Fyzika v druhej polovici 19. storočia bola plná nových a prevratných poznatkov. Rozmach zaznamenal najmä nový odbor astronómie – astrofyzika, ktorá sa zaoberá fyzikálnymi procesmi, vlastnosťami a chemickým zložením hviezd či nebeských telies.
Medzníkom v rozvoji astronómie na Slovensku bolo založenie hvezdárne v Hurbanove – jedného z najstarších astrofyzikálnych observatórií v Európe.
Stalo sa tak v lete v roku 1871, keď 29-ročný gróf Mikuláš Konkoly Thege odštartoval systematické astronomické pozorovania na svojom súkromnom observatóriu v Hurbanove (vtedy Ó Gyalla, Stará Ďala).
Vďaka schopnostiam, ale aj prístrojovému vybaveniu, ktoré si sám zabezpečil, sa z hvezdárne stávalo uznávané astronomické pracovisko..
Moderné metódy
Spočiatku bola práca hvezdárne zameraná na pozorovanie slnečných škvŕn, slnečných protuberancií, jasných komét a meteorov.
Postupne sa však Konkoly a jeho spolupracovníci začali venovať aj modernejším metódam astrofyziky – astrofotometrii, spektroskopii či spektrálnej analýze.
Konkoly ihneď pochopil veľký význam štúdia spektier nebeských telies pre výskum ich vlastností a zaznamenal spektrá niektorých meteorov, pričom sformuloval domnienku o žeravom jadre meteorov.
Pozoroval však aj kométy či hviezdy, pri ktorých mu pomáhali spolupracovníci. Výsledky pozorovaní tak boli katalogizované pre 2022 hviezd.
Hvezdáreň v Hurbanove.
Daroval štátu
Veľmi zaujímavé a prekvapivé sú náznaky zárodkov kvantovej mechaniky v hurbanovskej hvezdárni.
Podľa archívnych dokumentov, blízky Konkolyho spolupracovník Radó Kövesligethy mohol naznačiť niektoré východiská kvantovej mechaniky niekoľko rokov pred Planckom.
Súčasťou hvezdárne však bola aj opticko-mechanická dielňa, v ktorej sa zostrojovali prístroje. Okrem astronomických pozorovaní sa tak Konkoly venoval i meteorologickým meraniam a geomagnetickým pozorovaniam. Výsledkom bola meteorologická stanica v Hurbanove či založenie geomagnetického observatória.
Neskôr, v roku 1899 však Konkoly daroval hvezdárne či meteorologické pracovisko do správy Uhorského štátu. Chcel, aby výskum pokračoval aj po jeho smrti. Tieto pracoviská pracujú v Hurbanove dodnes.
Hvezdáreň ako Slovenská ústredná hvezdáreň v Hurbanove, meteorologická stanica podlieha Slovenskému hydrometeorologickému ústavu a Geomagnetické observatórium je súčasťou Geofyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied.
Žiadne patenty
Mikuláš Konkoly Thege sa narodil 20. januára 1842 v Budapešti. Po skončení univerzitných štúdií podnikol cestu po prestížnych observatóriách Európy – navštívil observatóriá v Greenwichi, Paríži, Heidelbergu, Yorku, Bruseli a Göttingene.
Tu sa zoznámil sa s progresívnymi metódami astronomických pozorovaní, čo mu neskôr pomáhalo pri vlastnej vedeckej práci.
Sám však mal rôzne záujmy: keď v roku 1910 prišiel do Hurbanova prvý vlak, rušňovodičom vlaku bol práve on. Podieľal sa na preskúmaní a zmapovaní dna Dunaja, od detstva kreslil, hral na klavíri, neskôr aj komponoval. K jeho priateľom patrili napríklad Richard Wagner a Franz Liszt.
Konkoly pôsobil aj ako poslanec Uhorského snemu či riaditeľ Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Bol pritom idealista: po smrti sa mali jeho majetky rozpredať bezzemkom a veril, že všetky vedecké poznatky slúžia len pre dobro ľudstva. Výsledkom však bolo, že svoje objavy si nikdy nedal patentovať.
Mikuláš Konkoly Thege zomrel 17. februára 1916 v Budapešti. Pochovaný je v rodinnej hrobke v Hurbanove.
Dnes je Múzeum Mikuláša Thege Konkolyho súčasťou Slovenskej ústrednej hvezdárne, kde sú vystavené exponáty a dokumenty opisujúce vznik a činnosť hvezdárne v Hurbanove, ale aj históriu astronómie na území Slovenska.
K témam historických udalostí, vzniku hurbanovskej hvezdárne a narodeniu jej zakladateľa pripravuje SUH v Hurbanove vedeckú konferenciu, ktorá sa uskutoční v septembri tohto roku.
Autor sa zaoberá históriou a popularizáciou vedy.
Autor: Slavomír Beňo
