SME
Utorok, 19. január, 2021 | Meniny má MárioKrížovkyKrížovky

Ľudia sa líšia menej ako šimpanzy v tlupe

Človek od človeka sa od seba takmer nelíši. V prípade švábov z čias dinosaurov to však neplatí.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR/AP)

BRAITSLAVA. Všetci ľudia sa dohromady medzi sebou líšia menej ako sa líšia šimpanzy v jednej jedinej tlupe. Ak k nim aj pridáme gorily či orangutany, stále bude naša rozmanitosť menšia ako u niektorých vyhynutých druhov hmyzu.

Ak dáme do jedného vreca Pigmeja, Etiópčana, Khoisana (pôvodné haplotypy) a Eskimáka - jednoducho všetkých ľudí Zeme, čo by bol guláš plný predsudkov, dostali by sme zmes, ktorej rôznorodosť je menšia ako rôznorodosť ktorejkoľvek jednej tlupy našich zvieracích príbuzných.

Skryť Vypnúť reklamu

Všetci z jednej dediny

Zdá sa takéto prirovnanie príliš zložité? Skúsme jednoduchšie: všetci ľudia Zeme dohromady sa líšia medzi sebou menej ako šimpanzy v ktorejkoľvek jednej tlupe.

Je to zarážajúce, ale rozdiely medzi ľuďmi sú skutočne zanedbateľné, aj keď nám sa zdá pravý opak. Väčšine z nás sa zrejme budú zdať rovnaké všetky šimpanzy, levy či chrobáky.

Je to ale inak. Za všetky rozdiely, ktoré považujeme za dôležité pri rozlišovaní jedincov, kmeňov, národov a rás (farba pleti, očí, tvar lebky, výška, imunita, temperament atď.) môže zopár génov.

Ak náhodne vyberieme dvoch jedincov nejakej menšej slovenskej dediny, budú zhodné s dvoma náhodne vybranými ľuďmi z ktorýkoľvek končín Zeme na 85%. V tej istej dedine ale navyše získame 80% percent rozmanitosti všetkých ľudí Zeme.

Skryť Vypnúť reklamu

Nemýľme si tu analyzovanú heterozygótnosť s rozmanitosťou sekvencie DNA, nositeľkou genetickej informácie, ktorú máme spoločnú so šimpanzmi približne na 98%.

Hrdlo fľaše

Ako je to možné? Zodpovedná je za to naša minulosť, keď človek niekoľkokrát prešiel takzvaným „hrdlom fľaše“, čo znamená, že populácia ľudí bola drasticky zredukovaná len na pár jedincov, možnože na jediný kmeň.

Toto sa viackrát opakovalo, a tak je naša dnešná rozmanitosť v porovnaní s väčšinou známych živočíchov malá. Podobá sa napríklad na gepardy, ktoré tiež prešli „hrdlom fľaše“ počas poslednej doby ľadovej.

Prečo je však podobne premýšľanie vôbec dôležité? Nebudeme tu miešať zložité moderné teórie evolúcie, ale podľa jednej z nich sú dôležité podmienky evolúcie tri.

Skryť Vypnúť reklamu

Prvou je variabilita, druhou veľkosť populácie (a počet generácií) a treťou prísnosť eliminácie. Ako vidíme, dve z nich, variabilita a výber nám takmer chýbajú.

Je to práve variabilita, na štúdium ktorej sa spolu s medzinárodným tímom- vedci z 30 krajín sveta pod záštitou UNESCO - dlhodobo zameriavame. Neštudujeme ľudí ani cicavce, ktoré vznikli pomerne nedávno, ale hmyz pred dinosaurami, počas nich a po nich.

Šváb – šéf ekosystému

V článku, ktorý vychádza tento rok v medzinárodnom časopise v Mexiku, sme študovali vzorky pochádzajúce z lokality Daohugou vo Vnútornom Mongolsku, ktoré je provinciou Číny.

Je to práve tá lokalita, z ktorej poznáme operené dinosaury a vďaka ktorej vieme, že vtáky, ktoré v týchto mrazoch tak intenzívne prikrmujeme, sú vlastne obyčajné pokročilé dinosaury.

