Novú dobu ľadovú zastavia emisie

Skleníkové plyny môžu odvrátiť príchod doby ľadovej.

Ďalšia doba ľadová nemusí nastať.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

BRATISLAVA. Máme šťastie. Žijeme v relatívne pokojnom období dejín Zeme a podmienky okolo nás nám zväčša vyhovujú.

Toto obdobie však podľa niektorých odborníkov presluhuje. Vedci už dlhšie špekulujú, že v skutočnosti by sme sa mali nachádzať v nástupe ďalšej z ľadových dôb. Príjemné obdobie medzi dvomi ľadovými dobami, ktoré zvykne trvať približne 11-tisíc rokov, sa malo pred niekoľkými storočiami skončiť.

Nová štúdia teraz odhaduje, že ak by všetko fungovalo správne, ďalšia doba ľadová by nastala v priebehu najbližších tisícpäťsto rokov. Lenže takmer naisto nenastane, v atmosfére máme priveľa oxidu uhličitého.

Priveľa emisií?

Medzinárodný tím vedcov skúmal dáta zo satelitov, ale aj vzorky z vrtov a morského dna.

info
Fakty
Ľadová doba

Dnes žijeme v holocéne či antropocéne, posledná doba ľadová sa skončila pred zhruba 11­-tisíc rokmi.

Ľadová doba (glaciál) trvá zhruba stotisíc rokov.

Rozsiahlu časť planéty vtedy pokrývajú ľadovce, priemerné teploty sú nižšie.

Podľa štúdie v magazíne Nature Geoscience geológovia a geofyzici zistili, že súčasné podmienky sa najviac podobajú na tie, ktoré na našej planéte panovali zhruba pred 780-tisíc rokmi.

Ich štúdiom zistili, že planéta by sa mala pomaly chystať na prechod do doby ľadovej.

To sa však nestane. Môžu za to skleníkové plyny v atmosfére.

„Pri súčasnom množstve oxidu uhličitého, dokonca aj v prípade, ak by sme okamžite prestali vypúšťať emisie, budeme mať dlhú medziľadovú dobu,“ hovorí pre BBC spoluautor štúdie Luke Skinner.

Klimatológovia a geológovia z univerzít v Londýne, Bergene a na Floride vypočítali, že doba ľadová sa nezačne skôr, kým koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére neklesne takmer na polovicu. Ak sa tak nestane, žiadne ochladenie nemusí nastať.

Vítané oteplenie

Myšlienka, že ľudský vplyv na klímu nás môže chrániť pred príchodom novej doby ľadovej, nie je nová. Vedci o nej špekulujú už niekoľko desaťročí. Otázne však je, do akej miery je vplyv človeka nevyhnutný, ako samotný proces príchodu ľadových dôb prebieha a aké faktory – pozemské i astronomické – sa na ich vzniku zúčastňujú.

Vplyv na klímu Zeme má nielen zloženie atmosféry, ale aj výkyvy obežnej dráhy našej planéty okolo Slnka, kolísanie sklonu zemskej osi či rýchlosť, akou táto os kmitá.

„Máme dosť dôkazov, že oxid uhličitý a výkyvy v obehu Zeme majú vplyv na glaciálne cykly,“ pripomína pre blog denníka New York Times aj klimatológ Peter Huybers. „No to ešte neznamená, že majú úplnú kontrolu nad glaciálnym systémom.“

Odvrátenie príchodu novej ľadovej doby by sme mohli považovať za vítaný dôsledok globálneho otepľovania. To tvrdili pred viac ako desaťročím aj astronómovia Fred Hoyle a Chandra Wickramasinghe.

„Mali by sme hľadať taký skleníkový efekt, aby sme dokázali udržať výhodnú svetovú klímu,“ napísali v eseji K prípadu ľadových dôb.

Nevýhodné zmeny

Niektorí vedci však upozorňujú, že súčasné otepľovanie až také výhodné nie je.

„Zrejme by sme radšej žili v teplom svete a nie v dobe ľadovej,“ zdôrazňuje Skinner.

„No to, kam smerujeme, nie je udržiavanie teplej klímy, ale jej prílišné zohrievanie. A v dôsledku oxidu uhličitého dochádza k bezprecedentnej rýchlosti zmien, ktoré budú mať obrovské dôsledky.“

ico

Európu ukrýval ľadovec

Ľad kedysi siahal až do Poľska a Nemecka. No potom sa posledná doba ľadová skončila.

