SME

Vedci prichytili bunky pri delení

Americkí vedci uskutočnili jednoduchý experiment, ktorý osvetľuje jednu z možných ciest k rôznorodosti pozemských rastlín a živočíchov.

Zelené bunky sú tie, ktoré v rámci bunkovej „deľby práce“ prechádzajú riadenou samovraždou, apoptózou. Umožňujú tak nástup novej generácie buniek.Zelené bunky sú tie, ktoré v rámci bunkovej „deľby práce“ prechádzajú riadenou samovraždou, apoptózou. Umožňujú tak nástup novej generácie buniek. (Zdroj: WILL RATCLIFF A MIKE TRAVISANO/NSF)

Evolúcia moderného života predstavuje veľkú drámu a súčasne nesmiernu záhadu. Ako sa z jedinej osamelej bunky, plávajúcej kdesi v predkambrijskom mori, mohla nakoniec zrodiť jabloň, žirafa či netopier?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nie je práve zrod moderného života najlepším dôkazom pre tých, čo tvrdia, že bez zázračného zásahu zhora by sme dnes stále žili v mori v podobe oddelenej bunky?

Na počiatku bola bunka

Na počiatku zložitého života bol organizmus tvorený jedinou bunkou. V období pred približne 500 miliónmi rokov alebo ešte skôr sa však akosi úplne nenápadne začali z jednobunkových organizmov formovať zhluky mnohobunkového života.

SkryťVypnúť reklamu

Tieto zhluky najskôr tvorilo iba niekoľko spolupracujúcich buniek. Postupne sa rozrastali, až dosiahli kritické štádium, začali sa deliť, zomierať - a spolupracovať.

Prečo sa to stalo, nevieme. No už tušíme, ako sa to stalo, alebo aspoň ako sa to mohlo stať.

Vďaka výskumu dvoch amerických vedcov bezpečne vieme, že tento proces nie je ničím božským, keďže ho možno zopakovať v laboratóriu pomocou jednoduchého experimentu.

Objav z laboratória

William Ratcliff a Michael Travisan z Minnesotskej univerzity simulovali kľúčové kroky vzniku mnohobunkového života v laboratóriu. Základom ich experimentu boli obyčajné pivovarské kvasnice, jednobunkový organizmus, ktorý je v prírode veľmi rozšírený.

Kvasnice sa po niekoľkých jednoduchých mechanických krokoch vyvinuli v mnohobunkové zhluky, začali sa množiť a prispôsobovať svojmu životnému prostrediu.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci možno pozorovali ten istý proces, ktorý stál na prahu dnešného pozemského života. Výsledky výskumu publikovali v prestížnom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS). Ďalšími autormi boli Ford Denison a Mark Borrello.

„Objav, že deľba práce v týchto zhlukoch, podobných snehovým vločkám, sa vyvinula tak rýchlo, je veľkým prekvapením,“ povedal George Gilchrist z americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá výskum sponzorovala.

„Prvý krok k mnohobunkovému komplexnému životu koniec koncov ani nevyzerá až taký zložitý, ako si to až doteraz evolučná teória predstavovala.“

Stretnutie pri káve

Začiatkom jednoduchého, no pozoruhodného výskumu bolo stretnutie pri káve. Will Ratcliff a Michael Travisan sa zhovárali o tom, ako prekročiť prekážku, oddeľujúcu jednobunkový život od mnohobunkového. Život v podobe jedinej bunky ovládal zem tri miliardy rokov. Čo nastalo potom?

SkryťVypnúť reklamu

Vedci sa zhodli, že by bolo fantastické zistiť, čo také sa odohralo, aby jednotlivé bunky začali spolupracovať. Muselo to byť zjavne niečo absolútne výnimočné.

Na túto tému existovalo veľa teórií, no málo pokusov. „Nemyslím, že by toto niekto skúšal pred nami,“ povedal Ratcliff. „Vlastne ani neexistuje veľa vedcov, ktorí sa zaoberajú evolúciou experimentálne; snažia sa o evolúcii uvažovať, nie odhaľovať postupy, ktoré sa v nej uplatnili.“

Zjavne aj v evolučnej biológii, parafrázujúc Richarda Feynmana, bol až doteraz najobľúbenejším pracovným nástrojom kôš na papiere.

Ako experiment prebiehal? Známy jednobunkový organizmus, pekárske kvasnice (Saccharomyces cerevisiae) sa odjakživa používajú na výrobu chleba a piva.

Vedci si ich vybrali preto, že sa ľahko množia a v prírode sú veľmi rozšírené. Vložili ich do živného roztoku a nechali ich počas jedného dňa rásť v skúmavkách.

SkryťVypnúť reklamu

Potom použili odstredivku, aby oddelili obsah skúmaviek podľa hmotnosti. Ako sa zmes usadzovala, hmotnejšie zhluky buniek „pristávali“ na dne rýchlejšie. Tie vedci použili na ďalšiu kultiváciu v čerstvom roztoku. Postup opakovali každý deň počas dvoch mesiacov.

Pre evolúciu sú dva mesiace smiešny časový úsek. Napriek tomu už po šesťdesiatich dňoch vyzerali zhluky stoviek jednotlivých buniek ako sférické snehové vločky, čiže mali pravidelný tvar.

