KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Zabijak z laboratória?

Vedci vytvorili v laboratóriu superchrípku. Zmutovaná vtáčia chrípka sa dokáže šíriť vzduchom. No je takýto výskum naozajstným problémom?

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Niekde sa stala chyba. Bezpečnostné pravidlá sa ukázali ako nedostatočné, ktosi sa zmýlil. Zo zle zabezpečeného laboratória unikol vírus, súčasť extrémne rizikového výskumu, ktorý by mohol vyhladiť polovicu ľudstva. Vírus, proti ktorému zatiaľ nemáme účinný liek, pred ktorým sa nevieme chrániť ani utiecť.

Hollywood nám do hláv vtĺkol množstvo podobných príbehov. Zväčša sa v poslednej chvíli objaví nejaký periférny vedec s postavou kulturistu, zachráni svoje deti, susedov, ich kóliu a akoby mimochodom aj amerického prezidenta spolu s celým národom.

V divákoch však napokon zostane iba jedno: nezahrávajte sa s nebezpečným výskumom, radšej nič podobné neskúmajte. A ak už v sebe nemáte vy vedci aspoň nejaký pud sebazáchovy, podobné aktivity musia vlády rýchlo zakázať.

Takéto uvažovanie je úplným nezmyslom.

Španielska chrípka

Približne pred pol rokom sa začali objavovať prvé správy, že virológovia z dvoch nezávislých tímov zrejme narazili na chrípkový vírus, ktorý v sebe kombinoval ľahkú šíriteľnosť bežnej, sezónnej chrípky a schopnosť zabíjať, ktorú mala známa vtáčia chrípka.

Tá sa objavila v roku 1997 a nakazila zhruba šesťsto ľudí. Napriek tomu z nej odborná verejnosť i médiá urobili globálneho strašiaka a rozprávali o možnosti smrtiacej pandémie, proti ktorej sa nevieme poriadne brániť.

Šesťsto nakazených pritom naozaj nie je veľa a na sezónnu chrípku každoročne umrie viac ľudí. Zásadným problémom však je, že z týchto šesťsto ľudí viac ako tristo zomrelo.

Vtáčia chrípka typu A H5N1 má podľa dostupných záznamov mortalitu medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami. Na porovnanie, magazín Nature odhaduje, že španielska chrípka, ktorá v roku 1918 zabila milióny ľudí, mala mortalitu len okolo 2,5 percenta.

Preto sa vedci rozhodli, že budú vtáčiu chrípku skúmať. Vírus zavreli do laboratórií a pokúšali sa zistiť, čo sa musí udiať, aby sa H5N1, čo sa vzduchom dosiaľ neprenášala, stala extrémne nákazlivou.

Holandský tím Rona Fouchiera a americký Jošihira Kawaoku na to prišli. Zrejme stačí len päť mutácií na dvoch génoch – a všetky tieto mutácie, i keď každá zvlášť sa, už v prírode objavili. Už „len“ stačí, aby sa skombinovali.

Rozumná spoločnosť

Vedci pri tomto výskume samozrejme superchrípku stvorili. Vznikla zmutovaná vtáčia chrípka s jej smrtiacim účinkom, no dokázala sa – zatiaľ medzi pokusnými zvieratami, fretkami – šíriť vzduchom. V laboratóriu vznikol ultimátny zabijak.

Vírus, ktorý, ak by unikol, by mohol zabiť len ťažko predstaviteľný počet ľudí. A ktorý by sa mohol stať hroznou katastrofou. Reakcia verejnosti sa preto dala ľahko predvídať - otázky, kto a preboha prečo to vôbec dovolil, sa objavili takmer okamžite. Tieto otázky sú však vo svojej podstate nesprávne.

Rozumná spoločnosť sa vždy teší na najlepšiu možnú budúcnosť, no pripravuje sa na najhoršiu. Keď sa bude k Zemi rútiť obrovský asteroid s dvadsaťpercentnou pravdepodobnosťou, že vyhladí ľudstvo na planéte a jestvuje len jediná možnosť, ako tomu zabrániť, rozumná spoločnosť takúto zbraň vyvinie. A to aj v prípade, ak by asteroid teoreticky mohol planétu minúť a túto zbraň zneužila vláda nejakého šialeného štátu.

Tak isto si racionálna spoločnosť postaví hrádze proti záplavám aj vtedy, ak by veľká voda nemusela – ale mohla – prísť.

Správna otázka preto neznie: „Prečo takýto výskum robíme a prečo sme ho dovolili?“ Správna otázka znie: „Ako minimalizovať jeho riziká?“

Rozumná spoločnosť jednoducho potrebuje výskum vtáčej chrípky, musí pochopiť jej mutácie a následne vyvinúť antivirotiká či vakcíny. Pretože vedci si už nešuškajú, ale rovno nahlas hovoria, že skôr alebo neskôr (a pravdepodobne skôr) vtáčia chrípka aj v prírode zmutuje do formy, ktorá sa bude vzduchom šíriť.