Skryť Vypnúť reklamu

Na tejto lokalite sme aj spolu s Profesorom Dongom Renom, ktorý ju spravuje, a tisícke vidiečanov, ktorí sú ochotní kvôli peknému odtlačku minulosti riskovať život v malých nespevnených tuneloch, zozbierali unikátny porovnávací materiál.

Z asi stotisíc exemplárov hmyzu sme získali stovku kompletných, nádherne zachovaných jedincov jediného druhu nočného dravého švába – skupiny, ktorá v dobe najväčšieho rozmachu dinosaurov kontrolovala celý ekosystém.

Je to najpočetnejšia skupina toho obdobia a zároveň jedna z najrôznorodejších. Variabilita jedinej populácie sa pohybovala na úrovni siedmich percent (už sme spomínali že šimpanz a človek sa spolu líšia dvomi percentami).

Práve takáto ohromná variabilita môže spôsobovať, že hmyz sa vyvíja pomalšie ako cicavce. To pritom spadá do celkového trendu variability tejto skupiny od prvohôr až podnes. Až celé jedince však umožnili študovať dosiaľ nepochopený vzťah medzi rôznorodosťou a symetriou.

Skryť Vypnúť reklamu

Symetria a rozmanitosť

Symetria, v tomto prípade pravo-ľavá, je miera podobnosti ľavej a pravej strany. Aj u človeka sa prelína množstvo rôznych pravo-ľavých symetrií.

Jednou z nich je napríklad pravorukosť, ďalšou uloženie vnútorných orgánov (väčšinou je srdce v ľavo, ale len na Slovensku máme stovky výnimiek), treťou býva morfologická asymetria taká zjavná na tvári.

U hmyzu je morfologická symetria utváraná trochu iným mechanizmom, ale jedna z nich môže byť kľúčom pri objasnení prechodných článkov, keďže poznáme živočíchy, ktoré majú jednu polovicu typickú pre jednu čeľaď, druhú polovinu pre druhú čeľaď.

K tomu samozrejme patrí aj uloženie vnútorných orgánov a preloženie krídel (raz môže byť hore ľavé, raz pravé) a pravo- či ľavotočivost analogická schránkam ulitníkov. K tomu sa pridružuje „pravo-rukosť“ a máme päť len pravo-ľavých symetrií preložených na jednom jedinom jedincovi.

Skryť Vypnúť reklamu

Asymetria nami študovaného druhu bola 4,7 percenta (natoľko sa v priemere líši ľavá časť od pravej a vice versa), a keďže príbuzné druhy majú toto číslo odlišné, je jasné, že priamo rozmanitosť celého druhu so symetriou jedincov, čiže s niečím, čo by sme mohli považovať za určitú mieru ich krásy, nesúvisí.

Je to niečo, čo sa usmerňuje nezávisle na sebe.

Autor je paleontológ, Geologický ústav SAV

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Palác pri Čiernom mori má podľa Navaľného patriť Putinovi.
Ilustračná snímka.
KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Ako Sulík s Remišovou zle zapli gombík

Didaktická príručka pre budúcich členov koalícií.

Peter Tkačenko
Ilustračná fotografia.

Neprehliadnite tiež

Petržalský domov seniorov v Bratislave počas začatia očkovania zamestnancov a klientov v zariadeniach sociálnych služieb (ZSS) na prevenciu ochorenia COVID-19.
Podcast Klik

Klik: Ako vás na internete sledujú a čo s tým robiť

Čo všetko sa o vás môžu na internete dozvedieť.

Podcast Klik.

Rok 2020 bol jeden z najteplejších. Nepotreboval ani pomoc

Musíme sa pripraviť na ďalšie rekordy.

Rok 2020 sa začal nezvyčajne silným obdobím požiarov v Austrálii.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  5. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  6. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  7. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  8. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  9. Historická revue: Kam sa podeli Kumáni, Valasi a iné etniká?
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie
  1. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  3. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  4. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  7. Fokus očná optika sa stala exkluzívnym partnerom značky Nikon
  8. Turizmus za účelom estetickej chirurgie v čase pandémie
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 25 798
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 180
  3. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 12 576
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 10 511
  5. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 625
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 7 009
  7. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 887
  8. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 629
  9. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 430
  10. Nakupujete online? Toto potrebujete vedieť 5 784