V článku nájdete aj:
O dohode ACTA rokovali na schôdzke k rybolovu >>
Situácia sa zrejme do volieb nevyjasní >>
Dohoda môže ohroziť dostupnosť liekov >>
Proti dohode podpisujú petíciu stovky ľudí >>
BRATISLAVA. Šikana na hraniciach, cenzúra niektorých internetových stránok či sledovanie obsahu, ktorý ľudia z webu sťahujú.
Aj takéto extrémne môžu byť dôsledky prijatia Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA), ktorá má pritvrdiť ochranu autorských práv na webe aj v skutočnom živote.
Minulý štvrtok dohodu podpísalo 22 z 27 členských krajín Európskej únie. Slovensko sa síce nepridalo, no tento týždeň sa u nás začne ratifikačný proces.
Minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS) ju predloží na pripomienkovanie, ktoré potrvá najmenej dva týždne.
Potom by o nej mala hlasovať vláda. Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti Ivan Štefanec z SDKÚ si myslí, že do volieb Slovensko dohodu prijať nestihne.
Slovensko môže zohrať podobnú úlohu kľúčového hlasu, ako pri zvyšovaní eurovalu, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár >>
Politici majú obavy
Proti možnému podpisu protipirátskej dohody Slovenskom protestovali v noci zo soboty na nedeľu hacktivisti zo združenia Anonymous. Na jedenásť hodín odstavili stránky Úradu vlády.
Argumentovali, že vláda sa chce k dohode ACTA pridať. Hovorkyňa Úradu vlády Ľubica Pilzová poprela, že by takáto informácia z vlády odišla.
Krátko po začiatku útokov reagovala na protipirátsku dohodu liberálna SaS, ktorá zopakovala negatívny postoj svojho ministra Miškova.
„Máme vážne obavy, či ACTA neobmedzuje práva a slobody jednotlivcovi, v takom prípade jej schválenie nepodporíme,“ povedala hovorkyňa strany Tatiana Tóthová. Na otázku, či ju Miškov navrhne neprijať, jeho hovorkyňa neodpovedala.
Dohoda ACTA
má zosúladiť medzinárodné pravidlá na ochranu duševného vlastníctva (napr. hudba, filmy, lieky),podpísalo ju 22 z 27 štátov Európskej únie,Slovensko, Cyprus, Nemecko,Holandsko a Estónsko ju zatiaľ nepodpísali,vlani ju schválili viaceré krajiny , medzi nimi USA, Kanada, Japonsko či Južná Kórea,konečná verzia je známa od konca roku 2010 .
K zmluve, o ktorej vyše dva roky tajne rokovali diplomati, má výhrady aj SDKÚ, diskutovať chce aj KDH. Smer včera stanovisko neposkytol, no ešte minulý týždeň jeho poslanec Ľubomír Jahnátek dohodu kritizoval.
Brusel s podporou počíta
Európska komisia trvá na stanovisku, že získať podpis zvyšných piatich krajín pod dohodu ACTA je len formalita.
„Dvadsaťsedem krajín únie sa zaviazalo dohodu podpísať, aj Slovensko,“ reagoval hovorca Európskej komisie John Clancy. Poukázal na decembrové stretnutie ministrov pôdohospodárstva.
Štefanec odmieta, že by ktokoľvek Bruselu dával záväzok, že protipirátsku dohodu Slovensko podpíše. Aj keď ju vláda schváli, ratifikovať ju bude musieť parlament.
Ak by sme dohodu ACTA nepodporili, platiť nebude nikde v Európskej únii.
Dohodu čaká podľa experta prijatie
Český expert na informačnú bezpečnosť a súdny znalec Vladimír Smejkal oceňuje záujem obmedziť nelegálne používanie filmov, hudby či softvéru.
„Mám však pocit, že sa toho zmocnila úradnícka mašinéria natoľko, že sa z rozumných cieľov stalo až niečo extrémne,“ povedal.
„Ideálne by bolo vrátiť celý proces o krok späť a preskúmať, či sú ciele adekvátne použitým prostriedkom.“
Podobne sa na protipirátsku dohodu pozerá profesor Stanislav Šišulák, ktorý prednáša informačnú bezpečnosť na Právnickej fakulte Paneurópskej vysokej školy v Bratislave. Dohoda je otvorená na podpis až do 1. mája 2013, Šišulák preto predpokladá, že k jej ratifikácii Slovenskom dôjde po voľbách.
„Tento časový priestor do mája 2013 je potrebné využiť a snažiť sa o zmiernenie niektorých, hlavne represívnych ustanovení cez národnú legislatívu, čo dohoda umožňuje,“ hovorí expert.
