Čo sme si všimli
Ženy sa nevyznajú v mapách a muži nič nenájdu v chladničke. Ženy sa starajú o domácnosť a muži zarábajú peniaze. Ženy nerozumejú technike a muži nedokážu robiť dve veci naraz.
V politicky korektnej spoločnosti sa nepatrí vyhlasovať podobné stereotypy. Nová štúdia však ukazuje, že takéto predsudky majú svoje opodstatnenie. Výskum na 10-tisíc dobrovoľníkoch ukázal, že muži a ženy sa predsa len líšia - a niečo je skôr typické pre mužov, iné zase pre ženy. +Čítajte viac na Daily Telegraph
Kam by mali viesť ďalšie kozmické kroky ľudstva? Mars je dobrým kandidátom. Nielen fyzik Stephen Hawking hovorí, že raz by sme tam mali postaviť základne.
Možno je najvyšší čas premýšľať aj nad tým, či by pre ľudstvo nebolo výhodnejšie premeniť celú červenú planétu na čosi, čo by sa ešte viac podobalo Zemi. +Čítajte viac na Physorg.com
Tento rok si Daniel Šechtman odniesol za kvázikryštály Nobelovu cenu za chémiu. Vedci teraz zistili, že takéto kryštály môžu patriť medzi najstaršie minerály v našej slnečnej sústave. Jeden objavili v ruskej tundre a pochádza z meteoritu, ktorý môže mať viac ako štyri miliardy rokov. +Čítajte viac na Nature
O čom sme písali
Asi najslávnejší vedec súčasnosti, kozmológ a teoretický fyzik Stephen Hawking v nedeľu oslavoval svoju sedemdesiatku. Keď mu však v 60. rokoch lekári oznámili, že trpí degeneratívnym ochorením neurónov, dávali mu len dva až tri roky života.
Napriek tomu známy vedec pripútaný na vozík a rozprávajúci pomocou hlasového syntetizátora pomáhal pochopiť čierne diery, vznik vesmíru i jeho budúcnosť. Na svoju oslavu však do britského Cambridge pre zlý zdravotný stav neprišiel. +Čítajte viac
Šesť maličkých tvorov v jednom. Aj tak možno opísať chiméry, ktoré vytvorili americkí vedci. Vôbec po prvý raz genetici stvorili primáty, ktorých jednotlivé orgány pochádzajú zo šiestich rôznych embryí.
Znamená to, že každý z týchto makakov rézus v sebe nesie niekoľko genómov.
Vedci však zdôrazňujú, že tento výskum by mal pomôcť pri budúcej liečbe kmeňovými bunkami. A že človeka-chiméru nikto vytvoriť nechce. +Čítajte viac
Vírus vtáčej chrípky zabil viac ako polovicu nakazených pacientov. Našťastie, dosiaľ sa vzduchom neprenášal.
Odborníci sa však obávajú, že v prírode do takejto formy čoskoro zmutuje. Rozhodli sa preto v laboratóriu zistiť, čo všetko je potrebné, aby sa tak stalo. Popri tom vedci samozrejme zmutovaný a extrémne nebezpečný vírus H5N1 stvorili. +Čítajte viac
Týždeň vo vede je pravidelný prehľad toho najzaujímavejšieho zo sveta vedy.
