Budú mať delfíny a veľryby práva?

Sú inteligentné, učenlivé a uvedomujú si samy seba. Odborníci preto chcú, aby sme veľrybám a delfínom priznali niektoré práva.

Veľryby by mali mať nárok na niektoré základné slobody a práva.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Cécil a Mininos sú dvaja z pätice delfínov, ktoré žijú vo francúzskom delfináriu Planéte Sauvage. Nikdy nevideli otvorené more, narodili sa a celý život prežili v zajatí. Sú atrakciou pre návštevníkov, ktorí sú zvedaví na ich šikovné kúsky. Plnia príkazy, chytajú lopty, skáču na povel.

Odpočívajú až v noci, a práve vtedy si ich ošetrovatelia všimli zvláštne správanie. Delfíny vydávali čudné zvuky. Obrátili sa preto na odborníkov a tí zistili, že delfíny napodobňujú zvuky veľrýb, ktoré počuli počas svojich vystúpení. Delfinárium totiž vymenilo hudbu a začalo púšťať nový soundtrack.

Záhadou však bolo, že šikovné morské cicavce neopakovali tieto zvuky okamžite, ale až večer, po mnohých hodinách, možno dokonca zo sna. To by bola v zvieracej ríši výnimka, ktorou by sa podobali skôr na ľudí a ich učenie či spracúvanie spomienok. Jednoducho, znovu by sa o čosi viac ponášali na človeka.

Práve podobnosti stoja za myšlienkou, že k veľrybám a delfínom by sme sa mali správať inak a priznať im niektoré základné práva. Podľa vedcov by sa mohli stať „neľudskými“ osobami.

Vnímajú samy seba

Desaťročia výskumu už viackrát ukázali, že veľryby sa dokážu učiť. Uvedomujú si samy seba, dokážu riešiť úlohy a majú aj istú formu spoločenskej kultúry. Vedia oklamať svojich chovateľov v zajatí, a dokonca takéto malé triky naučiť aj svojich potomkov. Vo voľnej prírode zase patagónske kosatky kŕmia staršie jedince vtedy, ak už nedokážu pre vek prijímať potravu.

info
Fakty
Kosatka Keiko

Slávna kosatka hrala vo filmoch Zachráňte Willyho.

Kosatku sa podarilo vypustiť do voľnej prírody na Islande.

Keiko zomrela v roku 2003, keď uviazla na pláži zrejme po zápale pľúc.

„Musia chápať, že ak ich nenakŕmia, niečo sa im stane,“ hovorí podľa denníka Guardian Chris Butler-Stroud. „A dokážu zabezpečiť, aby zostali nažive.“

Medzinárodná skupina vedcov, filozofov a odborníkov na etiku preto navrhuje, aby sme sa k našim morským príbuzným správali tak, akoby to boli takmer ľudia. Svoje požiadavky predniesli na výročnom stretnutí Americkej asociácie pre pokrok vo vede, najväčšej vedeckej konferencii sveta.

Odborníci požadujú, aby veľryby, delfíny či sviňuchy mali právo na slobodu pohybu, život a zdravie. Požiadavky však narážajú na odpor rybárov či zábavných akvárií. Vedci totiž chcú, aby na cicavcoch nesmeli prebiehať testy, nesmeli sme ich väzniť ani zneužívať na potešenie. A už vôbec by sme ich nemali zabíjať pod zámienkou výskumu.

„Osoba musí byť indivíduom, jednotlivcom. Ak toto uznáme, tak úmyselné zabíjanie jednotlivcov je etickým ekvivalentom zabitia ľudskej bytosti,“ hovorí pre BBC profesor etiky Tom White. „My tvrdíme, že veda už dokázala, že individualita - vedomie a sebauvedomenie - nepatria len človeku.“

Pomoc od OSN

Zvýšenou ochranou inteligentných morských zvierat sa už začala zaoberať aj Organizácia Spojených národov. OSN pripravuje legislatívu, ktorou chce chrániť migrujúce druhy počas celých presunov. Zvláštnu časť venuje aj ochrane veľrýb.

Odborníci preto dúfajú, že všetky požiadavky by krajiny mohli schváliť v priebehu nasledujúcich desaťročí.

„Ak budeme mať šťastie, potrvá to desať rokov,“ dodáva pre Guardian White. „Sme tam, kde boli klimatológovia pred dvadsiatimi rokmi. A toto je len prvý krok.“

Ak sú však veľryby a delfíny dostatočne inteligentné, otázne je, či ich napríklad pobyt v delfináriách nebaví. Možno nám to raz Cécil a Mininos prezradia.

ico

Ľudoopy sú ako my. Niektoré krajiny ich už chránia

Sú naši najbližší zvierací príbuzní. Mali by mať ľudské práva?

BRATISLAVA. Cítia strach. Dokážu navzájom komunikovať, starať sa o seba, používať nástroje i splietať intrigy.

Dokonca sa môžu naučiť dorozumievať s človekom, v niektorých prípadoch aj relatívne zložitým znakovým systémom. A ak sa pozrieme na DNA, podobajú sa nám viac, ako sú si mnohí ľudia ochotní pripustiť.

Chrániť šimpanzy

Ľudoopy sa od vývojovej vetvy človeka oddelili pred miliónmi rokov a zo všetkých zvierat sa nám najviac podobajú. Aj preto viacerí odborníci tvrdia, že by sme sa k nim mali aj patrične správať. Nemali by sme ich mučiť, väzniť ich či zabíjať.

Pred viac ako dvoma rokmi takéto odporúčania vypočul španielsky parlament. V roku 2008 pripravil rezolúciu parlamentnej komisie, ktorá zákonodarcov zaviazala zahrnúť práva ľudoopov do trestného zákona. V krajine by sa tak skomplikoval ich chov napríklad v zoologických záhradách.

Zákon však dodnes neprešiel, no viacero krajín uvažuje alebo už prijalo legislatívu, ktorá by zakázala týranie ľudoopov. Podobný zákon pripravujú napríklad Spojené štáty.

Nie sme výnimka?

Nie všetci však s takouto aktivitou súhlasia. Kritici zákonov hovoria, že na prenos niektorých práv na zvieratá stále nie je dosť dôvodov. A že zvieratá umelo a zo sentimentálnych dôvodov poľudšťujeme.

Nedávne výskumy však naznačujú, že mnohé schopnosti, ktoré sme dlho považovali za výhradne „ľudské“, zvieratá zvládnu.

Holuby sa vedia naučiť veľmi primitívne počty, niektoré papagáje či opice môžu dokonca vnímať aj abstraktný pojem čísla. Mentálny svet inteligentných veľrýb a ďalších morských cicavcov je pre nás záhadou.

Vieme však, že napríklad nástroje dokážu používať viaceré zvieracie druhy.

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  5. Talent - vzdelanie - úspech
  6. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  7. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  9. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 22 316
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 14 878
  3. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 8 398
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 7 970
  5. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 7 480
  6. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 5 624
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 359
  8. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 197
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 818
  10. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk 3 320

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Procházka: Prečo vláda vznikla tak rýchlo? Smer rozdával karty

Špeciálne vydanie podcastu. Peter Tkačenko sa rozprával s Radoslavom Procházkom.

Neprehliadnite tiež

Klik: Ako sa módnym značkám rozpadá pod rukami obchodný model

Komentovaný prehľad technologických správ týždňa. Aj tom, prečo sa Apple sa tlačí do baní na kobalt a koľko by stála úplne obnoviteľná energia.

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.