AKTUÁLNE ZO SLOVENSKEJ VEDY

Keď Zem takmer zničila život

Aj vymieranie dinosaurov bolo maličkosťou oproti kríze na hranici prvohôr a druhohôr. Vtedy čelil život najhoršiemu, tesne predtým však bujnel.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – CHRIS BUTLER/Science Photo Library)

BRATISLAVA. Asi najhoršie, čo si z histórie vieme predstaviť, sú povstania čínskych roľníkov. Zahynulo pri nich viac ľudí ako počas druhej svetovej vojny.

Ak by počas studenej vojny vypukol nukleárny konflikt, škody by boli zrejme ešte väčšie a moderná civilizácia by čelila výzve o prežitie. Ani najväčšia zo všetkých bômb testovaná na Novej Zemi (RDS-220), ktorá vybila okná na domoch vzdialených 900 kilometrov a narušila geomagnetické pole celej planéty, však nespôsobila vyhynutie ani jediného druhu živočíchov.

Človek pritom pomalým a systematickým pľundrovaním Zeme pripraví denne o život jeden až sto druhov organizmov. A nedeje sa to len v Brazílii, ale dokonca aj u nás.

Ako sme prežili

Boli aj časy, kedy sa nielen umieralo, ale aj vymieralo. Zabudnime na vyhubenie mamutov, srstnatých nosorožcov a celej našej „ľadovej“ fauny. Nebola to veľká udalosť.

Medzi „veľkú päťku“ katastrôf patrí (popri hraniciach devón/karbón; ordovik/silúr; trias/jura) aj vyhynutie dinosaurov na hranici druhohôr a treťohôr, kedy do Mexického zálivu vletel veľký asteroid.

Vraví sa, že padol, čo ale nie je celkom presný názov pre fakt, že 10-kilometrový „kameň“, trafil Chicxulub v Mexiku rýchlosťou rádovo v desaťtisícoch kilometrov za hodinu. Náraz bol taktiež milión krát silnejší ako RDS-220.

Ani toto však nebol najhoršia katastrofa. Naše štúdium sa zameriava na príhodu, pri ktorej je aj Chixculub detailom. Na hranici prvohôr a druhohôr (perm/ trias), pred zhruba 251 (±0,4) miliónmi rokov, sa totiž začala na sibírskych trapoch rozlievať láva.

A vyliala sa takým spôsobom a v takých množstvách, že sa pokročilý život na planéte takmer zastavil. Vyhynulo vtedy 96% všetkých druhov morských organizmov.

Naši predkovia vtedy zrejme žili v norách. Všetky dnes žijúce skupiny cicavcov (vrátane vodných) mali vtedy spoločného predka a naše samičky, aj keď sme boli cicavcami, znášali vajíčka - podobne ako dnešné vtákopysky.

Mali sme všetci, ľudia aj naši dnešní dosť vzdialení príbuzní, obrovské šťastie – šťastie ako nikdy predtým a nikdy potom. Prežili sme.

Keď sa „topí“ zem

Trapy sú ploché štruktúry nad takzvanými „horúcimi bodmi“ (na miestach, kde sa prekrývajú tektonické platne), s minimálnym prevýšením, často stovky kilometrov dlhé a s výlevmi láv.

Na rozdiel od stratovulkánov sú malé, ale viskózna láva sa z nich vylieva skôr ako voda po obrovských územiach.

Na súčasnom východoafrickom rifte je len minimum lávy, ale u druhohorných trapov v Patagónii vidno jednotlivé vrstvy prúdov aj z vesmíru. Treťohorné trapy rieky Kolumbia majú priemer tisíc kilometrov s výškou až 2 kilometre.

No to je tiež len maličkosť v porovnaní zo sibírskymi trapmi na hranici permu a triasu – pokrývali 2 milióny štvorcových kilometrov aj niekoľkokilometrovými vrstvami. Navyše, uvoľnili vtedy obrovské množstvá metánu a oxidu uhličitého.

Väčšinu novoobjavených fosílii „katastrofického obdobia“ predstavujú izolované predné, deformované a dolámané krídla švábov. Na obrázku je novo opísaná čeľaď Mutoviidae (mierky sú 1 cm), ktorá vznikla tesne pred katastrofou a vzápätí na nej aj zanikla.

Rozmach fauny a flóry

Kataklizmatické rozmery rozhrania medzi permom a triasom sú známe desiatky rokov. Rovnako dobre je táto hranica preštudovaná v morských uloženinách.