BRATISLAVA. Nebolo to práve najpríjemnejšie miesto pre život. Keby ste sa zhruba pred dvadsaťtisíc rokmi vybrali do Európy, museli by ste sa pripraviť na úplné iné podmienky.

Nielenže by ste prišli o klimatizáciu a ďalšie výdobytky vedy a techniky, ale ocitli by ste sa aj vo svete, ktorý by dnešnú Európu pripomínal len málo.

Ľadovec vtedy pokrýval väčšinu Veľkej Británie, časť Poľska aj Nemecka, na Slovensku sa možno rozprestierali rozsiahle savany a zaľadnené kopce. Ak by ste sa ako paleolitický človek ocitli priamo v poslednej ľadovej dobe, museli by ste si tiež zvyknúť, že v oblasti strednej Európy boli priemerné teploty nižšie o niekoľko stupňov.

Potom sa toto obdobie, ktoré nazývame aj Würm, skončilo. A nastal na pomery Zeme veľmi rýchly rozvoj človeka.

Vedci pritom úplne presne nevedia, ako funguje mechanizmus prechodov z ľadových do medziľadových dôb a späť. Predpokladá sa, že spúšťačom môžu byť relatívne drobné výkyvy v pozícii Zeme oproti Slnku.

Popostrčia klímu a v nej začnú kaskádovito prebiehať rozsiahle zmeny. Tie posledné nám, našťastie, až dosiaľ vyhovovali.

Tomáš Prokopčák

ico

Klimatológ: Mala byť väčšia zima

„Nebyť ľudských zásahov, globálne ochladzovanie by sa začalo už v stredoveku,“ hovorí klimatológ JOZEF PECHO z Ústavu fyziky atmosféry AV ČR.

Prečo sa striedajú doby ľadové (glaciály) a medziľadové (interglaciály)?

„Na túto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, keďže do úvahy je potrebné zobrať hneď niekoľko faktorov, ktorých vzájomné časové zosynchronizovanie pôsobí ako spúšťač dlhodobého ochladzovania - a tým aj rozširovania polárneho zaľadnenia v Arktíde (resp. na priľahlých kontinentoch).

Tu je cyklus dôb ľadových a medziľadových vyjadrený výraznejšie ako v Antarktíde, a dokonca prebieha v kratších časových úsekoch (glaciály vrcholia každých 100- až 120-tisíc rokov, zatiaľ čo v Antarktíde je to až 170- až 180-tisíc rokov).“

Prečo?

„Hlavná príčina tohto rozdielu je v absencii súvislého kontinentu v priestore Arktídy, ktorý naopak na severnej pologuli dominuje v miernych šírkach. Všeobecne sa tvrdí, a potvrdzuje to aj geologický výskum, že cyklické striedanie glaciálov a interglaciálov je výsledkom dlhodobých zmien príkonu slnečnej energie dopadajúcej na severnú pologuľu v letnom období.

Tieto zmeny vyplývajú zo zmien troch orbitálnych parametrov zemskej dráhy (excentricita) a zemskej osi (zmena sklonu a priestorové smerovanie zemskej osi).“

Vymenované výkyvy oslnenia sa odohrávajú v rôznych časových mierkach, takže niekedy sa ich účinky sčítavajú, inokedy navzájom rušia.“

Teraz je to ako?

„Súčasná konštelácia týchto tzv. Milankovićových parametrov praje skôr globálnemu ochladzovaniu.“

Ale ono sa neochladzuje.

„Milankovićové cykly ukazujú, ako sa v priebehu času mení príkon slnečného žiarenia, avšak dôležité je aj to, koľko z tejto energie na Zemi nakoniec ostane.

Tu zohrávajú svoju dôležitú úlohu ďalšie skutočnosti - napríklad rozsah a objem už existujúceho polárneho zaľadnenia, rozmiestnenie kontinentov a morí a v neposlednom rade aj koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, ktorej dlhodobé zmeny v rámci glaciálnych a interglaciálnych období možno interpretovať nielen ako následok, ale aj ako príčinu existencie týchto cyklov.“

Kedy by teda mala prísť najbližšia doba ľadová?

