foto archív
cal Journal.
Na jeden obeh hviezdy HD 76700 potrebuje planéta necelé štyri dni. Z tohto krátkeho intervalu vedci vypočítali, že vzdialenosť medzi oboma telesami je šesť miliónov kilometrov. Pre porovnanie, stredná vzdialenosť Zeme od Slnka je 150 miliónov kilometrov.
Spomínanú extrasolárnu planétu objavili spolu s troma ďalšími v rámci projektu Anglo-Australian Planet Search. Počet takýchto objektov sa prehupol za sedem rokov od začiatku pátrania cez sto, pričom väčšinou sú to obri, niekoľkokrát hmotnejší ako najväčšia planéta nášho slnečného systému Jupiter.
Parametre porovnateľné so Saturnom, druhou najväčšou planétou našej malej rodiny, má zatiaľ iba päť objavených exoplanét. Príčinou nízkeho počtu je najmä súčasná úroveň techniky, s ktorou sa takéto menšie objekty hľadajú dosť ťažko. Pri pátraní po extrasolárnych planétach astronómovia sledujú nepatrné výkyvy v žiarení hviezdy, ku ktorým dochádza vplyvom gravitácie ich sprievodcu. Podľa toho, či sa hviezda pohybuje smerom k Zemi alebo od nej, jej svetlo sa posunie k modrému alebo červenému okraju spektra. Opísaný fenomén sa nazýva Dopplerov efekt. Pretože planéty bývajú v porovnaní s hviezdami oveľa menšie, ich gravitácia pôsobí iba malé poruchy. Zodpovedajúco malé sú aj spektrálne posuny, preto platí, že čím je planéta väčšia, tým sa dá ľahšie objaviť.
Hmotnosť „malého Saturna“ sa podľa odhadov pohybuje na dolnej hranici toho, čo vie súčasná technika zaznamenať. Paradoxné je, že žiadnu z exoplanét zatiaľ astronómovia nevideli na vlastné oči, a to z jednoduchého dôvodu: Žiarenie materských hviezd je také silné, že planéty úplne zatieni. Vedci preto vkladajú nádeje do novej generácie teleskopov. Kandidátom na zazretie prvej exoplanéty je Very Large Telescope (VLT) na Cerro Paranal v Chile. Najneskôr do dvoch rokov budú nainštalované všetky komponenty teleskopu.
(tasr)
