BRATISLAVA. Vedci sú o krok bližšie, aby dokázali čítať myšlienky. Najnovšie ich totiž začali počúvať. Experti z americkej univerzity Berkeley v Kalifornii objavili spôsob, ako mapovať zvuk v našom mozgu.
Mohlo by to v budúcnosti pomôcť dorozumievať sa ľuďom s poruchou reči či neskôr až čítať (vedci radšej hovoria dekódovať) myšlienky. O experimente napísal odborný biologický magazín Public Library of Sciences Biology.
Opakovali slová
Experiment vedci vykonali na pätnástich pacientoch, ktorí čakali na chirurgický zákrok. S otvorenou lebkou im priamo naň pripli prístroje a sledovali tú časť mozgu, ktorá „počuje zvuk“.
Pacientom päť až desať minút prehrávali v angličtine slová ako hlboký, džez či príčina. Zjednodušene povedané, na každé slovo - frekvencia slabík - zareagovala časť mozgu inak.
Na základe toho skúsili spätne reprodukovať, čo pacienti počuli. Počítač zopakoval slovo a na 90 percent dokázali vedci rozoznať, že ide o to isté slovo.
Ako klavirista z nôt
„Vo vedeckom zmysle je vzrušujúce zistiť, ako mozog dekóduje, čo počujeme,“ povedal pre Guardian Robert Knight, ktorý pracoval na experimente. Vedci to pre internetovú stránku magazínu Popular Science prirovnávajú k notám, ktoré hráva klavirista.
Nemusíme hudbu počuť, no na základe nôt (mapovania mozgu) ju dokážeme spätne zreprodukovať.
Tento experiment môže mať aj praktický význam. Aj keď vedci hovoria, že sú od toho ešte ďaleko, mohli by podobným systémom v budúcnosti pomôcť hovoriť ľuďom, ktorí majú rečový problém alebo sú úplne nemí.
„Ďalší krok je otestovať, či môžeme dekódovať slovo, keď si ho osoba predstaví,“ povedal pre Guardian Knight.
Vedci predpokladajú, že počuť slovo naživo a predstaviť si ho v mysli by mohlo stimulovať mozgovú činnosť rovnako.
Viacero experimentov
Práve toto by sa v budúcnosti dalo využiť na pomoc pre nemých ľudí. „Možno o desať rokov to bude rovnako bežné, ako keď si stará mama dá vymeniť bedrový kĺb,“ dodal pre denník Knight.
Vedci v poslednom čase vyskúšali viacero experimentov, ktoré nejako súvisia s „čítaním mysle“.
Jedna štúdia podľa BBC dokázala, že pacienti s prístrojmi pripojenými na mozog dokázali pohnúť kurzorom myšky na obrazovke myslením na samohlásku.