Pokiaľ by k prijatiu dohody neprišlo, môže to podľa Šišuláka priniesť zmenu obchodnej politiky veľkých filmových a hudobných štúdií, ktoré by mohli obsah uvoľniť aj menším distribútorom.
„Možností a riešení je oveľa viac, len je potrebné o nich diskutovať, realizovať ich a nie nečinne čakať a potom sa čudovať, že logicky vzniká iniciatíva, akou je aj ACTA,“ uzavrel.
O falšovaní rokovali s rybami
Spornú dohodu ACTA diplomati zaradili na schôdzku ministrov pôdohospodárstva.
BRATISLAVA, BRUSEL. Na unáhlené prijatie Obchodnej dohody o boji proti falšovaniu (ACTA) sú všemožné tlaky, vyhlásil vo štvrtok bývalý spravodajca dohody v Európskom parlamente Kader Arif a vzdal sa funkcie.
Jeho slová potvrdzuje aj správanie Európskej komisie, ktorá po minulotýždňovom podpise dohody 22 členskými krajinami únie vyhlásila, že získať zvyšných päť je len formalita.
V decembri bruselskí diplomati náhle zaradili ACTA na rokovanie Rady Európskej únie pre pôdohospodárstvo a rybolov, ktorá dohodu prijala. Zastupoval nás tam minister pôdohospodárstva Zsolt Simon (Most-Híd) a zástupca veľvyslanca v Bruseli Peter Javorčík.
Simon považoval zaradenie ACTA na rokovanie za „čudné“, ale neporušuje to pravidlá rokovania, tvrdí. Tie umožňujú na schôdzku rôznych ministrov zaradiť aj dokumenty, ktoré nepatria do ich pôsobnosti. „Deje sa to však len v ojedinelých prípadoch, keď čas tlačí na ich prijatie,“ vysvetlil.
Diplomati podľa Simona ACTA zaradili do programu ako bezproblémovú, preto sa o nej nehlasovalo a prijala sa jednohlasne. „Nik z ministerstva hospodárstva ani zahraničných vecí nežiadal, preto nebol dôvod, aby som proti dohode vzniesol námietky,“ dodal Simon.
Adam Valček
Štefanec: Do volieb sa to nestihne
Šéf parlamentného výboru pre európske záležitosti IVAN ŠTEFANEC (SDKÚ) sa k dohode stavia opatrne.
Kedy ste sa začali zaujímať o protipirátsku dohodu ACTA?
„Keď o nej v decembri náhle rokovali ministri pôdohospodárstva, pretože do ich kompetencie nepatrí. Nik nemá za Slovensko mandát odsúhlasiť ju.“
Čo hovoríte na obsah?
„Zaoberáme sa ním z pohľadu ochrany slobody prejavu aj osobných údajov. Slobodu prejavu na webe si vysoko ceníme a nechceli by sme, aby bola obmedzená. Sú tam aj prvky, ktoré smerujú k obmedzeniu konkurencie medzi internetovými médiami.“
Ste proti jej prijatiu?
„Pozeráme sa na ňu veľmi opatrne. Rozhodne odmietam postup, akým sa presadzuje v únii. Výhrady máme aj k obsahu.“
Mohla by byť dohoda prijatá ešte do volieb?
„Skôr nie. Očakávam na túto tému u nás širšiu diskusiu. Politickú aj v občianskej spoločnosti.“
Adam Valček
Dohoda môže obmedziť prehrávače aj lieky
Obchodná dohoda o boji proti falšovaniu (ACTA) má 51 strán. Vyčítajú jej tiež, že viaceré ustanovenia sú vágne.
1. Kúpili ste si túto pesničku legálne?
Takúto otázku by vám po prijatí ACTA mohol položiť colník, keď bude kontrolovať, či neprevážate falšovaný tovar. Týka sa to aj obsahu digitálnych prehrávačov či notebookov. Takéto kontroly legálnosti hudby či filmov sú však podľa kritikov v praxi nepredstaviteľné.
ACTA píše, že štáty môžu z tejto kontroly vylúčiť „malé množstvo tovaru nekomerčnej povahy v osobnej batožine cestujúcich“, čo by sa malo týkať aj kontrol obsahu multimediálnych zariadení.
2. Koniec prehrávačov s pevnými diskami
Slovensko by po podpise ACTA muselo prijať „účinnú ochranu“, ktorá by bránila prelomeniu ochrany cédečiek či dévedéčok. Netýkalo by sa to len pevných nosičov, ale aj skladieb z legálnych internetových obchodov, ktoré sú chránené proti kopírovaniu.
