KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Zabijak z laboratória?

Vedci vytvorili v laboratóriu superchrípku. Zmutovaná vtáčia chrípka sa dokáže šíriť vzduchom. No je takýto výskum naozajstným problémom?

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Niekde sa stala chyba. Bezpečnostné pravidlá sa ukázali ako nedostatočné, ktosi sa zmýlil. Zo zle zabezpečeného laboratória unikol vírus, súčasť extrémne rizikového výskumu, ktorý by mohol vyhladiť polovicu ľudstva. Vírus, proti ktorému zatiaľ nemáme účinný liek, pred ktorým sa nevieme chrániť ani utiecť.

Hollywood nám do hláv vtĺkol množstvo podobných príbehov. Zväčša sa v poslednej chvíli objaví nejaký periférny vedec s postavou kulturistu, zachráni svoje deti, susedov, ich kóliu a akoby mimochodom aj amerického prezidenta spolu s celým národom.

V divákoch však napokon zostane iba jedno: nezahrávajte sa s nebezpečným výskumom, radšej nič podobné neskúmajte. A ak už v sebe nemáte vy vedci aspoň nejaký pud sebazáchovy, podobné aktivity musia vlády rýchlo zakázať.

Takéto uvažovanie je úplným nezmyslom.

Španielska chrípka

Približne pred pol rokom sa začali objavovať prvé správy, že virológovia z dvoch nezávislých tímov zrejme narazili na chrípkový vírus, ktorý v sebe kombinoval ľahkú šíriteľnosť bežnej, sezónnej chrípky a schopnosť zabíjať, ktorú mala známa vtáčia chrípka.

Tá sa objavila v roku 1997 a nakazila zhruba šesťsto ľudí. Napriek tomu z nej odborná verejnosť i médiá urobili globálneho strašiaka a rozprávali o možnosti smrtiacej pandémie, proti ktorej sa nevieme poriadne brániť.

Šesťsto nakazených pritom naozaj nie je veľa a na sezónnu chrípku každoročne umrie viac ľudí. Zásadným problémom však je, že z týchto šesťsto ľudí viac ako tristo zomrelo.

Vtáčia chrípka typu A H5N1 má podľa dostupných záznamov mortalitu medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami. Na porovnanie, magazín Nature odhaduje, že španielska chrípka, ktorá v roku 1918 zabila milióny ľudí, mala mortalitu len okolo 2,5 percenta.

Preto sa vedci rozhodli, že budú vtáčiu chrípku skúmať. Vírus zavreli do laboratórií a pokúšali sa zistiť, čo sa musí udiať, aby sa H5N1, čo sa vzduchom dosiaľ neprenášala, stala extrémne nákazlivou.

Holandský tím Rona Fouchiera a americký Jošihira Kawaoku na to prišli. Zrejme stačí len päť mutácií na dvoch génoch – a všetky tieto mutácie, i keď každá zvlášť sa, už v prírode objavili. Už „len“ stačí, aby sa skombinovali.

Rozumná spoločnosť

Vedci pri tomto výskume samozrejme superchrípku stvorili. Vznikla zmutovaná vtáčia chrípka s jej smrtiacim účinkom, no dokázala sa – zatiaľ medzi pokusnými zvieratami, fretkami – šíriť vzduchom. V laboratóriu vznikol ultimátny zabijak.

Vírus, ktorý, ak by unikol, by mohol zabiť len ťažko predstaviteľný počet ľudí. A ktorý by sa mohol stať hroznou katastrofou. Reakcia verejnosti sa preto dala ľahko predvídať - otázky, kto a preboha prečo to vôbec dovolil, sa objavili takmer okamžite. Tieto otázky sú však vo svojej podstate nesprávne.

Rozumná spoločnosť sa vždy teší na najlepšiu možnú budúcnosť, no pripravuje sa na najhoršiu. Keď sa bude k Zemi rútiť obrovský asteroid s dvadsaťpercentnou pravdepodobnosťou, že vyhladí ľudstvo na planéte a jestvuje len jediná možnosť, ako tomu zabrániť, rozumná spoločnosť takúto zbraň vyvinie. A to aj v prípade, ak by asteroid teoreticky mohol planétu minúť a túto zbraň zneužila vláda nejakého šialeného štátu.

Tak isto si racionálna spoločnosť postaví hrádze proti záplavám aj vtedy, ak by veľká voda nemusela – ale mohla – prísť.

Správna otázka preto neznie: „Prečo takýto výskum robíme a prečo sme ho dovolili?“ Správna otázka znie: „Ako minimalizovať jeho riziká?“

Rozumná spoločnosť jednoducho potrebuje výskum vtáčej chrípky, musí pochopiť jej mutácie a následne vyvinúť antivirotiká či vakcíny. Pretože vedci si už nešuškajú, ale rovno nahlas hovoria, že skôr alebo neskôr (a pravdepodobne skôr) vtáčia chrípka aj v prírode zmutuje do formy, ktorá sa bude vzduchom šíriť.

Maximálna ochrana

To neznamená, že vytvoriť takúto „pokusnú“ superchrípku v laboratóriu nie je nebezpečné. Neznamená to ani, že by sme mali ignorovať hrozbu, že takýto vírus môže vedcom utiecť.

Americký Národný výbor pre výskum pripomína, že len medzi rokmi 2003 a 2009 došlo v laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi k takmer štyristo porušeniam bezpečnosti.

V siedmich prípadoch nastalo nakazenie takýmto patogénom. Za posledných desať rokov nakazil vírus SARS zamestnancov najmenej v štyroch laboratóriách s maximálnym či takmer maximálne možným zabezpečením.

Musíme sa preto nielen pripravovať na problémy, ale prípadné riziká aj znižovať. Je preto nepochopiteľné, že výskum zmutovanej vtáčej chrípky prebieha v oboch prípadoch v laboratóriách s bezpečnosťou BSL-3e.

