BRATISLAVA. Ako vznikol na zemi život? A kde presne? Ani na jednu z týchto dvoch otázok nemáme poriadnu odpoveď. Nové tvrdenia o možnom mieste vzniku života však teraz rozhádali vedeckú komunitu.
Kontroverzná štúdia v magazíne PNAS tvrdí, že život na našej planéte sa podľa všetkého vyvinul na pevnine. Jeho rodiskom mali byť bahenné či geotermálne jazierka.
Späť na pevninu
V druhej polovici 19. storočia slávny Charles Darwin naznačil, že život sa zrejme vyvinul v nejakých teplých nádržiach.
Tam mali z prvotnej, správne namiešanej chemickej polievky vzniknúť základné kamene, z ktorých neskôr vznikli najjednoduchšie organizmy a neskôr vďaka evolúcii aj zložitejší život. Aj keď niektoré prvky z tejto hypotézy sa podarilo overiť, biológovia si dnes myslia, že život vznikol skôr v hlbinách morí.
Okolo vulkanických prieduchov bohatých na rôzne chemické prvky sa mohli vytvoriť jeho základy, a v takýchto prvotných oázach aj prvé organizmy. Nová štúdia Armena Mulkidjaniana však vracia počiatky života späť na pevninu. Dôvodom má byť zloženie buniek.
„Vo všetkých živých bunkách je cytoplazma bohatá na draslíkové, zinkové či fosfátové ióny," hovorí vedec pre magazín Nature. „A tie nie sú rozšírené v morských ekosystémoch."
Vedci sú proti
Mulkidjanian tvrdí, že prvé bunky boli relatívne priepustné a preto by mali odrážať vplyvy prostredia, v ktorom žili. Tento vplyv sa v nich mal navyše zachovať až dodnes.
V dávnej morskej vode však mal podľa časopisu National Geographic navrch sodík nad draslíkom, pričom priveľa sodíka bunkám škodí. Naopak, bahenné jazierka a ďalšie pozostatky vulkanickej aktivity k bunkám pasujú.
Nie všetci vedci však s podobnými tvrdeniami súhlasia. Zdôrazňujú, že pred zhruba štyrmi miliardami rokov bola pevnina príliš nestabilným prostredím, aby sa tam dokázalo čokoľvek vyvinúť. Tiež nie je dôvod predpokladať, že bunky by mali nejako odrážať svoje prostredie.
„Bunky vyžadujú dynamickú nerovnováhu," hovorí pre Nature biochemik Nick Lane. "To je to, o čom byť nažive vlastne je. Tvrdiť, že zloženie prvotných buniek by malo odrážať zloženie oceánov je ako tvrdiť, že bunky sú v rovnováhe so svojim prostredím. A to je ako povedať, že nežijú."
Ďalšou námietkou tiež je, že dnešné bunky predsa nemusia fungovať na rovnakých princípoch ako bunky pred miliardami rokov. Alebo ich chemické procesy sa mohli vyvinúť z iných dôvodov, a nie preto, aby sa vyrovnali s prostredím.
