KOMENTÁR TOMÁŠA PROKOPČÁKA

Zabijak z laboratória?

Vedci vytvorili v laboratóriu superchrípku. Zmutovaná vtáčia chrípka sa dokáže šíriť vzduchom. No je takýto výskum naozajstným problémom?

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ – SITA/AP)

Niekde sa stala chyba. Bezpečnostné pravidlá sa ukázali ako nedostatočné, ktosi sa zmýlil. Zo zle zabezpečeného laboratória unikol vírus, súčasť extrémne rizikového výskumu, ktorý by mohol vyhladiť polovicu ľudstva. Vírus, proti ktorému zatiaľ nemáme účinný liek, pred ktorým sa nevieme chrániť ani utiecť.

Hollywood nám do hláv vtĺkol množstvo podobných príbehov. Zväčša sa v poslednej chvíli objaví nejaký periférny vedec s postavou kulturistu, zachráni svoje deti, susedov, ich kóliu a akoby mimochodom aj amerického prezidenta spolu s celým národom.

V divákoch však napokon zostane iba jedno: nezahrávajte sa s nebezpečným výskumom, radšej nič podobné neskúmajte. A ak už v sebe nemáte vy vedci aspoň nejaký pud sebazáchovy, podobné aktivity musia vlády rýchlo zakázať.

Takéto uvažovanie je úplným nezmyslom.

Španielska chrípka

Približne pred pol rokom sa začali objavovať prvé správy, že virológovia z dvoch nezávislých tímov zrejme narazili na chrípkový vírus, ktorý v sebe kombinoval ľahkú šíriteľnosť bežnej, sezónnej chrípky a schopnosť zabíjať, ktorú mala známa vtáčia chrípka.

Tá sa objavila v roku 1997 a nakazila zhruba šesťsto ľudí. Napriek tomu z nej odborná verejnosť i médiá urobili globálneho strašiaka a rozprávali o možnosti smrtiacej pandémie, proti ktorej sa nevieme poriadne brániť.

Šesťsto nakazených pritom naozaj nie je veľa a na sezónnu chrípku každoročne umrie viac ľudí. Zásadným problémom však je, že z týchto šesťsto ľudí viac ako tristo zomrelo.

Vtáčia chrípka typu A H5N1 má podľa dostupných záznamov mortalitu medzi päťdesiatimi až šesťdesiatimi percentami. Na porovnanie, magazín Nature odhaduje, že španielska chrípka, ktorá v roku 1918 zabila milióny ľudí, mala mortalitu len okolo 2,5 percenta.

Preto sa vedci rozhodli, že budú vtáčiu chrípku skúmať. Vírus zavreli do laboratórií a pokúšali sa zistiť, čo sa musí udiať, aby sa H5N1, čo sa vzduchom dosiaľ neprenášala, stala extrémne nákazlivou.

Holandský tím Rona Fouchiera a americký Jošihira Kawaoku na to prišli. Zrejme stačí len päť mutácií na dvoch génoch – a všetky tieto mutácie, i keď každá zvlášť sa, už v prírode objavili. Už „len“ stačí, aby sa skombinovali.

Rozumná spoločnosť

Vedci pri tomto výskume samozrejme superchrípku stvorili. Vznikla zmutovaná vtáčia chrípka s jej smrtiacim účinkom, no dokázala sa – zatiaľ medzi pokusnými zvieratami, fretkami – šíriť vzduchom. V laboratóriu vznikol ultimátny zabijak.

Vírus, ktorý, ak by unikol, by mohol zabiť len ťažko predstaviteľný počet ľudí. A ktorý by sa mohol stať hroznou katastrofou. Reakcia verejnosti sa preto dala ľahko predvídať - otázky, kto a preboha prečo to vôbec dovolil, sa objavili takmer okamžite. Tieto otázky sú však vo svojej podstate nesprávne.

Rozumná spoločnosť sa vždy teší na najlepšiu možnú budúcnosť, no pripravuje sa na najhoršiu. Keď sa bude k Zemi rútiť obrovský asteroid s dvadsaťpercentnou pravdepodobnosťou, že vyhladí ľudstvo na planéte a jestvuje len jediná možnosť, ako tomu zabrániť, rozumná spoločnosť takúto zbraň vyvinie. A to aj v prípade, ak by asteroid teoreticky mohol planétu minúť a túto zbraň zneužila vláda nejakého šialeného štátu.

Tak isto si racionálna spoločnosť postaví hrádze proti záplavám aj vtedy, ak by veľká voda nemusela – ale mohla – prísť.

Správna otázka preto neznie: „Prečo takýto výskum robíme a prečo sme ho dovolili?“ Správna otázka znie: „Ako minimalizovať jeho riziká?“

Rozumná spoločnosť jednoducho potrebuje výskum vtáčej chrípky, musí pochopiť jej mutácie a následne vyvinúť antivirotiká či vakcíny. Pretože vedci si už nešuškajú, ale rovno nahlas hovoria, že skôr alebo neskôr (a pravdepodobne skôr) vtáčia chrípka aj v prírode zmutuje do formy, ktorá sa bude vzduchom šíriť.

