Za vynálezom mäkkých kontaktných šošoviek je aj slávna detská stavebnica Merkur. Pripomína to výstava v SNM v Bratislave.
BRATISLAVA. S čím ste sa hrali ako deti? A s čím chcete, aby sa hrali vaše deti? Aj na takéto otázky môže odpovedať výstava Merkur a príbeh kontaktnej šošovky, ktorá 16. marca odštartovala v Slovenskom národnom múzeu na bratislavskom Vajanského nábreží. Potrvá do 29. apríla.
Deťom chce predstaviť a ich rodičom pripomenúť slávnu stavebnicu Merkur, no okrem nej ukázať aj prácu a vynálezy českého vedca Otta Wichterleho.
Stavebnicové laboratórium
Wichterle stál za objavom mäkkej kontaktnej šošovky, a práve stavebnica Merkur mu pomáhala vytvoriť prvé experimentálne prostredie pre získavanie pokusných šošoviek. Šikovný bádateľ pri tom použil synovu hračku na zostrojenie prvého pokusného zariadenia.
Výstava Merkur a príbeh kontaktnej šošovky je projektom Českých centier a snaží sa spájať svet vedy, techniky a objavov s históriou známej stavebnice. Tú vytvoril ešte ako 14-ročný učeň a budúci podnikateľ Jaroslav Vancl v roku 1904.
Tento prototyp sa neskôr stal známous tavebnicou Merkur, ktorá prežila obe svetové vojny a začína sa vracať aj do súčasného sveta.
Väzenie pre Wichterleho
Wichterle začínal vo výskumnom inštitúte Baťovej zlínskej fabriky. Tu mladý vedec pripravil látku, ktorá sa stala základom výroby silonu.
Celý vývoj prebiehal v malej prevádzke v utajení. Koncom roka 1942 bola konšpiratívna činnosť prezradená a Wichterleho na štyri mesiace uväznili. Na slobodu sa dostal vďaka medzinárodnému ohlasu svojej práce. Založil, vybudoval a viedol ústav pre makromolekulárnu chémiu, ktorý bol súčasťou vtedajšej akadémie vied.
Problematikou hydrogélových materiálov sa prof. Wichterle zaoberal spoločne s Dr. D. Límom už v polovici 50-tych rokov na VŠCHT. Prvý prototyp kontaktných šošoviek z nich laboratórne pripravil a hneď vyskúšal na vlastnom oku v roku 1957.
Synova stavebnica
Vynález novej výrobnej metódy - odstredivého liatia kontaktných šošoviek - nakoniec Wichterle neuskutočnil v laboratóriu, ale priamo u seba doma.
Zo synovej stavebnice Merkur a dynama z bicykla neúnavný bádateľ zostavil priamo na Štedrý deň 1961 prvé výrobné zariadenie - „šošovkostroj“, ktoré konečne vyriešilo problém pravidelného formovania hydrofilného gélu. Ešte 27. decembra 1961 profesor Wichterle prihlásil vynález, ktorý sa stal jedným z jeho najdôležitejších patentov. Spolu s manželkou vyrobili doma v kuchyni niekoľko tisíc šošoviek.
Odmenou im bolo 330 dolárov - ako zákonné jedno promile zo zisku predaja patentu americkej firme, ktorý zrealizoval vtedajší československý štát.
Autor: ved
