AKUTALIZOVANÉ 16:42

Režisér dobyl najhlbšie miesto

Do Mariánskej priekopy sa pozrel James Cameron. Do jedenásťkilometrovej hĺbky zostúpil sám.

(Zdroj: SITA/AP)

Agentúrny text sme nahradili článkom z tlačeného vydania SME.

BRATISLAVA. Na tom mieste by ste neprežili. Jedine, ak by ste okolo seba mali šikovnú ponorku s hrubými plátmi z ocele, skla či plastu schopného vydržať obrovský tlak i chlad. Vtedy by vám nemuseli chýbať ani slnečné lúče.

info
Fakty
Mariánska priekopa

Najhlbšie známe miesto vo svetových moriach.

Jej presná hĺbka stále nie je známa, uvádza sa okolo 10 910 metrov pod morskou hladinou.

Do priehlbiny Challenger sa prvý raz ponorili 23. januára 1960 Piccard a Walsh.

Napriek tomu tam jestvuje život. Aj v týchto záhadných hĺbkach, v Mariánskej priekope a priehlbine Challenger, najhlbšom mieste na našej planéte. Svet jedenásť kilometrov pod hladinou mora je však odlišný. Zvláštne miesto zrejme obývajú čudesné tvory, ktoré nemusia žiť nikde inde.

Problémom je, že tento život takmer nedokážeme spoznať. Na miesto, ktoré roky priťahuje ľudskú predstavivosť, sa dosiaľ vybrali len dvaja ľudia - aj to pred desaťročiami. To však platilo len do tohto víkendu: v noci z nedele na pondelok sa do Mariánskej priekopy vybral známy režisér James Cameron. Bol prvý, kto dolu zostúpil sám.

Len dvaja na planéte

Zhruba dve hodiny. Toľko trvalo drobnej ponorke, podmorskej strele smerujúcej priamo nadol, kým prekonala jedenásť kilometrov. Týždne čakania na správne počasie a roky vývoja či milióny investovaných dolárov sa však vyplatili. Len druhý raz ponorka z hrubej ocele a moderných materiálov priviezla človeka tam, kde sa naposledy pozrel v minulom tisícročí.

No namiesto misie Jacqua Piccarda a Dona Walsha Cameron nezvíril bahno. A ani tam nestrávil krátkych dvadsať minúť - podmorské prostredie na tajomnom hlbočiznom mieste nakrúcali jeho 3D kamery tri hodiny.

„Bol to úžasný moment, privítať ho v klube,“ vyhlásil podľa magazínu National Geographic Walsh, ktorý sa tiež zúčastnil na misii neďaleko tichomorského ostrova Guam. „Sme len traja. A vlastne - keďže Piccard je už mŕtvy – teraz len Jim a ja.“

Ponorka Deepsea Challenger na prvý pohľad pripomína televízne štúdio. Nesie obrovité reflektory a množstvo kamier, ktoré majú dokumentovať podmorskú misiu.

Cameron okrem budúceho dokumentárneho filmu myslel aj na vedcov. Ponorka má robotické rameno, ktorým môže odoberať vzorky z morského dna. Ale aj zariadenie, ktoré dokáže nasávať drobné živočíchy či rôzne tlakomery, teplomery a prístroje na meranie slanosti okolitej vody.

Na palube podpornej lode čaká tím vedcov, ktorí plánujú analyzovať zábery i vzorky.

Priniesť príbeh

Kým pred rokmi sa na dno v ponorke Trieste vybrala dvoji-ca dobrodruhov, Cameron sa teraz ponáral sám. Pre ďalšieho člena posádky nebolo dosť miesta a aj sám režisér mal problémy. Po niekoľkohodinovej misii mu stŕpli ruky aj nohy.

„Bude trochu stuhnutý a ubolený, no na svoj vek je vo vynikajúcej kondícii,“ povedal takmer o šesťdesiatnikovi lekár misie Joe MacInnis.

Odborníci odhadujú, že tretí človek na dne Mariánskej priekopy môže pomôcť skúmaniu hlbín. Je však otázne, či takéto misie majú aj skutočný úžitok a či nie je výhodnejšie posielať nadol roboty, ako sa v prípade Mariánskej priekopy stalo už dvakrát.

Automatické ponorky však neprinášajú to najdôležitejšie - príbeh. „On je rozprávač,“ povedal pre BBC o Cameronovi Don Walsh. „A vrátiť sa tam nadol po päťdesiatich rokoch, to je úžasný príbeh.“

ico

Trieste klesal nadol päť hodín

Pred desaťročiami sa do Mariánskej priekopy vybrali Jacques Piccard a Don Walsh. Až dosiaľ boli jediní.

BRATISLAVA. Na prvý pohľad pripomínal menšiu vzducholoď. A v skutočnosti aj podobne fungoval.

Batyskaf Trieste však mal namiesto hélia či vodíka vo svojom plaváku letecký benzín, ktorý akoby celé zariadenie nadnášal.

Keď v štyridsiatych rokoch prišiel Auguste Piccard s touto myšlienkou, asi netušil, že zhruba o desaťročie neskôr sa s takýmto batyskafom jeho syn Jacques ponorí na najhlbšie miesto na svete. No ani nie štyridsaťročný švajčiarsky dobrodruh sa spolu s námorným poručíkom Donom Walshom na takúto cesto odhodlali.

