Nie je ich tam veľa. Keby ste ich porovnali s inými prvkami v atmosfére našej planéty, poletuje ich vlastne celkom málo. No asi tridsať kilometrov nad povrchom našej planéty vytvárajú molekuly ozónu kľúčovú „vrstvu".
Chránia všetko živé pred nebezpečným žiarením zo Slnka, ktoré môže spôsobovať rakovinu. Zákerné ultrafialové lúče však ozón dokáže - aj v malom množstve - zastaviť.
Pokiaľ jestvuje. Ľudia totiž začali v minulom storočí používať vo svojich sprejoch či chladničkách chemikálie, ktoré ozón v atmosfére ničia. Práve toto zistil a zastavil americký chemik Frank Sherwood Rowland (28. 6. 1927 10. 3. 2012). Vďaka nemu sme opustili využívanie freónov.
Agent KGB?
Pred rokmi sa Rowlanda spýtala manželka, ako pokračuje jeho výskum. „Veľmi dobre," spomína denník Los Angeles Times. „To znamená, že sa skončí svet."
V sedemdesiatych rokoch sa chemik spolu so svojím študentom Mariom Molinom zavreli do laboratória. Prvé výsledky sa objavili už po pár týždňoch. Ukazovali, že prostriedky, ktoré bežne využívame v domácnosti, môžu zásadným spôsobom ničiť našu planétu.
Vedci dlho nepremýšľali. Už v roku 1974 v prestížnom magazíne Nature zverejnili štúdiu, v ktorej ukázali, ako veľmi môžu byť takzvané chlór-fluorované uhľovodíky - medzi ktoré patria aj freóny - nebezpečné.
Nik im však neveril. No kým ostatní vedci len krútili hlavami, chemický priemysel sa začal dvojici vyhrážať. Obvinil ich, že sú nastrčení agenti KGB, ktorí chcú zastaviť pokrok Spojených štátov a že chcú zničiť americký priemysel.
Väčšou ranou však bola reakcia akademického sveta. Kým podnikatelia za každú cenu chránili svoje zisky a zárobky, vedci začali dvojicu ignorovať. „Raz mi Sherry spomenul, že medzi rokmi 1975 a 1985 ho na prednášku nepozvalo žiadne chemické oddelenie," spomína pre New York Times Ralph Cicerone, prezident americkej Národnej akadémie vied.
„Pravdepodobne môžete spomenúť akékoľvek špičkové oddelenie v krajine a spýtať sa: pozvali ste si vtedy Rowlanda? Odpoveď bude nie."
Nik z odborníkov vtedy neveril, že nejaké dezodoranty či chemikálie v nich môžu spôsobovať skutočne vážne problémy. A už vôbec, že predmety, ktoré bežne používame a ktoré sú pre nás užitočné, môžu mať vplyv na celú planétu.
Zachránil svet
V priebehu desaťročia sa však situácia výrazne zmenila. Britskí výskumníci totiž o jedenásť rokov po uverejnení štúdie v Nature zistili, že nad Antarktídou sa naozaj vytvára ozónová diera. Tá, ktorá sa v oblasti okolo južného pólu objavuje dodnes.
Bol to dôkaz, že dvaja americkí chemici mali pravdu. A že svet potreboval okamžite zakročiť.
Výsledkom bol zákaz používania nebezpečných chemikálií a v roku 1987 vznikol Montrealský protokol. Pridala sa k nemu väčšina krajín sveta a postupne zastavili používanie látok, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.
„Zachránil svet pred veľkou katastrofou," zdôrazňuje dekan Kalifornskej univerzity Kenneth Janda. Práve tam Sherwood Rowland väčšinu života pôsobil. „A nikdy nezaváhal splniť svoj záväzok voči vede."
Svet napokon jeho výskum ocenil. Bývalý, takmer dvojmetrový univerzitný hráč basketbalu a bejzbalu dostal od švédskej Kráľovskej akadémie vied v roku 1995 Nobelovu cenu za chémiu. Spolu s Molinom a Paulom Josefom Crutzenom ich akadémia ocenila za ich výskum chémie, ktorá funguje v atmosfére, a obzvlášť za pochopenie fungovania ozónovej vrstvy.
„Nie je zodpovednosťou vedca, že ak verí, že objavil čosi, čo môže zasiahnuť životné prostredie, aby s tým čosi urobil?" pýtal sa Rowland dva roky po odovzdaní nobelovky v americkom Bielom dome. „Ak to nebudeme my, tak kto? A ak nie teraz, tak kedy?"
Frank Sherwood Rowland, vedec, ktorý upozornil na ničenie ozónovej vrstvy a na problémy, čo nám môže spôsobiť žiarenie z našej materskej hviezdy, napokon podľahol komplikáciám spojeným s Parkinsonovou chorobou.
