OKLAHOMA CITY, BRATISLAVA. Návrh senátora Williama Fourkillera predpokladá určenie stupňa násilia podľa hodnotenia organizácie ESRB, zdanenie by sa tak dotklo aj mládežou obľúbených a nenásilných hier ako Dance Central 2 či The Sims 3.
Prvá polovica z vyzbieranej dane by išla do fondu prevencie proti šikanovaniu, druhá na podporu pohybových aktivít. Ani jeden z fondov zatiaľ neexistuje a bol by vytvorený až po schválení návrhu, ktorý by vošiel do platnosti najskôr toto leto.
Spôsobujú vraj obezitu
Podľa senátora „násilné videohry prispievajú k niektorým spoločenským problémom, ako je obezita a šikanovanie. Keďže sú zdrojom vysokých príjmov, mali by sa podieľať na ich riešení“.
Fourkiller odmieta, že by návrhom išiel proti hernému priemyslu. Je naopak presvedčený, že prispieva k rastu Ameriky. Navrhovaná daň je podľa jeho slov veľmi nízka a takto získané peniaze sa môžu efektívne využiť v prospech mladej generácie.
Asociácia zábevného softvéru (ESA), ktorá je najvýznamenšou profesnou organizáciou v hernom priemysle, pre denník SME komentovala Fourkillerov návrh s obavami. “Už dnes spolupracujeme so školami, úradmi a zdravotnými strediskami, pričom sa snažíme zdôrazniť pozitívny dopad niektorých typov hier na zdravie,” reagoval hovorca asociácie Dan Hewitt. ESA odmieta, že by hry boli jednou z hlavných príčin obezity.
ESA už v minulosti bojovala proti podobným návrhom. Uspela v spore so štátom Kalifornia, ktorý jej následne musel vyplatiť 1,3 milióna dolárov ako náhradu súdnych trov.
Hry nie sú pre všetkých
Pre počítačové hry sa používa hodnotenie organizácie ESRB. Na základe jej analýzy sa hre priradí hodnotenie určujúce do ktorej vekovej kategórie patrí.
Hodnotenie nie je povinné, ESRB ale tvrdí, že sa hodnotenia účastnia prakticky všetky hry predávané v Spojených štátoch a Kanade. Navyše väčšina obchodných reťazcov a výrobcov herných konzol vyžaduje od vydavateľov hodnotenie vydané organizáciou ESRB.
Dodržiavanie predaja podľa hodnotenia ESRB ale nie je dané zákonom. Väčšie predajne majú svoju internú politiku, ktorá odporúča pracovníkom predávať hry s označením M a AO len osobám starším ako 17 rokov.
Daň aj z tanečných hier
Keďže sa daň z násilných hier má určovať hlavne na základe hodnotenia ESRB, môžu nastať kontroverzné situácie. Príkladom je hra Dance Central 2, v ktorej je hráčovou úlohou čo najpresnejšie zatancovať na rôznorodé skladby. Pri hre tak určite nehrozí riziko vzniku obezity.
Do kategórie T sa hra dostala kvôli textom jednotlivým skladieb. Komisii vadili spojenia „Damn, you's a sexy chick“, alebo „“I like the way you touch me there/I like the way you pull my hair“.
Aké je hodnotenie hier?
Organizácia ESRB delí hry do nasledujúcich kategórií.
EC (Early Chilhood) - získa hra určená pre deti od troch rokov. Hra nesmie obsahovať obsah, ktorý by mohol byť podľa rodičov nevhodný.
E (Everyone) – sú hry určené pre deti od šesť rokov. Môžu obsahovať malé množstvo drsnejšej reči. Nie je tu dovolené násilie a krv. Hra by nemala byť veľmi vzdialená realite.
E 10+ (Everyone 10+) – hry v tejto kategórii môžu byť oproti tej predchádzajúcej viac odklonené od reality. Obmedzenia pri neslušnej reči a násilí sú miernejšie.
T (Teen) – sem patria hry pre deti od 13 rokov. Môžu obsahovať násilie, nevhodné témy, čierny humor, obmedzene aj krv a neslušné slová.
M (Mature) – hry sú určené pre osoby staršie ako 16 rokov. Môže sa tu často vyskytovať násilie, krv, sex a neslušná reč.
A (Adults Only) – hry by sa nemali dostať do rúk osobám mladším ako 18 rokov. Môžu obsahovať veľké množstvo násilia a silné sexuálne motívy s vyobrazením nahoty.
