BRATISLAVA. Mnohí doteraz ani nevedeli, že existuje. Vyše roka po tom, čo vznikla konečná verzia protipirátskej dohody, silnejú proti nej protesty a hlasy, že je nebezpečná pre slobodu na internete.
Protest proti „maškaráde“
Medzinárodnú Obchodnú dohodu proti falšovaniu (ACTA), ktorá má brániť porušovaniu práv duševného vlastníctva, vo štvrtok podpísalo 22 z 27 krajín Európskej únie.
Slovensko medzi nimi nie je, no zostávajúce podpisy sú podľa Európskej komisie len technickou záležitosťou.
Dohoda ACTA
má zosúladiť medzinárodné pravidlá na ochranu duševného vlastníctva (napr. hudba, filmy, lieky),
podpísalo ju 22 z 27 štátov Európskej únie.
Slovensko, Cyprus, Nemecko,Holandsko a Estónsko ju zatiaľ nepodpísali.
vlani ju schválili viaceré krajiny, medzi nimi USA, Kanada, Japonsko či Južná Kórea.
konečná verzia je známa od konca roku 2010.
Protesty stoviek ľudí v Poľsku proti dohode sa očakávali v piatok už tretí deň.
Vo štvrtok hackeri Anonymous na protest proti dohode vyradili stránku Európskeho parlamentu, predtým napadli stránky poľských vládnych inštitúcií. Jedného z hackerov v piatok v Poľsku zatkli.
Spravodajca správy o dohode ACTA v Európskom parlamente, francúzsky socialista Kader Arif, vo štvrtok odstúpil z tejto pozície s tým, že sa nechce zúčastňovať na tejto „maškaráde“.
Tlačí sa podľa neho na unáhlené prijatie dohody bez diskusie s občianskou spoločnosťou.
"Je všemožná snaha zabrániť Európskemu parlamentu vysloviť na túto záležitosť názor. Chcem vyslať silný signál a upozorniť verejnú mienku na túto neprijateľnú situáciu," napísal v ostrom vyhlásení Arif.
Poľský premiér chce diskutovať
Aby platila, dohodu musia schváliť všetky členské štáty únie a Európsky parlament. Ten má o nej diskutovať v júni, no už teraz v Bruseli silnie tlak aktivistov z oboch strán.
Európska únia trvá na tom, že pre dohodu sa nijako nebudú musieť meniť zákony v krajinách únie. Kritici však hovoria, že je ešte nebezpečnejšia než americký protipirátsky zákon SOPA, ktorý po proteste Wikipedie a Facebooku Kongres odložil.
V Poľsku najväčšia opozičná strana Právo a spravodlivosť žiada o dohode referendum a prívrženci liberálneho Palikotovho hnutia prišli do parlamentu v maskách zoskupenia Anonymous.
Poľský premiér Donald Tusk odkázal, že sa nedá vydierať. O dohode sa podľa neho môže diskutovať, kým sa dostane na ratifikáciu do poľského parlamentu. Ak sa podľa neho preukáže, že obavy o slobodu na internete sú odôvodnené, text parlamentu nepredloží.
Utajovanie dokumentu ACTA vyvoláva podozrenie, píše Juraj Javorský
Čítajte komentár (piano) >>
Neskoro na vzburu
Editor blogu techdirt.com Mike Masnick hovorí, že hlavným problémom dohody sú príliš široké možnosti interpretácie a slabé bezpečnostné záruky.
No na búrenie je podľa neho neskoro. Dohodu už schválili mnohé krajiny vrátane USA a Kanady a začne čoskoro platiť.
Vyhnúť by sa jej mohla Európska únia, ak by sa proti dohode postavilo viac krajín. „No, v tejto neskorej fáze to vyzerá nepravdepodobne,“ dodal Masnick.
Slovenský podpis je zatiaľ neistý
Spornú protipirátsku dohodu bude musieť schváliť náš parlament, politikom sa nepozdáva.
BRATISLAVA. Už na budúci týždeň by sa mohla vyjadriť verejnosť aj úrady k slovenskému zneniu Obchodnej dohody proti falšovaniu (ACTA), do pripomienkového konania ju pošle ministerstvo hospodárstva.
Dohoda pritom nemá istú podporu slovenských politikov. Jej súčasné znenie odmieta aj minister hospodárstva Juraj Miškov (SaS)
„Nepodporí nič, čo bude viesť k obmedzeniu slobôd jednotlivca,“ vysvetlila jeho hovorkyňa Daniela Piršelová.
Pokiaľ by aj dohoda prešla vládou, jej prijatie môže stroskotať v parlamente. Ani exministrovi hospodárstva Ľubomírovi Jahnátkovi (Smer) sa totiž nepozdáva, že by colníci mohli na hraniciach prehľadávať obsah empétrojok či notebookov.
„Bojovať proti pirátom áno, ale treba zvoliť primerané metódy,“ reagoval.
Podobne sa na situáciu pozerá aj poslanec SDKÚ Ondrej Matej. „Situáciu však treba riešiť, pretože cez sivú ekonomiku nám unikajú miliardy eur,“ dodal.
Adam Valček
Najväčšie problémy v dohode ACTA
ACTA podľa odporcov ohrozí slobodu, obmedzí dostupnosť softvérov, či vyvolá šikanu na hraniciach.
1. Šikana na hraniciach
Colníci môžu na hraniciach skontrolovať počítače či hudobné prehrávače, či je všetok obsah v nich legálny. Pôvodne to malo byť povinné, po novom je to len možnosť, ktorú štáty môžu ale nemusia prijať.
2. Stránky v ohrození
Prevádzkovatelia internetu nebudú môcť na svojich severoch skladovať ani voľné programy, ktoré umožňujú prístup k médiám s autorskými právami. V ohrození by sa tak mohli ocitnúť mnohé stránky, ktoré ponúkajú bezplatné programy.
3. Koniec bezplatných prehrávačov
Každé CD a DVD by malo mať ochranu proti kopírovaniu. Tieto médiá by sa však nedali prehrať pomocou bezplatných softvérov, čo môže obmedziť napríklad užívateľov Linuxu.
4. Mimo dozoru
Dohoda vzniká už od roku 2006, no v tajnosti. Podrobnosti nevedeli ani poslanci krajín, ktoré o ňom rokovali. Až v roku 2008 o ňom písali WikiLeaks, verejnosť sa o ACTA oficiálne dozvedela začiatkom roka 2010. Koncom roka bol zverejnený konečný text dohody.
5. Odpojení od webu
S tajnosťami okolo vzniku zmluvy súvisia aj mnohé zmeny v nej. Autori napríklad ustúpili od plánu, podľa ktorého by užívateľa, ktorý opakovane zverejňuje dielo bez povolenia, mohli odpojiť od internetu. Prišiel by tak aj o maily či osobnú komunikáciu. Proti tomuto opatreniu sa postavila Európska únia.
Matúš Krčmárik
