foto archív
Hoci veľkosť genómu štvorzubca dosahuje len osminu genómu človeka, obsahuje podobný počet génov. Až 97 percent ľudského genómu však tvoria dookola sa opakujúce úseky DNA, ktoré zjavne nenesú žiadnu informáciu a o úlohe ktorých sa stále vedú dohady.
Podľa Daniela Rokshara z JGI má 75 percent ľudských génov protipól v genóme F. rubripes, ktorý patrí v Japonsku medzi delikatesy, hoci je prudko jedovatý. Táto podobnosť má korene v poslednom spoločnom predkovi, ktorý žil asi pred 450 miliónmi rokov. Jeho gény sa zachovali v hrubých obrysoch dodnes, ale ich lineárne usporiadanie sa narušilo.
Výskum genómu štvorzubca má vniesť jasno do problému počtu ľudských génov. Odhaduje sa, že človek má tridsať- až štyridsaťtisíc génov. „Na základe údajov o Fugu rubripes môžeme konštatovať, že štyridsaťtisíc je horná hranica,“ povedal Sydney Brenner zo Salk Institute v San Diegu. Priamym porovnaním DNA ryby a človeka sa našlo v ľudskom genóme 961 nových génov, ktorých funkcia je zatiaľ neznáma.
Členovia vedeckého konzorcia chcú preto identifikovať dôležité regióny DNA spoločné pre človeka a ryby a tiež spôsob tvorby proteínov v génoch. Prečítanie genómu F. rubripes sa dostalo na dlhší čas do tieňa interpretácie genetickej informácie človeka. Projekt ľudského genómu mal prioritu a finančnú podporu. Po znížení nákladov na sekvencovanie DNA sa prvý projekt osamostatnil a jeho náklady dosiahli 12 miliónov dolárov, teda asi stotinu toho, čo pohltil projekt ľudského genómu. (tasr)
