LONDÝN, BRATISLAVA. Meno Čikchang Li na Slovensku asi len málokomu niečo hovorí. No práve tento muž by sa mohol do histórie zapísať ako jeden z najdôležitejších ľudí 21. storočia, napísal denník Guardian.
Čínskemu biológovi sa totiž podarilo vyšľachtiť „zelenú superryžu“, ktorá je odolnejšia proti suchám, povodniam, slanej vode aj hmyzu. Navyše ponúka viac živín. A podarilo sa mu to bez genetickej manipulácie.
Superryža pre milióny
Práve nové plodiny by mohli byť základom stravovania ľudí v roku 2050, keď nás na planéte bude viac ako deväť miliárd. Superryža by v Ázii napríklad mohla zasýtiť ďalších sto miliónov ľudí.
Populárne budú jedlá typické pre exotické krajiny riasy, červy či hmyz.
Biológovia vyšľachtia nové plodiny.
Vedci začnú vyrábať jedlá zo skúmaviek.
Začnú sa využívať nové pôdy.
Dve ďalšie miliardy oproti súčasnosti to nezasýti, no šľachtenie rastlín by mohlo byť len jedným z riešení. Väčšina prostriedkov však v súčasnosti ide na geneticky modifikované plodiny, ktorých následky na prírodu stále celkom nepoznáme.
Svet by sa tiež mohol inšpirovať pre nás exotickými kuchyňami, v ktorých sa často objavujú veľmi efektívne suroviny. Napríklad riasy, jednoduché organizmy, ktoré sa rýchlo množia. Alebo hmyz, o ktorom sa pri téme budúcnosti stravovania hovorí azda najviac.
Cvrčky, lúčne koníky, pavúky, osy, včely, červy či mravce. Toto všetko by mohlo patriť na jedálny lístok budúcnosti i u nás.
Európska únia už ponúka krajinám grant za to, ak budú medzi občanmi propagovať jedlá z hmyzu. Začína sa hovoriť o hmyzích farmách, ktoré sú aj pre prírodu oveľa šetrnejšie, ako napríklad farmy s dobytkom či ošípanými.
Nevylučujú toľko a zaberajú výrazne menej miesta. Nehovoriac o tom, že hmyz, na rozdiel od kráv, sa nepodieľa na globálnych klimatických zmenách.
Mäso zo skúmavky
Hmyz je navyše bohatý na živiny, ale zároveň je v ňom málo cholesterolu, veľa vápnika a železa. Už teraz sa v Afrike a Ázii jedáva najmenej 1400 jeho druhov.
Ako najväčšie scifi sa teraz zdá umelé mäso. Podľa vedcov by sme však už čoskoro mohli mať prvé klobásy, ktoré vznikli v laboratóriu. Mäso síce nebude mať klasickú štruktúru, ale chuťou by sa malo podobať na obľúbené bravčové.
Veľký zelený múr
Jedným z riešení môže byť aj rozšírenie plôch, na ktorých sme schopní pestovať plodiny. Ide najmä o púštne oblasti.
Medzi jednoduchšie a ľahšie predstaviteľné projekty patrí takzvaný Veľký africký zelený múr. Zalesnený pás široký pätnásť kilometrov a dlhý 7775 kilometrov pôjde od Senegalu až po Džibutsko, teda cez južnú časť Sahary.
Pás lesa by mal zastaviť rozširovanie púšte smerom na juh, spomaliť eróziu a vetry. Zároveň by mala vzniknúť mikroklíma vhodná na pestovanie ovocia a zeleniny.
