BRATISLAVA. Je to taký nechcený príbuzný. Nikomu by tam nenapadlo hľadať život, nemá nádherné prstence ani škvrny, jeho povrch nebrázdia obrovské kaňony vyhĺbené vodou, ani ju nechrlí do svojho okolia.
Drobný planetárny trpaslík príliš blízko pri Slnku býva považovaný za celkom nudné kozmické miesto. Býva tam príliš teplo alebo príliš zima. Je mŕtve a nič zaujímavé sa tam už milióny rokov nedeje.
Takéto uvažovanie by však mohlo byť nesprávne. Len druhá sonda, akú ľudstvo kedy k prvej planéte slnečnej sústavy poslalo, prezradila, že s Merkúrom to môže byť inak. Toto teleso nemusí byť už miliardy rokov mŕtve. Možno má dokonca vodu.
Samé železo
Merkúr nie je oveľa väčší ako náš Mesiac. No tam sa podobnosť nekončí: o našej prirodzenej družici sme tiež dlho predpokladali, že ju celkom dobre poznáme. Nebola to pravda, a nie je to pravda ani o železitej planéte, na ktorej rok trvá asi 88 dní.
Fakty
Merkúr
Prvá planéta slnečnej sústavy, skúmali ju dve vesmírne misie.
Slnko obehne za zhruba 88 dní.
Teplota povrchu sa mení od mínus 180 stupňov k 430 stupňom Celzia.
Väčšinu planéty tvorí tekuté železné jadro.
Nemá vlastný mesiac.
„Merkúr má vnútornú štruktúru ako žiadna iná terestrická planéta,“ zdôrazňuje podľa magazínu Time geofyzička Maria Zuberová z Massachusettského technologického inštitútu. Nový výskum však ukazuje, že je ešte zvláštnejšia, ako tvrdili predchádzajúce hypotézy.
V roku 2004 odštartovala k Merkúru americká misia Messenger. Po misii Mariner 10 to bola druhá sonda, ktorá planétu skúmala. Pred rokom sa navyše Messenger stal prvým ľudským telesom, ktorý začal okolo planéty krúžiť.
Po roku obiehania vedci zverejnili v magazíne Science štúdie, ktoré zhŕňajú všetko, čo sa za ten čas o Merkúre dozvedeli. Zistili napríklad, že vnútro planéty vyzerá inak.
Až 85 polomeru planéty – podstatne viac, ako sa dosiaľ myslelo – tvorí železité jadro, nad ktorým sa nachádza akási škrupina, asi dvestokilometrová vrstva železnatého sulfidu. Až nad ňou zhruba porovnateľná vrstva skál a kamenia, ktoré tvoria plášť a kôru kozmického telesa.
Voda na Merkúre?
Vedci predpokladali, že akákoľvek vulkanická aktivita Merkúra sa skončila v relatívne ranom období formovania slnečnej sústavy. Odvtedy zostala planéta iba terčom pre prilietavajúce asteroidy.
Messenger však ukázal, že láva sa na planéte rozlievala aj po divokom ranom období nášho hviezdneho systému. A že geologická aktivita prebiehala aj neskôr, ako na planétu dopadli cudzie telesá.
Ešte čudnejšie sú však náznaky, že na Merkúre môže byť voda. Ukazuje to nielen sonda amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír, ale aj pozemné radary.
„Najzaujímavejšia interpretácia je tá, že to je vodný ľad,“ vysvetľuje aj pre BBC Zuberová. Takéto ložiská by sa mali nachádzať v oblasti oboch pólov planéty, na miestach, ktoré sú neustále v tieni.
Podobné sú aj na našej prirodzenej družici, v ktorých rovnako ako na Merkúre panujú extrémne nízke teploty.
