MINSK, BRATISLAVA. Bielorusko má znovu o čosi bližšie k diktatúram ako Irán, Severná Kórea či Kuba.
Režim Alexandra Lukašenka zaradila mimovládna organizácia Reportéri bez hraníc na zoznam dvanástich „nepriateľov internetu“. Bielorusko je tam jediným zástupcom z Európy.
Podobne ako v krajinách, kde sa prevalila tzv. arabská jar, sa bieloruskí aktivisti prebudili na sociálnych sieťach. Práve tam sa zrodil originálny nápad protestovať proti Lukašenkovi v tichosti.
Cenzúra na internete
Bieloruská tajná služba preto sprísnila cenzúru na internete. Parlament prijal zákon o zákaze tichého schádzania sa a vláda rozšírila zoznam zakázaných stránok. Internetové kaviarne musia udávať, kde surfujú ich zákazníci.
Medzi zatknutými Bielorusmi sa už začal objavovať nový typ odporcov režimu - kyberdisidenti.
Jedným z nich je 25-ročný Andrej Tkačov. Na obľúbenej sieti Vkontakte a na Twitteri zorganizoval kampaň Omrzel nás Lukašenko. KGB si ho našla a na dvanásť dní nechala vo väzení. Tkačova to nezlomilo.
„Je to ako reťazová reakcia, nemôžu nás zastaviť, ani keď dajú všetkých aktivistov do väzenia,“ povedal SME Tkačov.
Odkedy sa naňho zamerali bieloruskí agenti, prišiel o prácu v nočnom klube a novú stále hľadá.
Tvrdo na blogerev
Podobne sú na tom nezávislí bieloruskí novinári a blogeri. Manželka uväzneného prezidentského kandidáta Andreja Sannikova, dopisovateľka ruských novín Novaja gazeta Irina Chalip strávila vlani vo väzení niekoľko týždňov.
Nakoniec dostala dva roky s podmienkou. Editorka známeho servera Charta 99 požiadala o azyl v susednej Litve.
Lukašenko si nemôže dovoliť vypnúť celý internet, pretože by tak naštval veľkú časť populácie. Zaviedol však filtrovací systém, ktorým sa snaží blokovať nevhodné stránky.
Zrušil tak stránku Vkontakte Revolúcia cez sociálne siete, keď mala vyše 200-tisíc členov.
Sociálne siete pritom začal využívať aj samotný režim na šírenie strachu.
Ministerstvo vnútra a polícia v Minsku si na Twitteri zriadili účet. Varujú na ňom Bielorusov, že ak vyjdú do ulíc, „ponesú za to zodpovednosť“.
