Čo od nás ACTA vyžaduje, to je podľa právnika už dnes na Slovensku realitou. Vrátane možnosti kontrol na hraniciach.
Je u nás dnes sťahovanie hudby či filmov z webu legálne?
„Jasnou odpoveďou je citácia z autorského zákona: Fyzická osoba môže bez súhlasu autora vyhotoviť kópiu zverejneného diela pre svoju potrebu na nekomerčný účel. Ak teda autor dal niekedy súhlas na uverejnenie diela v Slovenskej republike, môže si ktokoľvek u nás vyhotoviť jeho kópiu pre vlastnú nekomerčnú potrebu úplne legálne.“
Pripadá do úvahy aj sťahovanie dát z rôznych internetových úložísk?
„Zákon nehovorí o tom, kde má byť dielo zverejnené, povaha zdroja nie je dôležitá. Zákon má na mysli prvé zverejnenie diela na Slovensku, čiže ak bol napríklad film uvoľnený pre verejnosť v kinách, možno si z webu podľa slovenského práva stiahnuť jeho kópiu legálne.“
Možno toto tvrdenie podložiť rozhodovacou činnosťou súdu?
„V českej a slovenskej právnickej obci existuje k tejto otázke pomerne jednoznačný názor a podobne už rozhodol aj český Ústavný súd.“
Ako situáciu zmení Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA)?
„Nijako, pretože ACTA neprelamuje túto zákonnú výnimku.“
Ak by pôsobil server ako Megaupload.com na Slovensku, bol by dnes postihnuteľný?
„Áno, pretože prevádzkovatelia motivovali ľudí, aby nahrávali nelegálny obsah na ich server, mali o ňom vedomosť, nevymazávali ho napriek upozorneniam a potom s ním ešte aj manipulovali.“
Keď však tvrdíte, že vyhotovenie kópie pre nekomerčnú a osobnú potrebu je legálne, aký je rozdiel, keď ju za takýchto podmienok nahrám na nejaké úložisko?
„Tu už ide o nelegálnu aktivitu, pretože vy to šírite do verejnej sféry za podmienok, ktoré má ten server. Downloading a uploading nie sú z právneho pohľadu to isté, preto aj torrenty sú už dnes na Slovensku nelegálne. Počas sťahovania cez torrenty sa totiž stávate aj šíriteľom chráneného obsahu.“
Laicky povedané, môžem si zo serveru ako Ulož.to stiahnuť film, ktorý mal premiéru v kine, bez ohľadu na to, aký má pôvod, no nemôžem ho tam nahrať, aj keď som ho kúpil na legálnom dévedéčku.
„Áno, laicky povedané. Takto to umožňuje systém u nás a v Česku. Pri torrentoch to už neplatí, pretože tam vás nechráni zákon, keďže sa stávate aj šíriteľom obsahu.“
Dohoda ACTA nie je proti ľuďom
Advokátska kancelária Rowan Legal ČR tvrdí, že český autorský zákon už dnes umožňuje colníkom vstup do elektronických zariadení. Ako je to u nás?
„Situácia je v zásade rovnaká. Ak by išlo napríklad o let z nečlenskej krajiny únie ako je Chorvátsko či Egypt na Slovensko, tak za istých podmienok áno. ACTA pre nás preto neprináša v zásade žiadne zmeny.“
Aké sú tie podmienky?
„Za predpokladu, že by existovalo podozrenie, že digitálny obsah zariadenia porušuje práva tretích osôb a súčasne máte záujem s ním obchodovať. A pokiaľ budú takéto kontroly na hraniciach robiť aj iné krajiny mimo únie, Slovensko nepodpísaním dohody ACTA svojich občanov pred nimi neochráni. “
Prečo sa to dnes nerobí?
„Odpoviem inak. Dnes môžu byť u nás podľa trestného zákona trestaní aj takí porušovatelia práv duševného vlastníctva, ktorí nespôsobili autorom žiadnu alebo len minimálnu škodu, napríklad práve prostredníctvom stiahnutia hudby cez torrent.
Už dnes máme právne normy, ktoré podľa mňa až absurdne tvrdo môžu zasiahnuť aj spotrebiteľov, pričom sa dnes takmer vôbec nevyužívajú. Ani dohoda ACTA nemá za cieľ trestať spotrebiteľov, ale bojovať proti veľkému obchodu s falzifikátmi. ACTA totiž sama hovorí o falšovaní tovaru v obchodnom rozsahu.“
Môže to ACTA zmeniť a rozšíriť represie aj na konzumentov obsahu?
„Adresátom tých opatrení nie sú bežní ľudia, ale veľkí škodcovia, ktorí sa snažia masívne profitovať na porušovaní autorských a iných práv duševného vlastníctva. Nemyslím si, že ACTA by na tomto prístupe mala niečo zmeniť. Cieľom obchodnej dohody je práve posilniť kompetencie pri odhaľovaní a zabraňovaní masívnych a komerčne motivovaných porušení autorského práva, napríklad tak ako to bolo v prípade Megaupload.com.“
Najčastejším argumentom proti prijatiu dohody ACTA je jej tajný vznik a fakt, že je veľmi všeobecne a nejednoznačne napísaná.
„Súhlasím s výhradou voči rokovaniam, no čo sa týka textu dohody, treba si uvedomiť, že medzi zúčastnenými krajinami sú Spojené štáty, Európska únia, Japonsko, Kórea či Mexiko. Ide o zmes najrôznejších právnych systémov, preto dohoda ACTA ani nemohla byť konkrétnejšia.“
Je dnes do určitej miery problém, že softvér je chránený 70 rokov. Keď si totiž pozriete dvadsaťročný program, dnes už asi nemá komerčnú hodnotu.