Bol 23. január 1960. Zostúpiť prvých sedemsto metrov im trvalo takmer hodinu. Potom začala do Trieste tiecť voda, stále častejšie sa objavovalo strašidelné praskanie.

Po dosiahnutí dna priekopy sa dvojica rozhodla, že bude pokračovať. Prasklo síce vonkajšie plexisklo, no v zostupe do priehlbiny Challenger pokračovali. Chceli sa dostať najhbšie, ako to bolo možné.

Zostup nadol trval napokon päť hodín. Batyskaf sa potom zaboril do morského dna a zvíril okolo seba bahno – človek sa dotkol najhlbšieho miesta sveta. A našiel tam život.

Tomáš Prokopčák

ico

Ktoré miesta poriadne nepoznáme

Na Zemi žije sedem miliárd ľudí. No niektoré miesta stále príliš nepoznáme.

1. Hlboké moria

Mariánska priekopa je len jednou z trhlín a priehlbín v oceánoch, ktoré príliš dobre nepoznáme. Sporadický výskum pomocou podmorských robotov však ukázal, že život jestvuje aj v takýchto podmienkach. A to aj napriek obrovskému tlaku, chladu a tme. Predpokladá sa, že organizmy by tu mohli fungovať napríklad vďaka hlbokomorským prieduchom.

2. Amazónia

Rozsiahle územia dažďových pralesov stále nie sú dobre preskúmané. A vďaka postupujúcej ťažbe dreva a vypaľovaniu ich možno ani nikdy poriadne nespoznáme. Predpokladá sa pritom, že v týchto miestach stále môžu jestvovať nielen dosiaľ neobjavené domorodé ľudské kmene, ale napríklad aj rastliny, ktorých vlastnosti by sa dali neskôr využiť pri liečbe alebo v kozmetike.

3. Antarktída

Rozsiahla mrazivá pustatina nemusí byť pokrytá výlučne ľadom a snehom. Exotický život tiež zrejme ukrývajú dávne podzemné jazerá, ktoré ľadová pokrývka izolovala až na milióny rokov. Do jedného z nich sa nedávno prevŕtali ruskí vedci.

4. Púšte

Predstavujú jedny z najmenej príjemných miest pre život. Odhaduje sa, že by mohli ukrývať nové živočíšne druhy, obzvlášť hmyz. Ich postupovanie je však niečo, proti čomu bojujeme, pričom napríklad v Afrike ničia rozsiahle ekosystémy.

5. Grónsko a Sibír

Väčšina Grónska je pod ľadom a príliš neprístupná pre bežné expedície. Domáci obyvatelia pritom žijú v oblastiach, kde takéto extrémne podmienky nepanujú. Pre vzdialené oblasti Ruska pritom platí podobná prekážka. V prípade oboch území sú však v pláne viaceré expedície, ktoré by mohli prezradiť nielen detaily o prípadnej faune a flóre, ale aj o tom, ako sa sever našej planéty postupom času mení.

6. Jaskyne

Napriek veľkej obľube jaskyniarstva a množstvu dobrodruhov, ktorých teší šplhať sa úzkymi medzerami v podzemí, väčšinu jaskynných komplexov dokonale nepoznáme.

A v mnohých prípadoch sme takéto jaskyne – a to aj v rozvinutých krajinách sveta – vôbec neobjavili. Na týchto tmavých miestach pritom žijú rôzne exotické druhy živočíchov, ako slepé ryby či hmyz, ktoré sa vyvíjali v úplnej izolácii.

Tomáš Prokopčák

Po kliknutí infografiku zväčšíte.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  2. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  3. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  4. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  5. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  6. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  8. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  9. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  10. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  1. Malé knedličky, veľké dojmy
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  5. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  6. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  7. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  8. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  9. Svadba v kraji lietajúceho mnícha Cypriána
  10. Vecný dar pre Detské kardiocentrum v Bratislave
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 10 639
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 10 637
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 8 582
  4. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 6 602
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 149
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 4 813
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 867
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 3 267
  9. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet 2 965
  10. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 2 558

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Chaos okolo cien elektriny pokračuje. Koľko vlastne zaplatíte po novom?

Začiatkom roka v niektorých prípadoch stúpli ceny za elektrinu neúmerne. Po politickom tlaku preto z postu šéfa regulátora odstúpil Jozef Holjenčík.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov, kriminality.

Neprehliadnite tiež

Lieči sklerózu multiplex: Pacienti sa niekedy uchyľujú až k nebezpečným alternatívam

Liečba na mieru sa postupne stáva medicínskym trendom, tvrdí pre SME slovenský lekár a neurovedec Tomáš Kalinčík.

Google pomôže veľkým webom moderovať diskusie

Moderátori nebudú musieť čítať tisíce príspevkov. Na problémové texty ich upozorní počítačový automat.

Ako dávni migranti zmenili Európsku DNA? Prišli len muži a kone

Tretia hlavná migračná vlna zanechala stopu v Európanoch až dodnes.

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva robia špičkovú vedu

Päť ústavov Slovenskej akadémie vied vytvára výskum, ktorý nestojí na pevných základoch, tvrdia výsledky nezávislého auditu.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop