Teóriu, podľa ktorej bol hnacím motorom odchodu predchodcov moderného človeka z pravlasti Afriky väčší mozog, spochybnil objav ďalšej, v poradí tretej lebky hominida v gruzínskom Dmanisi. Objem jeho mozgu je totiž menší, ako by mal byť, napísal americký časopis Science, ktorý zverejnil štúdiu medzinárodného tímu vedcov.
Sťahovanie hominida druhu Homo erectus (Človek vzpriamený) sa z jeho africkej kolísky začalo podľa spomínanej teórie pred dvoma miliónmi rokov. Väčší mozog a tým aj vyššia inteligencia mali umožniť lepšie prispôsobenie sa rôznym životným podmienkam a zvýhodniť šírenie človeka vzpriameného.
Tretia lebka hominida so sánkou z Dmanisi stará 1,75 milióna rokov však rozšírený názor podkopáva. Zatiaľ čo jeho dvaja predchodcovia disponovali mozgom s objemom 800 kubických centimetrov, tretí zástupca mal iba asi 600 kubických centimetrov mozgovej masy; súčasný človek má minimálne dvakrát väčší mozog. Znamená to, že tento hominid bol na evolučnom rebríčku nižšie, o čom svedčia aj primitívne kamenné nástroje, podobné tým, ktoré sa používali o 600 000 rokov skôr vo východnej Afrike.
„Zdá sa, že zväčšenie mozgu nebolo jedinou príčinou vysťahovania z Afriky,“ konštatoval autor štúdie David Lordkipanidze z Gruzínskej akadémie vied. „Ľudia mali na opustenie Afriky asi viac dôvodov.“
Nález pozostatkov troch indivíduí jedného druhu s takými morfologickými rozdielmi na jednom mieste je vlastne šťastnou náhodou, ktorá umožní presnejšie klasifikovať dávnych predkov človeka. Vedci sa domnievajú, že v regióne dnešného Dmanisi žili zástupcovia druhu Homo ergaster, afrického variantu Homo erectus. Oblasť sa zrejme stala aj križovatkou, ktorá rozdelila postup hominidov do Európy a do južnej a východnej Ázie.
Poddruh Homo ergaster, ktorý začal prvú vysťahovaleckú vlnu do Ázie, asi nebol priamym predkom moderného človeka. Ten sa vyvinul z kmeňov žijúcich v Afrike, ktoré sa vydali do sveta iba pred päťdesiat- až stotisíc rokmi.
(tasr)
