Budú mať delfíny a veľryby práva?

Sú inteligentné, učenlivé a uvedomujú si samy seba. Odborníci preto chcú, aby sme veľrybám a delfínom priznali niektoré práva.

Veľryby by mali mať nárok na niektoré základné slobody a práva.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Cécil a Mininos sú dvaja z pätice delfínov, ktoré žijú vo francúzskom delfináriu Planéte Sauvage. Nikdy nevideli otvorené more, narodili sa a celý život prežili v zajatí. Sú atrakciou pre návštevníkov, ktorí sú zvedaví na ich šikovné kúsky. Plnia príkazy, chytajú lopty, skáču na povel.

Odpočívajú až v noci, a práve vtedy si ich ošetrovatelia všimli zvláštne správanie. Delfíny vydávali čudné zvuky. Obrátili sa preto na odborníkov a tí zistili, že delfíny napodobňujú zvuky veľrýb, ktoré počuli počas svojich vystúpení. Delfinárium totiž vymenilo hudbu a začalo púšťať nový soundtrack.

Záhadou však bolo, že šikovné morské cicavce neopakovali tieto zvuky okamžite, ale až večer, po mnohých hodinách, možno dokonca zo sna. To by bola v zvieracej ríši výnimka, ktorou by sa podobali skôr na ľudí a ich učenie či spracúvanie spomienok. Jednoducho, znovu by sa o čosi viac ponášali na človeka.

Práve podobnosti stoja za myšlienkou, že k veľrybám a delfínom by sme sa mali správať inak a priznať im niektoré základné práva. Podľa vedcov by sa mohli stať „neľudskými“ osobami.

Vnímajú samy seba

Desaťročia výskumu už viackrát ukázali, že veľryby sa dokážu učiť. Uvedomujú si samy seba, dokážu riešiť úlohy a majú aj istú formu spoločenskej kultúry. Vedia oklamať svojich chovateľov v zajatí, a dokonca takéto malé triky naučiť aj svojich potomkov. Vo voľnej prírode zase patagónske kosatky kŕmia staršie jedince vtedy, ak už nedokážu pre vek prijímať potravu.

info
Fakty
Kosatka Keiko

Slávna kosatka hrala vo filmoch Zachráňte Willyho.

Kosatku sa podarilo vypustiť do voľnej prírody na Islande.

Keiko zomrela v roku 2003, keď uviazla na pláži zrejme po zápale pľúc.

„Musia chápať, že ak ich nenakŕmia, niečo sa im stane,“ hovorí podľa denníka Guardian Chris Butler-Stroud. „A dokážu zabezpečiť, aby zostali nažive.“

Medzinárodná skupina vedcov, filozofov a odborníkov na etiku preto navrhuje, aby sme sa k našim morským príbuzným správali tak, akoby to boli takmer ľudia. Svoje požiadavky predniesli na výročnom stretnutí Americkej asociácie pre pokrok vo vede, najväčšej vedeckej konferencii sveta.

Odborníci požadujú, aby veľryby, delfíny či sviňuchy mali právo na slobodu pohybu, život a zdravie. Požiadavky však narážajú na odpor rybárov či zábavných akvárií. Vedci totiž chcú, aby na cicavcoch nesmeli prebiehať testy, nesmeli sme ich väzniť ani zneužívať na potešenie. A už vôbec by sme ich nemali zabíjať pod zámienkou výskumu.

„Osoba musí byť indivíduom, jednotlivcom. Ak toto uznáme, tak úmyselné zabíjanie jednotlivcov je etickým ekvivalentom zabitia ľudskej bytosti,“ hovorí pre BBC profesor etiky Tom White. „My tvrdíme, že veda už dokázala, že individualita - vedomie a sebauvedomenie - nepatria len človeku.“

Pomoc od OSN

Zvýšenou ochranou inteligentných morských zvierat sa už začala zaoberať aj Organizácia Spojených národov. OSN pripravuje legislatívu, ktorou chce chrániť migrujúce druhy počas celých presunov. Zvláštnu časť venuje aj ochrane veľrýb.

Odborníci preto dúfajú, že všetky požiadavky by krajiny mohli schváliť v priebehu nasledujúcich desaťročí.

„Ak budeme mať šťastie, potrvá to desať rokov,“ dodáva pre Guardian White. „Sme tam, kde boli klimatológovia pred dvadsiatimi rokmi. A toto je len prvý krok.“

Ak sú však veľryby a delfíny dostatočne inteligentné, otázne je, či ich napríklad pobyt v delfináriách nebaví. Možno nám to raz Cécil a Mininos prezradia.

ico

Ľudoopy sú ako my. Niektoré krajiny ich už chránia

Sú naši najbližší zvierací príbuzní. Mali by mať ľudské práva?

