Londýn 14. augusta (TASR) - Viac ako 30 rokov ležala v jednom škótskom múzeu fosília pradávneho tvora, ktorého vedci mylne považovali za rybu. Keď ju opäť podrobne preskúmali, prišli na to, že pred sebou majú pravdepodobne prvú skamenelinu stavovca, ktorý dokázal žiť aj na súši, napísal časopis Nature.
Fosília sa nachádzala v múzeu od roku 1971. Jenny Clack zo Zoologického múzea v Cambridge si až teraz počas nového skúmania všimol, že končatiny živočícha smerujú skôr dopredu a boli teda prispôsobené životu na pevnine.
Nález je starý asi 350 miliónov rokov, takže pochádza z obdobia karbónu. Z tejto periódy vývoja Zeme, ktorá sa začala pred 363 miliónmi rokov a skončila sa pred 335 miliónmi rokov, sa nezachovali takmer žiadne fosílie. Paleontológovia ju preto nazývajú aj Romerova medzera podľa svojho harvardského kolegu Alfreda Sherwooda Romera.
Za týchto necelých 30 miliónov rokov však došlo k rozhodujúcej fáze v evolúcii vodných a suchozemských stavovcov. Skamenelina nájdená v dnešnom Škótsku je prvým rukolapným dôkazom toho, čo sa v tom čase odohrávalo v evolúcii stavovcov.
Fosílneho živočícha zaradili vedci k tetrapodom (štvornožcom). Dostal odborné meno Pederpes finneyae, ktoré voľne preložené znamená skalolezec. Tento krátkonohý tvor s veľkou hlavou bol približne meter dlhý a asi sa podobal na dnešné salamandry. Žil čiastočne vo vode, o čom svedčia stopy po orgáne podobnom bočnej čiare rýb, ale čiastočne aj na súši, čo sa dá vyčítať zo štruktúry jeho nôh.
Najstaršie nájdené tetrapody majú asi 365 miliónov rokov. Vedci sa domnievajú, že tieto živočíchy používali svoje končatiny na pohyb po vodnej hladine. Zdá sa, že P. Finneya je tým doteraz chýbajúcim spojovacím článkom medzi vodnými a suchozemskými živočíchmi.
