Mozog je hladná bytosť, ktorá môže rásť

Plasticita mozgu – čiže jeho schopnosť prestavovať sa podľa okolností – existuje nielen v mladosti.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – FOTOLIA)

Kedysi sa považoval mozog za stroj. Stroj sa časom opotrebuje, a keďže jeho súčasti nemožno vymeniť, stráca schopnosti, ktoré mal v mladosti. S vekom sa napríklad zhoršuje schopnosť učiť sa cudzie jazyky alebo rozlišovať v šume rozličné signály, čiže všeobecne umenie počuť.

Vedci predpokladali, že hlavné súčasti mozgového „stroja“, neuróny, s pribúdajúcim vekom nedokážu spracúvať zvukové podnety tak rýchlo.

K najväčším objavom sklonku uplynulého storočia patrí zistenie, že mozog sa dokáže meniť a prestavovať, čím prispôsobuje svoje funkcie a štruktúry okolnostiam aj postupujúcemu veku. Povedané inak, dokáže vzdorovať neodvratnému starnutiu alebo s ním spojeným chorobám.

Článok pokračuje pod video reklamou

Pozoruhodné je, že na vnútornú prestavbu nepotrebuje nijaký drastický zásah zvonka, ale vystačí si s vlastnou aktivitou, vyplývajúcou z najrôznejších podnetov. Jedným z dobrých pomocníkov pri tom môže byť hudba.

Hudba pomáha počúvať

Vedci zo Severozápadnej univerzity v Evanstone (USA) v zaujímavom pokuse ukázali, že hudba je vynikajúcim prostriedkom, ktorý udržiava mozog v dobrej kondícii, najmä pokiaľ ide o vnímanie zvukových podnetov. Vyskúšali to na troch skupinách dobrovoľníkov.

Štúdiu označili za prvý experimentálny dôkaz toho, že celoživotný vplyv hudby na mozog výrazne spomaľuje inak nevyhnutné opotrebenie neurónov.

Tím Niny Krausovej študoval odozvu mozgových buniek na ľudskú reč v troch skupinách, zložených z 87 jedincov, ktorým púšťali záznam z videa.

Rodnou rečou všetkých bola angličtina. V prvej skupine boli starší profesionálni hudobníci, druhú tvorili starší ľudia, ktorí sa hudbe profesionálne nikdy nevenovali, tretia skupina sa skladala z mladých ľudí, taktiež nehudobníkov.

Uchovali si mladícku reakciu

V časopise Neurobiology of Aging vedci napísali, že neuróny hudobníkov si aj v pokročilom veku uchovali mladícku, neuveriteľne rýchlu reakciu.

„Starší muzikanti nielenže pri spracúvaní zvukových signálov predčili svojich nehudobných partnerov, ale vyrovnali sa s ním rovnako rýchlo a presne ako skupina mladých nehudobníkov,“ povedala Krausová. „Posilňuje to hypotézu, že zvuky, ktoré na nás aktívne pôsobia počas celého života, výrazne ovplyvňujú činnosť našej nervovej sústavy.“

Krausová upozornila, že prevaha hudobníkov sa neprejavila v každom aspekte, dôležitom pri vnímaní reči. Dokázali však lepšie vnímať zvuky, významné pri rozlišovaní jednej spoluhlásky od inej.

„Toto je veľmi zaujímavé a dôležité zistenie, ktoré korešponduje s nedávnym výskumom tímu Michaela Merzenicha z Kalifornskej univerzity v San Franciscu, uskutočneným na zvieratách,“ povedal Don Caspary, známy amerických vedec, ktorý skúma funkciu sluchu v pokročilom veku.

„Ukazuje, že intenzívny tréning aj v pokročilom veku zlepšuje schopnosť komunikovať v hlučnom prostredí.“

V laboratóriu Niny Krausovej študujú dlhodobo vplyv hudby na plasticitu mozgu počas celého života. Predchádzajúce štúdie jej tímu ukázali, že hudobná prax dokáže okrem sluchu udržať v lepšej kondícii aj pamäť.

Hovoria mu Merz

Meno Michaela Merzenicha, ktorému spolupracovníci hovoria „Merz“, sa v súvislosti s výskumami meniaceho sa mozgu nevyskytlo náhodou. Tento popredný americký neurovedec pochádzajúci z Oregonu sa nazdáva, že mozgový tréning môže byť rovnako účinný ako chémia aj pri liečbe takých ťažkých chorôb, ako napríklad schizofrénia.

Plasticita mozgu – čiže jeho schopnosť prestavovať sa podľa okolností – existuje nielen v mladosti, ale mozog si ju uchová prakticky až do smrti. Pravda, platí tu staré známe - čo nepoužívaš, to stratíš.

Merzenich spolu s kolegom Billom Jenkinsom napríklad zistili, že čím je neurón trénovanejší, tým je výkonnejší a súčasne dokáže pracovať rýchlejšie. V jednom z experimentov vycvičili opice, aby rozlišovali zvuky v čoraz kratšom časovom rozpätí.

Trénované neuróny v reakcii na zvuky vysielali svoje signály rýchlejšie, spracúvali ich v kratšom čase a medzi jednotlivými impulzmi potrebovali menej času na odpočinok.

Rýchlejšie signály znamenali súčasne aj jasnejšiu „správu“ pre ďalšie mozgové bunky – stali sa lepšími tímovými hráčmi.

