Smernica z 24. októbra 1995 o ochrane údajov už právne nestačí pokrývať dynamické zmeny, ktoré so sebou prináša internetizácia spoločnosti. Dnešný návrh komisárky pre spravodlivosť Viviane Redingovej je výsledkom viacročného procesu odborných konzultácií, právnych analýz a prieskumov zameraných na zlepšenie ochrany osobných údajov.
Podľa vlaňajšieho jarného prieskumu Eurobarometra, ktorý sa na požiadanie EK konal vo všetkých 27 členských štátoch EÚ na minimálnej vzorke respondentov v každom štáte (prieskum sa teda týka 27.000 európskych domácností), Európania čoraz viac podliehajú fenoménu internetizácie, aj keď 43 percent domácností ešte prístup na internet nemá. Avšak pätina respondentov, ktorí nie sú aktívni online, ako hlavný dôvod uviedla vysoké poplatky za pripojenie na sieť, nie nezáujem o internetové služby ako také.
Prieskum ukázal, že zároveň stúpa počet používateľov nespokojných s úrovňou kvality internetových služieb, keď až pätina pripojených na sieť (21 percent) uviedla problémy so zablokovaním webových stránok a aplikácií zo strany ich providera.
Zámerom Európskej komisie je, aby všetci občania EÚ mali bezproblémový a lacný prístup k širokopásmovému internetu, čo im okrem základného prístupu k informáciám poskytne aj mnohé iné výhody, ako napríklad prístup k inovatívnym službám alebo k možnosti pracovať v domácom prostredí.
Zaujímavý je aj postoj Európanov k ochrane osobných údajov podľa vekových kategórií. Až 84 percent chce byť informovaných o tom, ak sa ich údaje stratili, boli odcudzené alebo poškodené, a 45 percent sa priamo obáva, že ich osobné dáta môžu byť zneužité prostredníctvom sociálnych sietí. Tieto obavy však nezdieľa v rovnakej miere mladá generácia do 24 rokov na rozdiel napríklad od generácie ich rodičov nad 40 rokov. Mladí si buď neuvedomujú vyplývajúce riziká, alebo ich jednoducho ignorujú.
Z hľadiska internetového prístupu viac ako jedna tretina používateľov je aktívna na sociálnych sieťach. Pritom je jedno, či ide o internetovo vyspelú krajinu ako napríklad Holandsko, alebo krajinu so slabým internetovým zázemím ako Lotyšsko.
Z hľadiska ochrany osobných údajov sa revidovaná smernica zameria na prísnejšie trestné postihy. Posilní sa postavenie nezávislých národných orgánov pre ochranu údajov - budú mať právomoc uložiť pokutu tým podnikom, ktoré porušia pravidlá EÚ v oblasti ochrany údajov. Takéto konanie môže mať za následok uloženie pokút až do výšky jeden milión eur alebo do dvoch percent celkového ročného obratu podniku. Komisárka Redingová pôvodne chcela až päťpercentú pokutu z obratu firiem. Pokuty budú uložené aj vtedy, ak prevádzkovatelia stránok neinformujú svojih klientov do 24 hodín o poškodení, strate alebo odcudzení ich dát, čo sa podarilo presadiť komisárke EÚ pre digitálu agendu Neelie Kroesovej.
Nová smernica zároveň uplatní všeobecné zásady a pravidlá ochrany údajov na policajnú a justičnú spoluprácu v trestných veciach, pričom tieto pravidlá sa budú uplatňovať tak pri vnútroštátnom ako aj pri cezhraničnom prenose údajov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak) hy