Vydavateľstvá by mali zmeniť svoju politiku
Nehrozí riziko, že príde politik typu Viktora Orbána a takto zoširoka napísanú dohodu zneužije?
„Kým existuje v rámci Európskej únie krajina, ktorá si myslí, že nemusí dodržiavať elementárne pravidlá, ktoré sme si dohodli, tak tu máme Európsku komisiu. A aj implementácia dohody ACTA, s výnimkou trestnoprávnej oblasti, by bola najmä v rukách Bruselu. Ak príde k prijatiu ACTA, možno očakávať, že práve Európska komisia bude do určite miery centrálne určovať, akým spôsobom sa ACTA dostane do praxe.“
Minulý týždeň Brusel zverejnil návrh reformy smernice o vynucovaní práv duševného vlastníctva, kde sa píše o obmedzení pripojenia či vynucovaní spolupráce. Toto možno považovať už za extrém, ktorý sa dotýka aj bežných spotrebiteľov.
„Áno, ale opatrenia ktoré vás desia, môže Európska komisia prijať už dnes. Ak prejdú štandardným legislatívnym konaním v únii, nie je s tým dnes najmenší problém. A budú platiť bez ohľadu na to, či tu nejaká ACTA je, alebo nie je. Tým, že neprijmeme ACTA, nezabránime, aby Brusel navrhol tieto opatrenia.“
Keď sa bavíme o takýchto tvrdých opatreniach, posudzovali by sa z pohľadu slovenského práva? Čiže bral by sa ohľad na to, že naše právo umožňuje stiahnutie kópie filmu či pesničky z webu?
„Áno, toto platí v rámci únie už dnes. Pri tejto otázke treba povedať jedno veľké ale. Ak Slovák poletí do Spojených štátov, pričom tam takúto právnu úpravu nemajú a na takéto stiahnuté kópie sa pozerajú ako na nelegálne, tak aj obsah počítača alebo tabletu bude posudzovaný v tom momente optikou ich práva.“
Keď vydavateľstvá a držitelia autorských práv sa snažia bojovať takouto globálnou dohodou, ja ako používateľ som obmedzovaný rôznymi licenčnými regiónmi. Ak teda existuje globálna protipirátska dohoda, nemal by existovať jeden globálny licenčný trh, kde bude iTunes či Netflix bez hraníc?
„Necítim sa úplne povolaný odpovedať na túto otázku, ale áno, máte pravdu. Veľké spoločnosti by mali prehodnotiť svoju politiku, určite by mali byť flexibilnejšie.“
Je dnes potrebná reforma práva duševného vlastníctva?
„Z ktorého pohľadu? Pokiaľ hovorím o ochranných známkach či patentoch, tam si myslím, že situácia je v poriadku a ustálená. Súhlasím však, že v digitálnom svete sa zmenil pohľad na autorské právo. Je dnes do určitej miery problém, že softvér je chránený 70 rokov. Keď si totiž pozriete dvadsaťročný program, dnes už asi nemá komerčnú hodnotu.“
Čo treba zmeniť?
„Táto otázka je na širokú diskusiu a mňa mrzí, že od pirátskych strán nepočujem názor, aký konkrétny stav chcú dosiahnuť. Je neférové napádať súčasné právo a neprichádzať so žiadnou alternatívou, pričom jediným argumentom je odmietanie súčasného stavu a opatrení, ktorými sa súčasný stav presadzuje. Ani väčšina kritikov ACTA nehovorí, či sú proti celej dohode, alebo len proti jej digitálnej časti. A práve tá sa z nej vyberá, aby bola spochybňovaná celá dohoda.“
Prijatie protipirátskej dohody občanom nepoškodí
Čo sa stane, ak niekoľko členov Európskej únie dohodu neratifikuje, no schváli ju Európsky parlament?
„Takýto postup nie je možný. Kým ju neratifikujú všetky členské krajiny, nemôže byť záväzná pre úniu.“
Keď ju teda do júna neratifikuje celá európska dvadsaťsedmička, nemal by o nej hlasovať ani europarlament?
„Tak to vidím.“
A ak napriek tomu o nej europarlament hlasovať bude?
„Ak ju my dovtedy neratifikujeme, nič to pre nás neznamená. Keby ju však schválili, stále podľa mňa nebude záväzná ani nikde inde v únii, keďže na to musí byť ratifikovaná všetkými členmi. Nemôžeme byť viazaní niečím, čo sme neratifikovali.“
Čo by podľa vás prinieslo prijatie ACTA Slovensku?
„Možno očakávať diskusiu, paradoxne, by som privítal najmä diskusiu o zjemnení trestného zákona, keďže trestný čin porušovanie autorského práva je dnes neprimerane prísne nastavený a takéto nastavenie od nás ACTA a ani iná medzinárodná zmluva nevyžaduje.
Mali by sa zmeniť aj niektoré technické detaily v Občianskom súdnom poriadku, ktoré by mali pomôcť zrýchliť niektoré konania, ktoré už dnes máme. Obchodná dohoda ACTA k nám však neprinesie žiadne novinky. V tomto smere skôr možno očakávať aktivity Bruselu.“
Myslíte si, že prijatím dohody ACTA stratíme?
„Akokoľvek to môže znieť, som hlboko presvedčený, že Slovensko môže z ACTA profitovať. Nevidím dôvod, prečo by Slovensko malo prijatím ACTA spôsobiť škodu svojim občanom, naopak, myslím si, že z toho budú profitovať naši podnikatelia.“