BRATISLAVA. Cítia strach. Dokážu navzájom komunikovať, starať sa o seba, používať nástroje i splietať intrigy.

Dokonca sa môžu naučiť dorozumievať s človekom, v niektorých prípadoch aj relatívne zložitým znakovým systémom. A ak sa pozrieme na DNA, podobajú sa nám viac, ako sú si mnohí ľudia ochotní pripustiť.

Chrániť šimpanzy

Ľudoopy sa od vývojovej vetvy človeka oddelili pred miliónmi rokov a zo všetkých zvierat sa nám najviac podobajú. Aj preto viacerí odborníci tvrdia, že by sme sa k nim mali aj patrične správať. Nemali by sme ich mučiť, väzniť ich či zabíjať.

Pred viac ako dvoma rokmi takéto odporúčania vypočul španielsky parlament. V roku 2008 pripravil rezolúciu parlamentnej komisie, ktorá zákonodarcov zaviazala zahrnúť práva ľudoopov do trestného zákona. V krajine by sa tak skomplikoval ich chov napríklad v zoologických záhradách.

Zákon však dodnes neprešiel, no viacero krajín uvažuje alebo už prijalo legislatívu, ktorá by zakázala týranie ľudoopov. Podobný zákon pripravujú napríklad Spojené štáty.

Nie sme výnimka?

Nie všetci však s takouto aktivitou súhlasia. Kritici zákonov hovoria, že na prenos niektorých práv na zvieratá stále nie je dosť dôvodov. A že zvieratá umelo a zo sentimentálnych dôvodov poľudšťujeme.

Nedávne výskumy však naznačujú, že mnohé schopnosti, ktoré sme dlho považovali za výhradne „ľudské“, zvieratá zvládnu.

Holuby sa vedia naučiť veľmi primitívne počty, niektoré papagáje či opice môžu dokonca vnímať aj abstraktný pojem čísla. Mentálny svet inteligentných veľrýb a ďalších morských cicavcov je pre nás záhadou.

Vieme však, že napríklad nástroje dokážu používať viaceré zvieracie druhy.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hypotéka pre mladých? Len do konca roka
  2. Posledná šanca na Nobelovu cenu
  3. Kŕčové žily: Nepekné a nebezpečné
  4. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  5. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  6. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  7. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  8. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  1. Hypotéka pre mladých? Len do konca roka
  2. Týchto 5 adrenalínových zážitkov na dovolenke radšej neskúšajte
  3. Posledná šanca na Nobelovu cenu
  4. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa
  5. Mladí futbalisti získali takmer 50 tisíc eur
  6. OMV modernizuje čerpacie stanice. Prioritou je pohodlie zákazník
  7. Aj zmrzlina podlieha trendom, mali ste už špenátovú?
  8. Prémiovosť slovenského trhu rastie, dovozová Metaxa je na čele
  9. Neseďte doma, cestujte z Košíc do sveta
  10. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 9 311
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 4 393
  3. Vydanie denníka SME spolu s knihou Ľubomíra Feldeka 4 174
  4. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 436
  5. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 140
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 2 984
  7. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 2 824
  8. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 2 501
  9. Zvládnete tento test o jablkách a cideroch? Otestujte sa 2 049
  10. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu? 1 818

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Fico chcel futbalom znižovať napätie v parlamente

Robert Fico bol húževnatý koncový hráč spomína exposlanec Galbavý.

SVET

Austrálska polícia obvinila vatikánskeho kardinála zo sexuálneho zneužívania

Stal sa najvyššie postaveným vatikánskym predstaviteľom, ktorého obvinili zo sexuálnych deliktov.

DOMOV

Stal sa členom predstavenstva VšZP. Nemal súpera

Oznam bol v novinách na športovej strane.

KOMENTÁRE

Kým nezmizne MiG, Gajdoš bude v kresle

V normálnom štáte by sa minister obrany rána vo funkcii nedožil.

Neprehliadnite tiež

Volvo má problém s kengurami. Nedokáže ich rozoznať

Systému na rozpoznávanie zvierat robí problém atypický pohyb kengúr.

Vedci vyriešili tisícročnú záhadu jasnej nočnej žiary

Výskumníci sa pozreli na fenomén, ktorý spomínajú už antické texty.

Vyvíjajú videohru, ktorá má pomôcť odhaliť už rané štádium Alzheimera

Včasné diagnostikovanie choroby môže oddialiť nástup prvých príznakov.

Vyriešili záhadu, ktorá trápila Darwina. Našli miesto pre koňa s chobotom

Macrauchenia pripomínala mnohé zvieratá, jej telo bolo pre vedcov záhadou. Odhalili ho vďaka DNA.