre preskúmané. A vďaka postupujúcej ťažbe dreva a vypaľovaniu ich možno ani nikdy poriadne nespoznáme. Predpokladá sa pritom, že v týchto miestach stále môžu jestvovať nielen dosiaľ neobjavené domorodé ľudské kmene, ale napríklad aj rastliny, ktorých vlastnosti by sa dali neskôr využiť pri liečbe alebo v kozmetike.
3. Antarktída
Rozsiahla mrazivá pustatina nemusí byť pokrytá výlučne ľadom a snehom. Exotický život tiež zrejme ukrývajú dávne podzemné jazerá, ktoré ľadová pokrývka izolovala až na milióny rokov. Do jedného z nich sa nedávno prevŕtali ruskí vedci.
4. Púšte
Predstavujú jedny z najmenej príjemných miest pre život. Odhaduje sa, že by mohli ukrývať nové živočíšne druhy, obzvlášť hmyz. Ich postupovanie je však niečo, proti čomu bojujeme, pričom napríklad v Afrike ničia rozsiahle ekosystémy.
5. Grónsko a Sibír
Väčšina Grónska je pod ľadom a príliš neprístupná pre bežné expedície. Domáci obyvatelia pritom žijú v oblastiach, kde takéto extrémne podmienky nepanujú. Pre vzdialené oblasti Ruska pritom platí podobná prekážka. V prípade oboch území sú však v pláne viaceré expedície, ktoré by mohli prezradiť nielen detaily o prípadnej faune a flóre, ale aj o tom, ako sa sever našej planéty postupom času mení.
6. Jaskyne
Napriek veľkej obľube jaskyniarstva a množstvu dobrodruhov, ktorých teší šplhať sa úzkymi medzerami v podzemí, väčšinu jaskynných komplexov dokonale nepoznáme.
A v mnohých prípadoch sme takéto jaskyne – a to aj v rozvinutých krajinách sveta – vôbec neobjavili. Na týchto tmavých miestach pritom žijú rôzne exotické druhy živočíchov, ako slepé ryby či hmyz, ktoré sa vyvíjali v úplnej izolácii.
Tomáš Prokopčák
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
