"Ich nebezpečenstvo je v tom, že človek informácie poskytuje postupne. Môže byť päť rokov na Facebooku a počas nich sa tak o ňom dá získať množstvo výsostne súkromných informácií," uviedol pre TASR šéf právneho oddelenia antivírusovej spoločnosti ESET Peter Kováč. Poukázal na to, že pokiaľ si niekto tieto informácie spracuje, môže tak predstierať identitu iného človeka a podvodne tak napríklad od niekoho vylákať pôžičku. Problémy však bude mať človek, ktorého identitu ukradli.
Upozornil preto, že každú informáciu umiestňovanú na web si treba premyslieť. "Čo raz dáte na internet, sa v podstate nedá vziať späť. Hneď ako napíšete napríklad na internet, diskusné fórum, tak treba počítať s tým, že táto vaša informácia sa dostáva mimo sféry vašej kontroly a aj v prípade, že ju stiahnete či zmažete, už si ju niekto mohol skopírovať a tá informácia koluje," skonštatoval Kováč.
V prípade, že sa napríklad fotka či video dostane na web bez súhlasu osoby, ktorá sa na nej nachádza, radí obrátiť sa na prevádzkovateľa služby. Treba však podľa jeho slov počítať aj s tým, že sotva sa informácie zverejnia, tak už môžu kolovať. "Napríklad v súčasnosti texty, ako napríklad spis Gorila, sú na niekoľkých desiatkach stránok a pokiaľ by niekto chcel dosiahnuť ich stiahnutie, tak bude bojovať s veternými mlynmi. Je to už vonku a prakticky sa to už nedá. Len čo je raz niečo zverejnené, je to prakticky nestiahnuteľné," zhrnul.
Zmena informácií na webovej stránke môže byť otázka niekoľkých sekúnd, pre prípadné konanie pred súdom však napriek tomu možno zabezpečiť dôkazy. Prvou možnosťou je urobenie kópie stránky cez screenshot, taktiež si možno zabezpečiť svedkov alebo využiť služby notára. Ten v zápisnici potvrdí obsah danej webovej stránky, vysvetlil Kováč.
Nástrahy na užívateľov internetu, ktoré sa môžu skončiť na súde, spočívajú aj v registráciách na rôzne webové stránky. Na Slovensku sa v poslednom čase objavil problém tzv. 60-eurových webov, ktoré od ľudí po vyplnení údajov žiadali poplatok za prístup na stránku. Kováč preto odporúča vždy si prečítať informácie či podmienky, ktoré človek potvrdí. "Registračné podmienky webových stránok sú zvyčajne robené takým spôsobom, že v okne sa objaví iba ich časť a treba to odrolovať. Žiaľ, tie texty sú rozsiahle, niekedy možno zámerne, že ľudia to iba tak odkliknú a nečítajú, čo spravia."
Podotkol však, že v prípade, že ide o webové stránky ponúkajúce platené služby, by mal byť užívateľ na tento fakt upozornený. V prípade 60-eurových webov bol podľa jeho slov problém v tom, že stránky ponúkali možnosť vyhrať, ale nehovorili, že tým, že človek poskytne údaje, sa prihlási na užívanie spoplatnenej služby. "Toto sa dá označiť za nekalú obchodnú praktiku, je to klamanie spotrebiteľa," uzavrel.
