WASHINGTON, BRATISLAVA. Ráno vstať, svojskými prískokmi sa presunúť k prechodovej miestnosti, nasúkať sa do skafandra a vybrať sa von - napríklad do práce. Ak by ste potom zodvihli hlavu, priezor a následne sa zahľadeli ponad prašný, šedivý povrch, možno by ste uvideli tú planétu. Presnejšie, našu planétu.
Je totiž rok 2020 a vy by ste stáli na Mesiaci. Nejako takto si predstavuje vesmírnu budúcnosť ľudstva republikánsky kandidát na amerického prezidenta Newt Gingrich.
V stredu na Floride vyhlásil, že ak by sa stal hlavou Spojených štátov, do roku 2020 bude na našej prirodzenej družici stáť trvalo obývaná mesačná základňa. Odborníci nad takým vyhlásením len krútia hlavami.
Žiadna skromnosť
Fakty
Americký vesmírny sen
Do konca roku 2020 mať na Mesiaci obývanú stanicu.
Nová generácia rakiet na cestu na Mars. Desať miliárd dolárov tomu, kto tam dopraví človeka.
Priškrtiť NASA a podporiť súkromníkov.
Americký pilotovaný vesmírny program v súčasnosti prežíva ťažkú krízu. Krajina nemá vlastné kozmické plavidlo, ktoré by človeka dokázalo dopraviť do kozmu. Američania sú odkázaní iba na staršie, no stále spoľahlivé ruské rakety. Dokonca aj Čína je schopná posielať svojich taikonautov do vesmíru.
V plánoch amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa pritom hovorí, že dopravu astronautov na obežnú dráhu Zeme by mali prebrať súkromníci.
No tí budú schopní prepraviť astronautov napríklad na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS najskôr okolo roku 2017. A o schopnosti letieť do roku 2020 na Mesiac a vybudovať tam základňu nehovorí nik.
„Už ma nebaví, že mi každý hovorí, ako máme byť skromní,“ odkázal podľa Space.com oponentom Gingrich. „A už ma nebaví počúvať, že sme odkázaní na päťdesiatročné technológie.“
Medzinárodný projekt
Odborníci však pochybujú, že niečo podobné je vôbec v takom krátkom čase možné.
„Neočakávame, že Amerika dostane posádku na ISS pred rokmi 2016 či 2017, a keďže na raketovom systéme mesačnej triedy sa iba začína pracovať, mesačná základňa v roku 2020 je číra fantázia,“ hovorí expert na vesmírny program John Logsdon.
V súčasnosti aj bývalí kozmickí rivali pripúšťajú, že nová honba za Mesiacom nebudú žiadne preteky, ale skôr spolupráca.
Ruská agentúra Roskosmos priznala, že sa o prípadnej výskumnej stanici na mesačnom povrchu už rozprávala s NASA i Európskou kozmickou agentúrou.
„Nechceme len, aby človek zase vykročil na Mesiac,“ povedal podľa RIA Novosti šéf agentúry Vladimir Popovkin. „Veď dnes o ňom už vieme dosť. A vieme, že v polárnych regiónoch je voda.“
Predbehne ich Čína?
Ani Rusi však nehovoria o konci desaťročia a do roku 2020 chcú na Mesiac vyslať iba dvojicu robotických misií. K prípadnej základni na našom susedovi môže mať najbližšie ambiciózny čínsky vesmírny program.
Komunistická krajina priznala, že Mesiac je jednou z jej vesmírnych priorít. Zatiaľ však nemá prostriedky: aj najoptimistickejšie odhady hovoria, že taikonaut sa na Mesiac postaví najskôr v polovici budúceho desaťročia. Čína však musí vyvinúť nové rakety a vyskúšať misie automatických sond.
No ešte predtým si chce vyskúšať vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice. Prvé testy už na obežnej dráhe prebiehajú.
Ťažba aj štarty rakiet
Na Mesiaci je voda. Pre budúcu základňu by jej množstvo stačilo.
BRATISLAVA. Nie je to ideálne miesto pre život, ani pre prípadné generácie budúcich vesmírnych baní. No napriek tomu nie je Mesiac ani suché, či prázdne teleso.
Viaceré misie v minulosti potvrdili, že predstava o vyprahnutej prirodzenej družici nemusí byť správna. V niektorých regiónoch sa na Mesiaci voda vo forme ľadu nachádza a je jej dosť pre prípadný pobyt. Vedci pritom predpokladajú, že ju priniesli dopadajúce kométy.
Americká misia LCROSS tiež zistila, že na Mesiaci sa nachádzajú napríklad ortuť, vápnik či horčík, dokonca striebro. Toho je však príliš málo na to, aby sa nejaká ťažba ľudstvu vyplatila.
Základňa na Mesiaci môže poslúžiť skôr pre vedecký výskum či pre budúcnosť ďalekých letov. Podobne ako na Medzinárodnej vesmírnej stanici by sa tam mohol skúmať vplyv menšej gravitácie na človeka, zvieratá alebo rastliny.
Štartovať by odtiaľ mohli aj budúce kozmické lode, čo by zase ušetrilo množstvo paliva. Prvá obývaná základňa na Mesiaci by však bola najmä vecou prestíže. A ďalším vykročením človeka do vzdialenejšieho kozmu.
Tomáš Prokopčák
