BRATISLAVA. Prvé správy neboli hrôzostrašné. Japonsko vraj zasiahlo extrémne silné zemetrasenie, no krajina je na podobné vyčíňanie prírody zvyknutá. Nebola.
Silné otrasy zeme, ktoré sa v ostrovnej krajine vyskytujú pravidelne, sa totiž nestali tým najhorším. Skutočná katastrofa ešte len prišla.
Obrovská, na niektorých miestach údajne viac než dvadsaťmetrová vlna cunami spláchla severovýchod krajiny, vyhladila dediny, celé rybárske oblasti a mestá premenila na trosky porozhadzované náhodne po pobreží.
Cunami a zemetrasenia však boli len niektorými z minuloročných vyčíňaní prírody. Zaisťovacia spoločnosť Munich Re vyrátala, že rok 2011 bol najhorší v dejinách jej záznamov. Príroda spôsobila škody takmer za 400 miliárd dolárov.
Raz za tisícročie
Fakty
Najväčšie katastrofy 2011
- Japonsko: zemetrasenie a cunami stáli ekonomiku zhruba 210 miliárd dolárov. A to ešte nezahrnuje škody, ktoré spôsobila jadrová elektráreň Fukušima.
- Nový Zéland: zemetrasenie, ktoré zničilo Christchurch, spôsobilo škody za 16 miliárd.
- Thajsko: záplavy stáli zhruba desať miliárd.
Minulý rok našu planétu zasiahlo niekoľko nešťastí, ktoré sa podľa odhadov objavujú len raz za tisíc rokov. Preto boli podľa odborníkov škody také vysoké.
Ďalším dôvodom sa stal jednoduchý fakt, že príroda zasiahla obývané oblasti a ich infraštruktúru, pričom takýchto oblastí je každý rok viac.
To bol prípad thajských záplav i zemetrasenia na Novom Zélande.
Vedci pritom podľa magazínu Nature odhadujú, že škody sa budú v budúcnosti zvyšovať.
Keby napríklad dnešné Miami zasiahol podobný hurikán ako v roku 1926, spôsobil by podstatne väčšie problémy a rovnako aj náklady by boli vyššie.
„Aj keď to pri pohľade na posledné udalosti vyzerá neuveriteľne, pravdepodobnosť zemetrasení nijako nevzrástla,“ zdôrazňuje podľa agentúry AP Peter Hoeppe, ktorý v nemeckej spoločnosti vedie výskum rizík.
„No tieto zemetrasenia nám pripomenuli, že by sme mali poriadne zvážiť podobné riziká predtým, ako postavíme mestá či jadrové elektrárne.“
Klíma? Náhoda?
Podľa údajov za posledné desaťročia narastajú aj škody, ktoré spôsobuje počasie či zmena klímy. Na minuloročných extrémnych škodách sa však podieľali len zhruba jednou tretinou.
Pripravovaná štúdia vedcov z prestížnej Londýnskej školy ekonómie pritom hovorí, že v porovnaní s osemdesiatymi rokmi sa výskyt záplav strojnásobil a extrémne búrky sa objavujú dvakrát častejšie.
Či to však naozaj priamo súvisí s globálnym otepľovaním, nie je podľa vedcov isté. „Zatiaľ nedokážeme narastajúce straty pripísať klimatickej zmene, ktorú spôsobuje človek,“ hovorí pre Nature odborník na klímu Roger Pielke. „Možno to raz dokážeme, no nie teraz.“
Japonsko zrátalo mŕtvych
Marcové zemetrasenie a cunami zabili takmer dvadsaťtisíc ľudí.
TOKIO, BRATISLAVA. Bola to najhoršia katastrofa, aká postihla krajinu od čias druhej svetovej vojny. Keď 11. marca zasiahli severovýchod Japonska silné zemetrasenie a následná vlna cunami, zmizli tisícky ľudí.
Policajné úrady desať mesiacov po udalostiach podľa agentúry AFP tvrdia, že príroda napokon zabila takmer dvadsaťtisíc obyvateľov.
Vláda tvrdí, že identifikovať sa podarilo takmer šestnásťtisíc pozostatkov, ďalšie ešte musí nájsť. Predpokladá sa, že voda odniesla tisícky ľudí naspäť do oceánu a je možné, že pozostatky týchto nezvestných už nikdy neobjavia.
Japonsko sa však teraz sústreďuje najmä na odstraňovanie škôd v okolí jadrovej elektrárne Fukušima. Krajina odhaduje, že dekontaminovať musí viac ako tisíc štvorcových kilometrov územia.
Plánuje odstrániť rádioaktívne rastliny a stromy, ale v mnohých oblastiach aj vrchnú vrstvu pôdy.
Tomáš Prokopčák
Cunami vystrašilo Indonéziu
Zemetrasenie vystrašilo Indonéziu. Ľudia sa báli podobného cunami ako v roku 2004, ktoré zabilo státisíce.
BANDA ACEH, BRATISLAVA. Keď sa z mešít v Banda Aceh, hlavnom meste indonézskej provincie Aceh, rozozvučali sirény, vystrašení ľudia začali okamžite vybiehať zo svojich domov.
Niektorí si stihli uchmatnúť zopár cenných vecí, no takmer všetci hľadali vyvýšené, bezpečné miesto.
Domáci obyvatelia sa obávali vlny cunami, ktorá mohla nasledovať po zemetrasení s epicentrom asi dvesto kilometrov severozápadne od pobrežia Sumatry.
„Voda ustúpila asi o meter,“ spomína pre agentúru AFP Eko, ktorý s obavami hľadel na more. „To je predsa náznak, že prichádza cunami. Zvyčajne sa totiž voda rýchlo vráti, no teraz sa to nedialo.“
Varovanie pred možným príchodom cunami vydalo Tichomorské centrum varovania pred cunami i samotná Indonézia. Po krátkom čase však úrady tieto varovania stiahli, keďže sa ukázalo, že cunami nepríde.
Napriek tomu mnohým situácia pripomenula rok 2004, keď silné zemetrasenie a následná vlna cunami zabili v oblasti viac ako dvestotisíc ľudí, hlavne obyvateľov Indonézie.
Krajina leží na okraji Ohnivého kruhu, vulkanicky aktívnej oblasti s častým výskytom zemetrasení, kde sa stretávajú tektonické platne. Utorkové otrasy nakoniec väčšie škody nespôsobili.
Tomáš Prokopčák
