BRATISLAVA. Vieme, že tvorí väčšinu hmoty vo vesmíre. Vieme, že tam niekde určite je, pretože zakrivuje priestor, a dokážeme pozorovať jej vplyv na okolie. No to je takmer všetko, čo o takzvanej tmavej hmote tušíme.
Nevieme, odkiaľ sa nabrala a len tipujeme, čo ju vlastne tvorí. Napriek tomu teraz tím astronómov predstavil najdokonalejšiu mapu takejto tmavej hmoty. Je stokrát väčšia ako tá, ktorú pred rokmi vytvoril Hubblov vesmírny ďalekohľad.
Zakrivený obraz
Medzinárodný tím astronómov sledoval päť rokov oblohu pomocou ďalekohľadu na havajskej sopke Mauna Kea. Vďaka nemu prezreli desať miliónov galaxií, niektoré vzdialené aj šesť miliárd svetelných rokov.
Vedci však nesledovali, ako galaxie či hviezdy vyzerajú. Pozerali sa, ako gravitácia neviditeľnej tmavej hmoty spôsobuje drobné narušenia a nepresnosti v ich dátach. Vďaka tomu zistili, ako je samotná tmavá hmota rozložená v priestore.
Zhlukuje sa do akýchsi uzlov, medzi ktorými je „prázdny“ priestor - pričom tmavá hmota akoby vytvárala obrovskú pavučinu. Presne takú, akú predpovedali počítačové simulácie.
Zhluky tmavej hmoty.
Čo to je?
„Svetlo, ktoré k nám prichádza zo vzdialenej galaxie, je ohnuté gravitáciou hmoty medzi nami,“ hovorí pre BBC astronómka Catherine Heymansová.
„Keďže Einsteinova všeobecná relativita hovorí, že hmota ohýba čas aj priestor, tak keď svetlo letí aj okolo tmavej hmoty, tá jeho lúč mierne zakriví - a my vidíme takýto ohnutý a narušený obraz.“
Problémom je, že vedci stále netušia, čo tmavú hmotu vytvára. Hypotetické častice, takzvané WIMP, ktoré by sa za ňou mohli ukrývať, sme s istotou stále neobjavili.
Samotná tmavá hmota je pritom kľúčová. Nielenže je jej vo vesmíre niekoľkonásobne viac, ako hmoty - vrátane stoličiek, ľudí či vesmírnych lodí.
Zrejme aj ako lepidlo drží pokope galaxie a pomáha im, aby za zhlukovali do skupín. Do jednej z nich napokon patrí aj naša Mliečna cesta.