Áno, je tam filtrovaný vzduch, vedci si musia meniť šaty, sprchovať sa, dbať na to, aby nemohli preniesť kontamináciu. V oboch prípadoch ide o laboratóriá síce so silným, ale nie najvyšším stupňom ochrany.

A takýto výskum by sa mal čo najrýchlejšie presunúť práve do takých laboratórií.

Do takých, kde sa skúma napríklad ebola, chodí sa v ochranných oblekoch a ochrana zamestnancov i pred únikom je maximálna možná. Tam by mal podobný, nesmierne potrebný a dôležitý výskum prebiehať.

Radšej skúmať

Debata o supervíruse chrípky by nemala prebiehať v rovine, či ľudí teraz oprávnene straší Svetová zdravotnícka organizácia, alebo či by sa prestížne magazíny Science a Nature mali naozaj rozhodnúť scenzurovať štúdie vedeckých tímov tak, aby v nich nebol postup na prípravu superchrípky.

Mala by sa zaoberať tým, ako takýto výskum urobiť v budúcnosti ešte bezpečnejším, a zároveň by mala vysvetľovať ľuďom, že toto nie je hranie sa na boha – je to obyčajná, racionálna a nevyhnutná ochrana pred katastrofou, ktorá môže v budúcnosti prísť.

Najrozumnejšie, čo môžeme my aj veda urobiť, je podstúpiť riziko výskumu. Rovnako ako postaviť zbraň či technológiu proti asteroidom, vybudovať hrádzu (a ak chceme chrániť ľudí, tak bohužiaľ pri tom zničiť lokálny ekosystém), alebo dobre zaplatiť požiarnikom aj vtedy, keď len sedia v kancelárii a pozerajú sa na telenovelu.

Ale nemali by sme zabudnúť, že stále ide o obrovské riziko, a preto sa ho snažiť minimalizovať.


Čítajte tiež pondelkové komentáre:

Z korupcie nie je podozrivý len prezident, ale aj väčšina Nemcov, ktorí na pochybnej pôžičke nevidia nič zásadné. Píše Miriam Zsilleová
G2 bude v rámci únie zdrojom napätia, píše Peter Schutz
ivo.jpg
Plány Smeru a SDKÚ veľký dôvod na jasanie podnikateľom nedávajú, píše Ivo Trávniček
Chcete dostať upozornenie na najnovší článok tohto autora?
Objednajte si notifikáciu priamo na váš e-mail.
Odoberať autora na email

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú
  2. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  3. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko
  4. Nukleárna magnetická rezonančná liečba znova v Košiciach
  5. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike
  6. Ružička Csekes je už po šiesty krát Právnickou firmou roka
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov
  8. Zákazníkom sme vďaka našim službám ušetrili viac ako milión eur
  9. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť
  10. Zelené Grunty pripravujú nové byty do predaja
  1. Naše finančné družstvo zveľaďuje svoje aktíva
  2. Obchodník roka: Najvyššie ocenenie si piatykrát odnáša Martinus
  3. Za palivo Shell BMW domov
  4. Shell ponúkne najrýchlejšie dobíjanie elektromobilov v Európe
  5. Za tankovanie môžete platiť mobilom
  6. Shell zásadne inovoval celý sortiment palív
  7. Shell uviedol nový koncept rýchleho občerstvenia
  8. Cykloturistický trip_vol. 5
  9. Hravá inštalácia študentov SPU v mestskom parku
  10. Aj staršie životné poistenie môže mať nové výhody
  1. Reportáž: Ako sa robia balené bagety? Zisťovali sme vo fabrike 19 910
  2. Plánujete zmeniť lekára? Na toto sa potrebujete pripraviť 17 228
  3. Firmy, pri ktorých sa nemusíte obávať dvojakej kvality potravín 15 967
  4. Desať obľúbených multistop zájazdov do celého sveta 14 063
  5. Aká je skutočná pravda o Partners Group Sk? 11 589
  6. Tieto dizajnové hrnčeky a poháre na kávu ocení každý 5 567
  7. Nový rekord SME.sk: Za 2 roky takmer 2-krát viac predplatiteľov 5 017
  8. 7 miest, kde ešte stále môžete zažiť cisárske Rakúsko 5 015
  9. V Trenčíne vzniká nová komunita, susedia tu budú priateľmi 4 336
  10. Tri pravidlá, na ktoré inovatívne firmy nikdy nezabúdajú 3 386

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Kaliňák sa celkom nestiahol, prijímal arabského šejka

Účasť exministrov na oficiálnych prijatiach návštev je ojedinelá. Exminister hovorí, že nešlo o nič zásadné.

ŠPORT

Nemá maniere, súperovi prejavil rešpekt. Országh je nenahraditeľný

Tréner stmeľuje tím, hovorí Bartánus.

Neprehliadnite tiež

Čo sa dá vyčítať z e-mailu a IP adresy? Ako sa stať internetovým detektívom

Aj obyčajný e-mail prezrádza, či ho poslali z domáceho počítača či z notebooku z hotelovej izby.

Pozeráte sa na viac ako miliardu hviezd. Urobili najväčšiu mapu našej galaxie

Sonda Gaia ukázala pohyb hviezd aj našich galaktických susedov.

DETSKÁ RUBRIKA

Potkan hnedý nie je krysa, zabiť ho môže stres

Krysy na Slovensku žili stovky rokov, dnes by sme ich tu hľadali márne. Vytlačili ich práve potkany hnedé, ktoré do Európy privandrovali načierno.

Pomocou grafénu vyrobili silnejší a ekologickejší betón

Nový stavebný materiál je vhodný aj do záplavových oblastí.