„Ani v tomto neexistuje jednoznačná odpoveď. Otázne je, čo myslíme tou ďalšou dobou ľadovou. Jej začiatok alebo vrcholenie (t.j. najchladnejšia fáza trvajúce minimálne 20-tisíc rokov)?

Podľa matematických výpočtov načasovania Milankovićových parametrov sa globálne ochladzovanie začalo už v priebehu stredoveku a nebyť ľudských zásahov do globálnej klímy, ochladzovanie by sa prejavovalo aj v súčasnosti. (Ako však vieme, namiesto toho zažívame jedno z najvýraznejších oteplení v známej geologickej histórii Zeme).“

Celkom isté je aj to, že niektoré oblasti severovýchodnej Kanady by v súčasnosti namiesto úbytku ľadu zažívali skôr proces opätovného, aj keď veľmi pomalého zaľadňovania. Je vysoko pravdepodobné, že ak by koncentrácia CO2 v atmosfére bola dlhodobo na úrovni približne 240 ppm (0,024 %; súčasná koncentrácia je však až 390 ppm), zaľadnenie by sa skutočne naštartovalo už v priebehu stredoveku, pričom by sa pozvoľne urýchľovalo v priebehu nasledujúcich približne 50-tisíc rokov, kedy by podľa modelových výpočtov malo dôjsť k výraznejšiemu nárastu polárneho zaľadnenia v priestore Arktídy a severných okrajov Európy, Ázie a Severnej Ameriky.

K vyvrcholeniu nasledujúceho glaciálu by tak mohlo prísť v období medzi 60- až 100-tisíc rokov od súčasnosti.“

Je teda naozaj možné, že najbližšia ľadová doba nepríde?

„Vplyvom vypúšťania enormného množstva CO2 do atmosféry v dôsledku ľudských aktivít je veľmi pravdepodobné, že nástup najbližšieho glaciálu nielenže odsunieme o niekoľko tisíc rokov do budúcnosti, ale navyše naši potomkovia tesne pred definitívnych ochladením zažijú klímu diametrálne odlišnú od tej, ktorá by sa tu prirodzené vyvinula pôsobením len prírodných faktorov.“

A stane sa čo?

„Najnovšie predpovede klimatických modelov poukazujú na to, že v prípade, ak ľudstvo bude aj naďalej bez výraznejších zmien produkovať skleníkové plyny, môže sa globálna teplota vzduchu zvýšiť v priebehu nasledujúcich 300 rokov až o 10 °C.

Tým by sme na Zemi nastolili klimatické podmienky, aké planéta naposledy „zažila“ pred približne 35 miliónmi rokov, uprostred Eocénu (len pripomínam, že vtedy neexistovalo žiadne polárne zaľadnenie, dokonca ani v Antarktíde a mierne zemepisné šírky skôr pripomínali tropickú záhradu).

Zmena klímy takejto amplitúdy bude celkom určite pre samotné ľudstvo predstavovať oveľa ťažší oriešok ako prípadný nástup ďalšej doby ľadovej.

Ak nás CO2 chráni pred ľadovou dobou, nie je predsa len dobré, že skleníkové plyny vypúšťame?

„Určite nie, aspoň nie v takej miere ako tak činíme dnes. Dokonca, aj keby sme produkciu skleníkových plynov a najmä CO2 výrazne obmedzili už v súčasnosti (v priebehu niekoľkých nasledujúcich rokov), je veľmi pravdepodobne, že globálna klíma sa bude aj naďalej ohrievať ešte minimálne niekoľko desaťročí, ak nie storočí, až pokiaľ globálna teplota nedosiahne termodynamickú rovnováhu s koncentráciou všetkých skleníkových plynov v zemskej atmosfére.“

Tomáš Prokopčák

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  7. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 17 496
  2. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 6 889
  3. Moskva alebo Petrohrad? 6 135
  4. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 3 290
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 401
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 1 895
  7. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 1 852
  8. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 1 815
  9. Chcela vyliečiť syna, vyvinula prírodnú kozmetiku Ťuli a Ťuli 1 728
  10. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 443

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

KOMENTÁRE

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

DOMOV

Ochranár, pred ktorým cúvli lesníci aj štát

Za dlhodobý prínos získal Bielu vranu Erik Baláž.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.