BRATISLAVA. Z Aljašky, ponad Sibír, cez Arabský polostrov až do subsaharskej Afriky. Takúto 15tisíc kilometrov dlhú cestu dvakrát ročne preletia malé spevavé vtáky skaliariky sivé.
Najrozšírenejšie
Tie sa pária a vychovávajú mladé v arktických oblastiach, okrem Aljašky aj v Kanade či v Grónsku. Doteraz však vedci nevedeli, kam chodia cez zimu.
Fakty
Skaliariky
Vedci rozlišujú 22 rôznych druhov skaliarikov.
Charakteristické sú čiernočerveným alebo čiernobielym zafarbením.
Živia sa hmyzom, žijú v otvorenom, zväčša suchom prostredí.
Štyridsiatim šiestim preto pripojili monitorovacie zariadenia, ktoré dvakrát denne posielali informácie o aktuálnej polohe, pričom výskum trval 90 dní. Vtáky vážia 25 gramov, zariadenia pripevnené na nohách len 1,4 gramu.
Skaliarky boli pre vedcov osobitne zaujímavé, lebo tento druh patrí medzi najrozšírenejšie medzi spevavcami. Žijú od Kanady cez Grónsko, sever Eurázie až po Aljašku.
Vedci vďaka ich skúmaniu zistili, že vtáky počas migrácie preletia až 30tisíc kilometrov, denne 290. „Toto je najdlhšia známa migrácia spevavcov,“ cituje BBC člena výskumného tímu Heika Schmaljohanna.
Obmedzením je len Zem
Skaliariky, ktoré žijú pri východnom pobreží Kanady, síce cestujú „len“ 3500 kilometrov, no ich výkon je takisto pozoruhodný.
Počas cesty musia totiž prekonať Atlantický oceán, kde majú len veľmi málo možností na medzipristátie. Pre také malé vtáky je oceán obrovskou prekážkou.
„Zdá sa, že migrácia vtákov je obmedzená len veľkosťou Zeme. Ak by bola planéta väčšia, cestovali by na ešte väčšie vzdialenosti,“ hovorí Schmaljohann.
