BRATISLAVA. Je to celkom iný svet. Miesto, kde po väčšinu roka nemôže pristáť ani lietadlo, pretože v takej zime nie je bezpečné lietať. Miesto, kde boli namerané najnižšie teploty na našej planéte a kde sa okrem ľadovo-snehovej pustatiny nemáte kam zahľadieť.
Ale tiež miesto, kde žije len niekoľko odhodlaných vedcov, ktorí chcú preskúmať dávne tajomstvá života na našej planéte.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
Stratený svet
Ak by ste sa vybrali na ruskú polárnu stanicu Vostok, na veľa zaujímavých vecí nenarazíte. Tie sa nachádzajú kilometre pod hrubou vrstvou ľadu. Leží tam rovnomenné podľadovcové jazero, ktoré zmrznutá voda uväznila pred dvadsiatimi miliónmi rokov.
Dôležitejšie však je, že vedci aj na takomto extrémnom a exotickom mieste predpokladajú život. A teraz by radi zistili, ako takýto život v úplnej izolácii vyzerá.
„Mohli by tam naraziť na organizmy, ktoré dokážu vydržať v chlade a prežívať bez slnečného svetla,“ vysvetľuje pre magazín Scientific American mikrobiológ John Priscu. „Nevieme, aký by tam mohol byť život. No je to obývateľný priestor.“
Život sme dodnes objavili na rôznych, často neobvyklých miestach. Mikróby dokážu prežívať v sopkách, kraby a červy v tmavých hlbinách okolo vulkanických prieduchov.
Poznáme drobné organizmy, čo sa živia spracúvaním minerálov i také, čo prežijú bez kyslíka. Všetky organizmy však potrebujú vodu - a tá v uväznenom antarktickom jazere nechýba.
Problémom je, ako sa k tomuto životu dostať. Kilometre ľadu treba prevŕtať, čo sťažuje extrémny chlad.
Nikdy nič podobné
Ruskí vedci sa posledné dni ponáhľali. Prichádza zima a v okolí stanice nad jazerom Vostok namerali v minulosti aj mínus 89 stupňov, najnižšiu teplotu na Zemi.
Druhým dôvodom je rivalita. Vrty v západnej Antarktíde plánujú Američania aj Briti a tí majú na rozdiel od Rusov modernú techniku. Vŕtanie im pôjde rýchlejšie.
„Ide tu o národnú hrdosť,“ hovorí pre magazín National Geographic oceánograf a antarktický výskumník Mahlon Kennicutt. Rusi majú náskok. Ich výskumná stanica nad antarktickým jazerom vznikla v 50. rokoch a v 70. začali Sovieti s výskumnými vrtmi. Vtedy hľadali dôkazy o dávnej klíme. To, že hlboko pod nimi leží izolovaný vodný svet, zistil až prieskum a satelity pred takmer dvomi desaťročiami. Od roku 1999 sa Rusi snažia dostať k jazeru.
„Nikdy predtým sa nič podobné nerobilo,“ zdôrazňuje mikrobiológ Priscu. Vedci a inžinieri preto zvoli dva druhy vŕtania: väčšinu vrtu prehĺbilo bežne používané zariadenie na získavanie vzoriek z ľadu, posledné metre ho však mal nahradiť tepelný vrták. To malo zabrániť prípadnej kontaminácii jazera.
Otázne teraz je, či sa vedci už k jazeru neprevŕtali. Ruská agentúra RIA Novosti tvrdí, že na stanici už prestali vŕtať a narazili na hladinu. Koniec prác priznali aj oficiálne miesta.
Ruská výskumná stanica Vostok. FOTO - Columbia University
Vyhrajú Briti?
Ak by sa však aj Rusi k jazeru Vostok prevŕtali, na vzorky si musia počkať. Odborníci predpokladajú, že nemajú technológiu na odber kvapalných vzoriek. Musia preto vydržať, kým voda z jazera, ktorá sa vďaka tlaku dostala do vrtu, zamrzne. Až potom môžu takéto vzorky vyniesť, čo môže trvať aj rok.
„Navyše, je to ako vybrať sa na jazero, vziať vedro, nabrať trochu vody na boku člna a tvrdiť, že toto je v jazere,“ vysvetľuje Priscu. „To nie je reprezentatívna vzorka.“
Predpokladá sa preto, že Briti sa vďaka pokročilejším zariadeniam môžu k vzorkám dostať skôr. Navyše, vedia preskúmať aj hlbšie vody a získať usadeniny na dne.