Až v posledných 5 rokoch sa nám však spolu s ruskými kolegami podarilo zozbierať a vyhodnotiť dostatočný porovnávací materiál zo suchozemského prostredia.

Len pre ilustráciu: doteraz boli z kritického obdobia známe len dva fosílne jedince hmyzu, no teraz máme k dispozícii okolo tritisíc jedincov, a to aj priamo zo samotných trapov – a nie je stále jasné, ako na nich mohlo čokoľvek žiť, keďže práve tieto štruktúry spustili celoplanetárnu zmenu.

Prvý zo série rozsiahlych článkov vyjde v najbližších dňoch v medzinárodnom časopise Zootaxa na Novom Zélande.

Výsledky sú zarážajúce. Neočakávane totiž odhalili, že pred samotnou katastrofou došlo k jednému z najväčších rozmachov suchozemskej fauny aj flóry. Vznikli vtedy stovky nových čeľadí hmyzu a rastlín. Čeľaď je podstatnou skupinou, napríklad šesťtisíc súčasných druhov babôčok a ich príbuzných patrí do jedinej čeľade babôčkovitých.

Prekvapuje tiež, že sú to práve tie skupiny, ktoré začínajú byť v ekosystémoch významné až oveľa neskôr, a to až počas stredného triasu, čiže po viac ako 6 miliónoch rokov. Toľko trvalo obdobie "veľkého mála" po katastrofe.

Z tej doby sa dokonca nezachovalo uhlie, a väčšina zo spomínaných skupín neprešla spomínanou hranicou.

Tie druhy, ktoré náhodou prežívali, boli extrémne vzácne – v žiadnom inom období nie sú vrstvy nesúce fosílie tak chudobné. Mnohé dokonca boli až dosiaľ skryté pre fosílny záznam.

Novoštudované živočíchy však zjavne vznikli vo veľkom množstve po mnohých desiatkach miliónov rokov permskej stagnácie, a vzápätí vyhynuli. Aj keď tušíme, že to, čo sa stalo pred hranicou, má na celý dnešný život podstatný vplyv, nebyť týchto nových nálezov, nič by sme o nich nevedeli.

Autor je paleontológ, Geologický ústav SAV.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Návrat Ščurka z basy k hokeju: vražda, klamstvá aj podozrenie z korupcie

Pôvodne mu hrozilo až 20 rokov. Prečo dostal hokejista Ščurko za brutálnu vraždu rozhodcu Mareka Liptaja len mierny trest.

SVET

Mexiko ničí ďalšie zemetrasenie. Má už 248 obetí

Tisíce ľudí utekali ulicami, padali aj budovy. Medzi obeťami sú aj deti.

KOMENTÁRE

Ficovi nestačila porážka Danka, potreboval ho úplne zosmiešniť

Čo by Fico nesmel urobiť, ak by postupoval podľa ústavy.

ŠPORT

Saganov debut na MS: žalúdočné problémy a hnev

Sagana čakajú ôsme majstrovstvá sveta.

Neprehliadnite tiež

Čo sa stane, ak by sa antarktické sopky pod ľadom prebudili

Jedna z nich v budúcnosti vybuchne. Nevieme len, kedy.

Prečo vám obrazovka mobilu škodí a ako zmierniť únavu očí

Modré svetlo zhoršuje spánok, videnie a spája sa aj so vznikom rakoviny.

Chobotnice si vybudovali vlastné mesto a správaním prekvapili vedcov

Biológovia objavili neďaleko východného pobrežia Austrálie chobotničie mesto, ktoré pomenovali Oktlantída.

Výmena batérií namiesto nabíjania. Elektroautá sa môžu zmeniť

Nabíjanie elektromobilov nemusí byť v budúcnosti zložitejšie ako tankovanie paliva.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  5. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  6. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  7. Žilina Voce Magna 2017 – Medzinárodná súťaž zborového umenia
  8. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  2. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  3. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  4. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  5. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  6. Príďte na Deň otvorených dverí v Novom Ružinove
  7. Študenti sa rozhodli zmeniť svoju školu
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  10. Samsung Galaxy Note8 umožňuje tvoriť veľké veci
  1. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 9 142
  2. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 5 731
  3. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 826
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 2 460
  5. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 667
  6. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 625
  7. Päť mýtov, ktoré ste počuli. A možno aj uverili 1 287
  8. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 061
  9. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 058
  10. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 992