Ako exoplanéty prichádzajú o svoje ikony, rastliny ochladzujú planétu, a prečo je vlastne nám všetkým teraz taká zima.
Čo sme si všimli
Bola to veľká sláva. Prvá exoplanéta, ktorú sa podarilo odfotografovať vo viditeľnom spektre. Mala byť dôkazom, že vzdialené vesmírne svety dokážeme vidieť. Obrovský Fomalhaut b, vzdialený asi 25 svetelných rokov, však vôbec nemusí existovať. Alebo môže vyzerať úplne inak, než sme si až dosiaľ predstavovali.
Mohol by byť napríklad menší než Jupiter, New Scientist dokonca špekuluje, že by to mohlo byť pevné teleso. Alebo by sa mohlo jednať o pozostatky po zrážke komét či asteroidov. +Čítajte viac na National Geographic
Prečo vznikajú veľké ľadové doby? Hypotéz je hneď niekoľko, no tá najnovšia hovorí o vplyve rastlín. Áno, čítate dobre, rastlín.
Tie mali stiahnuť z atmosféry toľko oxidu uhličitého, že zhruba pred 460 miliónmi rokov nasledovalo globálne ochladenie. Spúšťačom postupujúceho zaľadnenia mala byť práve evolúcia rastlín mimo oceánov. +Čítajte viac na Science
O ďalekých svetoch ešte raz. Samotné objavy nových exoplanét ľudí už nevzrušujú - veď ich poznáme viac než sedemsto. Začali sa preto iné preteky: hľadáme „druhú Zem" alebo aspoň planéty, ktoré sa nachádzajú v takzvanej obývateľnej zóne.
Najväčším favoritom bola dosiaľ exoplanéta Kepler-22b (slávnejšia Gliese 581 g je nepotvrdená), no astronómovia zrejme narazili na lepšieho kandidáta. Je ňou super-Zem, planéta „c" pri červenom trpaslíkovi v trojhviezdnom systéme Gliese 667. Už takáto exotická kombinácia stojí za pozornosť. +Čítajte viac na Scientific American
O čom sme písali
Hypotéz je mnoho. No fakty sú takéto: v stredoveku začalo čosi, čo môžeme nazvať malou ľadovou dobou a trvalo to až do prelomu 19. a 20. storočia. Prečo však takéto obdobie nastalo, to naisto nevieme.
Vedci však teraz prišli s novou hypotézou, ktorá hovorí, že príčinou mohla byť vulkanická činnosť našej planéty. Malú ľadovú dobu malo odštartovať niekoľko výbuchov sopiek v 13. storočí a umocnila ju erupcia vulkánu v 15. storočí. Naznačujú to vrty, nálezy dávnych rastlín aj počítačové modely. +Čítajte viac
Čítanie myšlienok je ešte vzdialené. No neurobiológovia dokázali sledovaním mozgovej aktivity zreprodukovať slová, ktoré pokusné osoby počuli.
Výsledkom takéhoto výskumu by raz mohli byť prístroje, ktoré budú uľahčovať život nepočujúcim. +Čítajte viac
Netreba chodiť ďaleko na východ, sibírska zima dorazila aj k nám. Napokon, stačí aj krátka prechádzka ulicami mesta (nevraviac o vidieku) a nabudúce si podobný nápad rozmyslíte.
Prečo tu však máme chladno, a čo je vlastne príčinou, vysvetľujú Michal Ač a klimatológ Jozef Pecho. +Čítajte viac
Sú to chutné zvieratá, ktoré takmer všetci (s výnimkou Nórov, Islanďanov či Japoncov - tí inak) milujeme. No môže človek za to, že veľryby páchajú skupinové samovraždy? Alebo je to len výmysel aktivistov, a morské cicavce sa na pláže vyhadzovali už v staroveku? +Čítajte viac