Analýza ukázala, že to neboli iba zhluky, ktoré k sebe náhodne prilipli; tieto bunky už zostali spojené aj po tom, čo sa bunky začali deliť.

Zhluk buniek kvasníc, s ktorým pracovali Ratcliff a Travisano.

Spoločný genetický osud

Povedali by sme, že v tomto okamihu ich už začal spájať spoločný genetický osud, a genetická zhoda podporuje spoluprácu.

SkryťVypnúť reklamu

Keď zhluky dosiahli kritickú hranicu, niektoré bunky zomreli v procese zvanom apoptóza (programovaná bunková smrť), čím dovolili deliť sa svojim potomkom, ktorí v sebe mali ich genetickú informáciu. Potomstvo sa začalo rozmnožovať až potom, čo dosiahlo veľkosť svojich rodičov.

„Zhluk sám osebe ešte nie je mnohobunkový,“ povedal Ratcliff. „Ale keď v ňom bunky začnú spolupracovať, začnú sa obetovať pre spoločný prospech a prispôsobovať sa zmene, sme svedkami toho, čo možno nazvať evolučným prechodom k mnohobunkovému organizmu.“

Aby sa taký organizmus sformoval, väčšina buniek musí obetovať svoju jedinečnosť, svoju schopnosť reprodukcie, čo je prejavom altruizmu, uprednostňujúceho záujmy celku pred záujmami jednotlivej bunky, povedal Ratcliff.

SkryťVypnúť reklamu

Napríklad všetky bunky v ľudskom tele sú v podstate iba podporným systémom, ktorý umožňuje pomocou spermií a vajíčok preniesť DNA do ďalšej generácie.

Mnohobunkovosť je vo svojej podstate veľmi kooperatívna; spomeňte si na teóriu sebeckého génu, s ktorou prišli George Williams a William Hamilton a ktorú tak úspešne spopularizoval Richard Dawkins - cieľom génu je prejsť do ďalšej generácie, takže musí spolupracovať so všetkými, čo mu to umožnia.

„Organizmy, ktoré majú najväčšiu šancu prežiť, sú tie, ktoré vedia najlepšie spolupracovať,“ povedal Travisano. „Náš experiment to potvrdil.“

Fosílie v mrazničke

Biológovia odhadujú, že mnohobunkové organizmy vznikli z jednoduchších foriem nezávisle približne v 25 prípadoch.

Travisano a Ratcliff sa pýtajú, prečo evolúcia tento proces nepoužila častejšie, keďže nie je zložité zopakovať ho ani v laboratóriu pomocou takých jednoduchých nástrojov, akými sú kvasnice, skúmavka s živným roztokom a centrifúga. Na zemi predsa žili milióny rokov ohromné množstvá jednobunkových organizmov vedľa seba.

SkryťVypnúť reklamu

Odpoveď na túto otázku možno zistia biológovia po tom, čo zanalyzujú „fosílny záznam“ mnohých generácií zhlukov kvasníc, uložených v mrazničkách v Travisanovom laboratóriu.

Zmrznuté vzorky obsahujú veľa rôznych bunkových línií, ktoré sa stali mnohobunkovými nezávisle od seba. Vedci ich môžu porovnať a zistiť, čo stojí za premenou v každom konkrétnom prípade: ten istý mechanizmus alebo iný? Tie isté gény alebo rozdielne?

Ďalším krokom bude skúmať, akú úlohu hrá mnohobunkovosť pri vzniku rakoviny, pri starnutí a v iných kľúčových oblastiach biológie.

Napríklad rakovinu iba nedávno vedci prirovnali k fosílii z čias vzniku mnohobunkovosti, takže teraz dostali šancu skúmať ju s použitím toho istého mechanizmu, ktorý sa uplatnil pri spájaní kvasníc v laboratóriu.

SkryťVypnúť reklamu

„Experimentálne skúmanie starnutia alebo iných vývojových a evolučných problémov bolo až doteraz veľmi zložité alebo nemožné,“ povedal Travisano.

Zatiaľ nevieme, či sa zapíše uvedený experiment do dejín vedy rovnako nezmazateľne ako pokus Stanleyho Millera z Chicagskej univerzity, ktorý v päťdesiatych rokoch 20. storočia taktiež s použitím jednoduchých nástrojov a postupov ukázal jednu z možných ciest premeny anorganických zlúčením na organické.

Vzhľadom na záujem, ktorý vyvolala práca minnesotských vedcov v celom svete, to však nie je vylúčené.

Hlavný zdroj: webové stránky americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF)

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  3. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  6. Do ZWIRN OFFICE sa sťahuje špičková zubná klinika 3SDent
  7. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  8. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  1. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  2. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  3. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Dobrovoľníci z MetLife vysadili nové stromy a kríky
  7. MISSia splnená. Projekt Kesselbauer ožíva spokojnými majiteľmi
  8. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 30 702
  2. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 528
  3. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 15 831
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 726
  5. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 9 997
  6. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 9 768
  7. McDonald's reštaurácia Košice Jazero ukončuje svoju prevádzku 8 802
  8. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 489
SkryťZatvoriť reklamu