V praxi by ustanovenie mohlo priniesť obmedzenie predaja prehrávačov, ktoré dokážu obsah dévedéčok skopírovať na vstavaný disk.
ACTA spochybňuje aj legálnosť takto vyrobenej kópie skladby či filmu pre vlastnú nekomerčnú potrebu, no ich reguláciu ponecháva na jednotlivých krajinách.
3. Ohrozené generiká
Kritici pripomínajú, že ACTA môže ohroziť dostupnosť generických liekov.
Ak sa bude menšia farmaceutická spoločnosť sporiť s konkurenčnou korporáciou o patenty na výrobu generických liekov, môže to byť dôvodom na zničenie zásielky takýchto medikamentov.
4. Čo sťahujete?
Slovensko bude môcť podľa dohody prijať zákony, ktoré nariadia poskytovateľom on-line služieb, aby nahlásili používateľov, ktorých účet „bol údajne použitý“ na nelegálne sťahovanie.
V praxi to môže znamenať napríklad zákon, ktorý by poskytovateľom prikázal sledovať, kto z webu sťahuje filmy nelegálne. Dnes je to u nás nepredstaviteľné, firmám takéto aktivity zákon zakazuje.
5. Ohrozenie webov so softvérom
Okrem technických prostriedkov na kopírovanie obsahu by muselo Slovensko obmedziť dostupnosť programov, ktoré dokážu prelomiť digitálnu ochranu. Často ide o bezplatné a legálne aplikácie.
ACTA by zároveň umožnila zasiahnuť proti webom, ktoré takýto softvér šíria. Dohoda však neobsahuje žiadne poistky, aby sa toto ustanovenie nezneužívalo.
6. Fiktívna škoda
ACTA umožní vydavateľom požadovať aj za malé prehrešky voči autorským právam mnohomiliónové odškodné. Vydavatelia a ich zástupcovia budú môcť svoje nároky oprieť o „akúkoľvek legitímnu mieru hodnoty“ autorských práv.
Okrem stratených ziskov môže ísť podľa ACTA o možnú trhovú hodnotu pirátskej kópie.
Adam Valček
Anonymní sa z webu presunú do ulíc
V ostatných krajinách Európskej únie, ktoré protipirátsku dohodu nepodpísali, sa zatiaľ veľké protesty nekonajú.
BRATISLAVA, BRUSEL. Na Slovensku sa protesty proti Obchodnej dohode o boji proti falšovaniu (ACTA) začali útokom na vládne stránky. V sobotu na ne zaútočila hackerská skupina Anonymous.
Hodiny boli nefunkčné aj stránky Úradu splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre informačnú spoločnosť a stránka vicepremiéra pre menšiny Rudolfa Chmela.
Hackerský útok má nahradiť protest v uliciach. Na sociálnej sieti Facebook vznikla stránka „Bez cenz*ry“, ktorá chce zastaviť prijatie ACTA Slovenskom.
Na stránke organizátori vyzývajú, aby sa pripojili k demonštrácii proti ACTA. Tá má byť v sobotu 4. februára v Bratislave.
Mimovládka Spoločnosť pre otvorené informačné technológie organizuje proti podpisu dohody aj petíciu, ktorú dovedna na webe podpísalo vyše tisíc ľudí.
Hackerské útoky na vládne stránky boli aj v Poľsku. V zahraničných krajinách, ktoré dohodu zatiaľ nepodpísali, podobné protesty nevidno.
V Estónsku, kde je na internet pripojených viac než tri štvrtiny ľudí, minister spravodlivosti trvá na tom, že dohoda neobmedzí slobodu prejavu ani práva jednotlivcov. Proti dohode sa stavia najmä organizácia Estónske internetové spoločenstvo, ktorá tvrdí, že je protiústavná a obmedzí inovácie.
V Nemecku proti dohode parlament nenamietal, zdržanie podpisu je len technickou záležitosťou. Ratifikácia dohody sa očakáva tento rok.
V Holandsku sa v médiách o dohode veľmi nehovorí. Odklad podpisu vládou je vraj tiež len technická záležitosť. Ešte ju musia schváliť obe komory parlamentu. Medzi kritikov patrí liberálna holandská europoslankyňa Marietje Schaake.
Na Cypre je podpis tiež zrejme len otázkou času.
Pod celosvetovú online petíciu proti dohode ACTA sa doteraz podpísalo asi 300-tisíc ľudí. Aby dohoda platila v celej Európskej únii, musia ju schváliť všetky členské krajiny.
Ela Rybárová, Veronika Folentová
