Neviditeľnosť vs. zemetrasenia
Ako bojovať proti zemetraseniam? Plášťom neviditeľnosti. Aj takto sa dá preložiť jeden z nových návrhov, ako chrániť budovy pred ničivými účinkami otrasov zeme.
Britskí vedci navrhujú, aby sa aj pri domoch využil princíp, na ktorom funguje prípadná neviditeľnosť. Tam sa snažíme ohnúť napríklad svetelné lúče tak, aby „skrytý" objekt obišli. V prípade budov by sa budúci inžinieri snažili odkloniť vlny z otrasov. +Čítajte viac na Daily Telegraph
Antigravitácia
Je to jedna z najväčších záhad vesmíru. Tušíme, že pravdepodobne stojí za zrýchľujúcim sa rozpínaním vesmíru - no to je zhruba všetko, čo o tmavej energii vieme. Azda tak ešte to, že podľa výpočtov a mapovania tvorí asi 73 percent kozmu.
O jej pôvode jestvuje niekoľko hypotéz, s novou teraz prišli Taliani. Za tmavou energiou by sa mohol ukrývať istý druh antigravitácie. Ak by platilo, že sa hmota s antihmotou odpudzujú. +Čítajte viac na National Geographic
Ako vznikli rastliny
Všetci vieme, že napríklad u rastlín (a nielen u nich) funguje fotosyntéza. Niektorí tiež tušia, že za to môžu chloroplasty, ktoré sa súčasťou podobných buniek stali vďaka pradávnej symbióze pred miliardami rokov.
Celý tento príbeh je však o čosi zložitejší a svoju úlohu v ňom zohral aj tretí prvok, istý bakteriálny parazit. +Čítajte viac na Nature
Život z jazierka
Život sa na našej planéte objavil pred zhruba štyrmi miliardami rokov. A prevláda názor, že najpravdepodobnejším miestom jeho vzniku bolo pradávne more.
Nová hypotéza však tvrdí, že poobzerať by sme sa mali skôr po pevnine. Rodiskom života na Zemi by mohli byť bahenné či geotermálne jazierka. Dôvodom má byť zloženie buniek. +Čítajte viac
Kozmický smetiar
Obežná dráha je zaplnená množstvom vesmírneho šrotu, a tohto odpadu neustále pribúda. Kozmické lety sa tak čochvíľa môžu stať príliš nebezpečnými.
Čiastočné riešenie ponúkajú Švajčiari. Chcú vytvoriť satelit, ktorý bude fungovať ako nebeský smetiar. Má zachytiť napríklad nefunkčnú družicu a spolu s ňou zhorieť v atmosfére. +Čítajte viac a pozrite si video
Množstvo snehu
Koľko nasnežilo? Odpoveď na túto naoko banálnu otázku vlastne vôbec nie je jednoduchá. Sneh nie je dážď, a preto sa veľmi ťažko meria jeho množstvo. Hrúbka snehu sa totiž môže líšiť aj na veľmi malej ploche.
Vedci si teraz do boja so snehom vzali laserové prístroje aj sieť GPS. Zdá sa, že už dokážu odmerať množstvo snehu presne. +Čítajte viac
Rozhovor: Ivan Havel
Aký je rozdiel medzi vedou a nevedou? Aký medzi prírodnými a humanitnými vedami? A ako vlastne veda funguje?
Aj na tieto otázky nám v ďalšom zo série nedeľných rozhovorov odpovedal Ivan M. Havel, kybernetik, odborník na umelú inteligenciu a šéfredaktor časopisu Vesmír. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