Nepochybne takýto mechanizmus platí aj pre starších hudobníkov, ktorých skúmala Nina Krausová; ich hudbou vycvičený mozog dokázal rozlišovať signály vďaka celoživotnému tréningu stále rýchlo a presne.

Správna výživa, tréning a sústredenie

Radikálne zlepšenie kognitívnej výkonnosti – čiže učenia, myslenia, vnímania a pamäti – je teda možné v každej životnej etape. Podľa Merzenicha sivá mozgová kôra zlepšuje svoje schopnosti tak, aby čo najlepšie zodpovedali aktuálnej úlohe.

Mozog sa nielen učí, ale taktiež sa stále učí, ako sa má učiť. Nie je to neživá nádoba, ktorú napĺňame, ale pripomína skôr živú hladnú bytosť, ktorá môže rásť a meniť sa, ale iba v prípade, keď dostáva správnu výživu a tréning.

„Pred Merzenichovým dielom sa na mozog pozerali ako na zložitý stroj s raz určenou kapacitou pamäti, rýchlosťou spracovania a inteligencie. Merzenich ukázal, že všetky tieto domnienky sú zlé,“ napísal psychiater Norman Doidge v knihe Váš mozek se dokáže změnit (Computer Press, Brno 2011).

Merzenichove najnovšie nápady sa vzťahujú na techniky, ktoré dávajú dospelým ľuďom možnosť učiť sa cudzí jazyk bez zvyčajného memorovania.

Vychádzajú z toho, že v živote človeka existuje tzv. kritické obdobie; začína sa, keď sme v plienkach, a končí sa medzi ôsmym rokom a pubertou. Dovtedy sa dokážeme naučiť akýkoľvek jazyk bez prízvuku.

Po tomto období to už nie je možné. Neurologický základ tejto zvláštnosti spočíva v tom, že po kritickom období mozog spracúva cudzí jazyk v inej časti než materinský. Okrem toho čím dlhšie používame iba jeden jazyk, tým viac ovláda všetok priestor, ktorý máme v mozgu „vyhradený“ pre jazyky.

Návod, ako tento priestor rozšíriť, sa volá sústredenie. „Merzenich prišiel na to, že nevyhnutnou podmienkou dlhodobých plastických zmien je maximálne sústredenie,“ píše Doidge.

„Veľa experimentov potvrdilo, že trvalé zmeny v mozgoch opíc nastali iba vtedy, ak opice venovali úlohám veľkú pozornosť. Ak zvieratá riešili svoje úlohy automaticky, bez sústredenia, ich mozgové mapy sa síce zmenili, tieto zmeny však nemali trvalý charakter.“

Hlavný zdroj: Norman Doidge: Váš mozek se dokáže změnit. Computer Presss, Brno 2011.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf UNB: Hnevá ma zlý prístup zdravotníkov k pacientom

Mnohé izby budú dvojlôžkové. So samostatným sociálnym zariadením a so sprchou, vraví šéf UNB.

ŠPECIÁLNE DOBRÉ RÁNO

Špeciálne Dobré ráno: Kto na Slovensku kradne európske peniaze

Z diskusie Za slušné eurofondy.

SVET

Erdogan je varovaním, kde môže skončiť Maďarsko

Erdogan zmenil Turecko za pätnásť rokov.

Neprehliadnite tiež

Najlepší lacný mobil do dvesto eur (leto 2018)

Aký mobil sa dá kúpiť za rozumnú cenu? Je lepšie Lenovo, Huawei alebo Xiaomi?

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kreditná karta – áno alebo nie
  2. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  3. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch?
  4. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí
  5. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček
  6. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru
  7. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho
  8. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom
  10. Arca Brokerage House s výrazným nárastom aktív pod správou
  1. Križovatka kultúr Maroko: Dobrodružné cesty naprieč krajinou
  2. MiddleCap Equity Partners a Mayfair Assets ukončili fúziu
  3. Súboj olympionikov na Malom Dunaji
  4. 5 tipov ako využiť ľahké priečky pri rekonštrukcii bytu
  5. Dvojitý diplom medzi EU v Bratislave a UNWE v Sofii
  6. Ustanovujúce valné zhromaždenie Alumni klubu EU v Bratislave
  7. Kreditná karta – áno alebo nie
  8. Nemusím sa na nikoho spoliehať
  9. Štátny tajomník envirorezortu: Na sucho musíme byť pripravení.
  10. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina?
  1. Úspešní Slováci radia: Presadiť sa dá vždy, snívať nestačí 25 895
  2. Váš otec má dnes sviatok. Máme pre vás tip na darček 13 603
  3. Mesto ukryté v jordánskych skalách. Spoznajte Petru 10 567
  4. Koľko stojí zdravé bývanie? Lacná rekonštrukcia môže vyjsť draho 8 591
  5. Anketa: Čo je pre Slovákov dôležité pri nákupoch? 8 160
  6. Tento týždeň je Deň otcov. 5 skvelých nápadov na darčeky 6 217
  7. Užívate konský kolagén a cítite sa ako antický hrdina? 5 639
  8. Kreditná karta – áno alebo nie 5 118
  9. Od výplaty k výplate? Ale kdeže, sporíme s 2% úrokom 3 981
  10. Sú bolesti kĺbov dôvodom, že nemôžete v živote robiť čo chcete? 2 979