Maximálna ochrana

To neznamená, že vytvoriť takúto „pokusnú“ superchrípku v laboratóriu nie je nebezpečné. Neznamená to ani, že by sme mali ignorovať hrozbu, že takýto vírus môže vedcom utiecť.

Americký Národný výbor pre výskum pripomína, že len medzi rokmi 2003 a 2009 došlo v laboratóriách pracujúcich s nebezpečnými patogénmi k takmer štyristo porušeniam bezpečnosti.

V siedmich prípadoch nastalo nakazenie takýmto patogénom. Za posledných desať rokov nakazil vírus SARS zamestnancov najmenej v štyroch laboratóriách s maximálnym či takmer maximálne možným zabezpečením.

Musíme sa preto nielen pripravovať na problémy, ale prípadné riziká aj znižovať. Je preto nepochopiteľné, že výskum zmutovanej vtáčej chrípky prebieha v oboch prípadoch v laboratóriách s bezpečnosťou BSL-3e.

Áno, je tam filtrovaný vzduch, vedci si musia meniť šaty, sprchovať sa, dbať na to, aby nemohli preniesť kontamináciu. V oboch prípadoch ide o laboratóriá síce so silným, ale nie najvyšším stupňom ochrany.

A takýto výskum by sa mal čo najrýchlejšie presunúť práve do takých laboratórií.

Do takých, kde sa skúma napríklad ebola, chodí sa v ochranných oblekoch a ochrana zamestnancov i pred únikom je maximálna možná. Tam by mal podobný, nesmierne potrebný a dôležitý výskum prebiehať.

Radšej skúmať

Debata o supervíruse chrípky by nemala prebiehať v rovine, či ľudí teraz oprávnene straší Svetová zdravotnícka organizácia, alebo či by sa prestížne magazíny Science a Nature mali naozaj rozhodnúť scenzurovať štúdie vedeckých tímov tak, aby v nich nebol postup na prípravu superchrípky.

Mala by sa zaoberať tým, ako takýto výskum urobiť v budúcnosti ešte bezpečnejším, a zároveň by mala vysvetľovať ľuďom, že toto nie je hranie sa na boha – je to obyčajná, racionálna a nevyhnutná ochrana pred katastrofou, ktorá môže v budúcnosti prísť.

Najrozumnejšie, čo môžeme my aj veda urobiť, je podstúpiť riziko výskumu. Rovnako ako postaviť zbraň či technológiu proti asteroidom, vybudovať hrádzu (a ak chceme chrániť ľudí, tak bohužiaľ pri tom zničiť lokálny ekosystém), alebo dobre zaplatiť požiarnikom aj vtedy, keď len sedia v kancelárii a pozerajú sa na telenovelu.

Ale nemali by sme zabudnúť, že stále ide o obrovské riziko, a preto sa ho snažiť minimalizovať.


Čítajte tiež pondelkové komentáre:

Z korupcie nie je podozrivý len prezident, ale aj väčšina Nemcov, ktorí na pochybnej pôžičke nevidia nič zásadné. Píše Miriam Zsilleová
G2 bude v rámci únie zdrojom napätia, píše Peter Schutz
ivo.jpg
Plány Smeru a SDKÚ veľký dôvod na jasanie podnikateľom nedávajú, píše Ivo Trávniček

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Top First moment dovolenky na leto 2018
  4. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  8. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  9. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  10. Slováci triedia lepšie
  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Riešenia pre hnedú planétu
  4. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  5. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  6. Top First moment dovolenky na leto 2018
  7. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  9. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  10. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 18 865
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 924
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 5 956
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 142
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 464
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 962
  7. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 1 959
  8. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 728
  9. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 601
  10. Slováci triedia lepšie 1 208

Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

SME vás prevedie cez štvrťstoročie

Významné dni si pamätáme aj cez vlastné príbehy. Rozmýšľame, kde sme boli v 1989, komu sme v 1993 tlieskali a čoho sme sa v 1995 báli.

DOMOV

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

KOMENTÁRE

Mobilizácia Smeru. Kto ďalej dohodí kameňom

Kamene ako najlepšia formu sebaobrany.

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

V Štokholme slávnostne odovzdali Nobelove ceny

Vyznamenaní získavajú okrem medaily a diplomu aj finančnú odmenu.

V egyptskom Luxore objavili ďalšie hrobky významných hodnostárov Novej ríše

V hrobkách sa našli múmie, pohrebné pečate, sochy, hlinené nádoby i pestrofarebné nápisy.

Ako sa recykluje odpad v Nórsku a čo sa z toho môžeme naučiť

Skládkovanie v Nórsku už takmer nepoznajú.

Našli ľudský prst aj mínometnú strelu. Ako vyzerá vnútro spaľovne odpadu?

Boli sme sa pozrieť v OLO, kde končia tony smetí z našich domácností. A niekedy aj mŕtvola.