BRATISLAVA. Ochladilo sa. Ľudia sa mohli prechádzať po zamrznutej anglickej Temži či po holandských kanáloch. No postupujúci pevninský ľadovec zničil aj niektoré dediny a prinútil ich obyvateľov, aby sa presunuli do teplejších miest.
Tak pred stáročiami vyzerala takzvaná malá ľadová doba, ktorá podľa niektorých hypotéz odštartovala v druhej polovici trinásteho storočia. Vedci teraz zistili, čo toto globálne ochladenie spôsobilo. Spúšťačom mali byť viaceré výbuchy sopiek.
Viacero výbuchov
Odborníci na dávnu klímu sa dlho nevedeli dohodnúť, kedy sa svetové ochladenie, ktoré trvalo až do devätnásteho storočia, začalo.
Fakty
Malá ľadová doba
Predpokladá sa, že odštartovala v polovici 13. storočia, zrejme výbuchmi niekoľkých sopiek.
V Európe boli studenšie zimy, chlad a postupujúci ľadovec zničil niektoré dediny v Alpách.
Predpokladá sa, že sa skončila koncom 19. storočia.
Otázna bola aj príčina. Niektorí podozrievali slnečnú aktivitu, iní napríklad explózie vulkánov. Medzinárodný tím Gifforda Millera sa preto rozhodol pozrieť na celú záhadu podrobnejšie. Vedci skombinovali údaje z islandských vrtov s nálezmi amerických zamrznutých rastlín a počítačovými modelmi.
Výsledky ich zaskočili. Za svetovým ochladením zrejme naozaj bol výbuch sopky - no nebol jeden, bolo ich hneď niekoľko. A takéto spúšťače ochladzovania sa objavili v histórii najmenej dvakrát.
„Toto je prvý raz, keď sa niekomu podarilo jasne identifikovať špecifický počiatok týchto studených čias,“ hovorí v tlačovej správe amerického Národného centra pre výskum atmosféry Miller.
„Zistili sme tiež, že keď je klimatický systém opakovane zasiahnutý ochladzujúcimi faktormi - v našom prípade vulkanickými erupciami - má to kumulatívny efekt.“
Paleoklimatológovia nevedia, kde v 13. storočí sopky vybuchli. Počítačové modely však ukázali, že takéto výbuchy mali byť štyri a odohrali sa v trópoch. Výbuch z 15. storočia sa identifikovať podarilo: je za ním explózia tichomorskej sopky Kuwae z roku 1452.
Zmena klímy
Samotný výbuch sopky a vyvrhnuté častice, ktoré bránili slnečnému žiareniu v prechode atmosférou, by Zem ochladili len na relatívne krátky čas. Keďže sa však explózií odohralo viacero, spustil sa podľa pripravovanej štúdie v magazíne Geophysical Research Letters proces, pri ktorom sa začal rozrastať arktický ľad.
Ten nielen odrážal viac slnečných lúčov, ale smeroval aj nadol pozdĺž východného Grónska. V severnom Atlantiku sa ľad roztápal, čo narušilo morské prúdy.
Výsledkom bola globálna zmena klímy. Teploty vo svete síce klesli v priemere o menej ako jeden stupeň, no na severe Európy bolo ochladenie výraznejšie. Rozširovali sa aj alpské ľadovce.