Maximálna ochrana

To neznamená, že vytvoriť takúto „pokusnú“ superchrípku v laboratóriu nie je nebezpečné. Neznamená to ani, že by sme mali ignorovať hrozbu, že takýto vírus môže vedcom utiecť.

Americký Národný výbor pre výskum pripomína, že len medzi rokmi 2003 a 2009 došlo v laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi k takmer štyristo porušeniam bezpečnosti.

V siedmich prípadoch nastalo nakazenie takýmto patogénom. Za posledných desať rokov nakazil vírus SARS zamestnancov najmenej v štyroch laboratóriách s maximálnym či takmer maximálne možným zabezpečením.

Musíme sa preto nielen pripravovať na problémy, ale prípadné riziká aj znižovať. Je preto nepochopiteľné, že výskum zmutovanej vtáčej chrípky prebieha v oboch prípadoch v laboratóriách s bezpečnosťou BSL-3e.

Áno, je tam filtrovaný vzduch, vedci si musia meniť šaty, sprchovať sa, dbať na to, aby nemohli preniesť kontamináciu. V oboch prípadoch ide o laboratóriá síce so silným, ale nie najvyšším stupňom ochrany.

A takýto výskum by sa mal čo najrýchlejšie presunúť práve do takých laboratórií.

Do takých, kde sa skúma napríklad ebola, chodí sa v ochranných oblekoch a ochrana zamestnancov i pred únikom je maximálna možná. Tam by mal podobný, nesmierne potrebný a dôležitý výskum prebiehať.

Radšej skúmať

Debata o supervíruse chrípky by nemala prebiehať v rovine, či ľudí teraz oprávnene straší Svetová zdravotnícka organizácia, alebo či by sa prestížne magazíny Science a Nature mali naozaj rozhodnúť scenzurovať štúdie vedeckých tímov tak, aby v nich nebol postup na prípravu superchrípky.

Mala by sa zaoberať tým, ako takýto výskum urobiť v budúcnosti ešte bezpečnejším, a zároveň by mala vysvetľovať ľuďom, že toto nie je hranie sa na boha – je to obyčajná, racionálna a nevyhnutná ochrana pred katastrofou, ktorá môže v budúcnosti prísť.

Najrozumnejšie, čo môžeme my aj veda urobiť, je podstúpiť riziko výskumu. Rovnako ako postaviť zbraň či technológiu proti asteroidom, vybudovať hrádzu (a ak chceme chrániť ľudí, tak bohužiaľ pri tom zničiť lokálny ekosystém), alebo dobre zaplatiť požiarnikom aj vtedy, keď len sedia v kancelárii a pozerajú sa na telenovelu.

Ale nemali by sme zabudnúť, že stále ide o obrovské riziko, a preto sa ho snažiť minimalizovať.


Čítajte tiež pondelkové komentáre:

Z korupcie nie je podozrivý len prezident, ale aj väčšina Nemcov, ktorí na pochybnej pôžičke nevidia nič zásadné. Píše Miriam Zsilleová
G2 bude v rámci únie zdrojom napätia, píše Peter Schutz
ivo.jpg
Plány Smeru a SDKÚ veľký dôvod na jasanie podnikateľom nedávajú, píše Ivo Trávniček

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  8. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať?
  1. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  2. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  3. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  4. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  5. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  6. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  7. HubHub spája sily s Neulogy
  8. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  9. Byt alebo dom? V Novom Ružinove vyriešili dilemu za vás
  10. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  1. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 28 469
  2. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 21 111
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 10 550
  4. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 7 141
  5. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 7 120
  6. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 6 326
  7. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 4 457
  8. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 020
  9. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 123
  10. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 2 361

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Kaliňák ukázal jednu faktúru za Kiskov let, ostatné najskôr neexistujú

Ministerstvo vnútra ukázalo podrobnosti letov, v rámci nich jedinú faktúru, o ktorej existencii sa už aj tak vedelo.

KOMENTÁRE

Kiskova cena za rodinu sa dá vyčísliť na lety

Čo ak sa na celú vec pozrieme ako na problém zosúlaďovania práce s rodinou.

Neprehliadnite tiež

Keramika aj svätyňa. Najväčšia zatopená jaskyňa odhaľuje mayské artefakty

Nájdené ľudské pozostatky siahajú ešte hlbšie do minulosti, než sme čakali.

Pod obrazom Pabla Picassa objavili maľbu iného umelca

Krajinka ukazuje barcelonské okolie.

NOVINKY NA SME.SK

Stiahnite si novú aktualizáciu iOS aplikácie SME.sk

Aktualizácia aplikácie prináša podporu pre iPhone X, vyhľadávanie v aplikácii, profily autorov, vylepšené notifikácie a mnohé ďalšie.

Amatérsky astronóm náhodou zachytil prvý výbuch hviezdy

Jeho šanca bola jedna ku sto miliónom.

Európska sonda bude pátrať po známkach života na Marse

Sonda bude pátrať predovšetkým po metáne.