BRATISLAVA, LUXEMBURG. Sociálne siete nemôžu byť nútené, aby všetkým používateľom blokovali prístup k nelegálnym filmom či pesničkám, rozhodol Súdny dvor Európskej únie.
Neustále a automatické filtrovanie zdieľaného obsahu totiž podľa sudcov znamená riziko porušenia práv používateľov. Majiteľom webov by sa zas neprimerane zvýšili náklady.
Boj s pirátmi sa zúži
Spor sa začal v roku 2009, keď belgický zväz hudobníkov žiadal súdy, aby tamojšej sociálnej sieti Netlog zakázali sprístupňovať pesničky a hudobné videoklipy.
Server však argumentoval, že obsah nahrávajú používatelia a vyhovieť žiadosti zväzu by znamenalo stále monitorovať všetky ich aktivity, čo už dnes Európska únia zakazuje. Sudcovia dali za pravdu firme Netlog.
Autorské zväzy tak nebudú môcť v Európe používať proti internetovým pirátom univerzálny systém filtrovania a monitorovania zdieľaného obsahu, ich boj sa tak zúži len na konkrétnych hriešnikov.
Vydavatelia budú môcť stále žiadať, aby súdy zakročili proti presne určeným ľuďom, ktorí vešajú na web kópie pesničiek či filmov. Dôkazy o tejto činnosti však po rozhodnutí súdu v Luxemburgu získajú ťažšie.
Servery verdikt vítajú
Rozhodnutie sa dotkne aj Facebooku, Twitteru, Flickru či YouTube. Všetky spomenuté servery už dnes ponúkajú možnosť nahlásiť obsah, ktorý porušuje zákony, no samy obsah monitorujú len vo veľmi obmedzenom režime.
Google, ktorému patrí YouTube, verdikt súdu nekomentoval, odkázal na vyjadrenie európskej asociácie poskytovateľov internetového pripojenia. Tá rozhodnutie privítala s tým, že bude mať významný vplyv pre budúcnosť internetu.
„Nemožno požadovať od prevádzkovateľov, aby pátrali po pochybnom materiáli na úkor obsahu, na ktorý sa nikto nikdy nesťažoval,“ vraví šéf asociácie Malcolm Hutty.
Súd už vlani rozhodol, že monitorovať aktivity všetkých používateľov v mene ochrany duševného vlastníctva je neprimerané. Aj vtedy žiadal filtrovanie obsahu belgický zväz hudobníkov.
Kritici ACTA chcú reformu
Rozhodnutie prichádza v čase ostrej diskusie o spornej protipirátskej Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA).
Včera ho privítali viaceré európske mimovládky, ktoré ACTA kritizujú. Dohode napríklad vyčítajú, že by mohla zaviesť monitorovanie webu. Šéfka tunajšej pobočky Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (IFPI) Petra Žikovská to však vylučuje.
„Rozhodnutie súdu by malo byť výstrahou pre úradníkov, aby sa prestali snažiť pretláčať cenzúru pod rúškom spolupráce,“ povedal hovorca francúzskeho think-tanku La Quadrature du Net Jérémie Zimmermann.
Vyzval na komplexnú reformu autorského práva, ktoré by namiesto cenzúry webu podporilo prístup a zdieľanie kultúry, no zároveň primerane financovalo jej tvorbu.
Príďte sa porozprávať o ACTA
Prinesie ACTA kontroly notebookov a tabletov na hraniciach? Zvyšuje záujem o webové úložiská na zdieľanie filmov a hudby postoj veľkých vydavateľstiev a štúdii k digitálnej distribúcii? Znamená prijatie ACTA cenzúru webu? Bude po prijatí dohody sťahovanie filmov a hudby z webu trestné?Zaujímajú vás odpovede na tieto otázky a máte množstvo ďalších? Príďte sa o protipirátskej dohode ACTA porozprávať na verejnú diskusiu tv.sme.sk.
V utorok 21. februára, v Átriu Paneurópskej vysokej školy na Tomášikovej č. 20 v bratislavskej mestskej časti Ružinov. Začíname o 14. hodine. Svoju účasť môžete potvrdiť cez Facebook.
Prečo ACTA vznikla? Prečo vydavateľstvá ignorujú digitálnu distribúciu?
JUDr. Petra Žikovská,
šéfka československej pobočky
Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (IFPI)
Čo sa dá protipirátskej dohode vyčítať? Máme sa naozaj báť jej prijatia?
Mgr. Ján Korecký,
partner advokátskej kancelárie Maple&Fish
Môže nám ACTA priniesť dobré opatrenia?
JUDr. Radovan Pala, LL.M., PhD.,
partner advokátskej kancelárie e/n/w/c
Do diskusie by sa mal zapojiť aj jeden z organizátorov protestu ZastavmeACTA.
