SME

Chemik Šajgalík: Neutrína zdvihli zo stoličiek nielen fyzikov

"Fyzika, a nielen fyzika, ale aj náš každodenný život by sa mohol zmeniť," myslí si o prípadnom objave superrýchlych neutrín anorganický chemik Pavol Šajgalík.

Prof. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc je riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV a vedúcim Oddelenia keramiky. Je odborníkom v oblasti výskumu a vývoja anorganických materiálov so špecializáciou na konštrukčnú keramiku na báze oxidov, nitridov a karbidov. JeProf. RNDr. Pavol Šajgalík, DrSc je riaditeľom Ústavu anorganickej chémie SAV a vedúcim Oddelenia keramiky. Je odborníkom v oblasti výskumu a vývoja anorganických materiálov so špecializáciou na konštrukčnú keramiku na báze oxidov, nitridov a karbidov. Je (Zdroj: REPROFOTO - SME)

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Vo svetle medzinárodného roku chémie – ktorým bol 2011 - rozmýšľam, či niektorý výsledok v oblasti chemického výskumu sa dá pomenovať ako „naj“ aj na Slovensku. Je to naozaj ťažké. Slovensko bohužiaľ nie je krajina, kde často dochádza k prelomovým objavom, rezonujúcim na globálnom trhu vedy.

Mňa zaujali a aj ovplyvnili výsledky mojich kolegov zo SAV, o ktorých som sa dozvedel z ich prednášok, alebo z nominačných laudácií týchto osobností na rôzne ocenenia. Z toho vyplýva aj fakt, že môj výber možno nie je objektívny, ale určite odzrkadľuje vysokú kvalitu výskumu týchto vedcov v slovenských podmienkach.

Ich práca je inšpiratívna a aj stimulujúca pre nás všetkých, a preto si dovolím ich spomenúť aj s rizikom, že vynechávam tých ostatných, ktorí sú rovnako dobrí, ale ja som sa s ich prácou tohto roku nestretol.

Peter Biely je vedcom, ktorý je exemplárnym príkladom vedca s výnimočným svetovým úspechom a aj ohlasom za minimalistických slovenských podmienok výskumu. Jeho výskum je rozsiahly, ale mňa zaujali jeho objavy nových enzýmov mikrobiálnych systémov degradácie rastlinných bunkových stien a objasnenie nových princípov regulácie tvorby týchto enzýmov u mikroorganizmov.

Silvia Pastoreková (aj s manželom) je svetovo uznávanou odborníčkou za zásadný príspevok k objavu génu a proteínu MN/CA IX, ktorý sa nachádza v slabo okysličených nádoroch, je indikátorom zlej prognózy a využíva sa na detekciu agresívnych nádorov. Výsledky tejto práce sú na ceste k aplikácii vo farmaceutickom priemysle, a to nie je málo. Je to viac ako sme na Slovensku zvyknutí.

Favoritom tejto ankety je pre mňa Igor Lacík z ústavu Polymérov SAV. So svojimi spolupracovníkmi vyvinul polymérne materiály pre enkapsuláciu pankreatických ostrovčekov z vodorozpustných polymérov a venuje sa vývoju implantovateľného glukózového senzora pre liečbu a skvalitnenie života diabetikov. Výsledky Igora Lacíka a jeho kolegov sú v štádiu klinických testov v USA.

Ako som povedal, moje odpovede nemusia byť objektívne z hľadiska najvýznamnejšej udalosti v oblasti vedy na Slovensku, ale určite sú výsledky mojich kolegov také, ktoré presahujú hranice Slovenskej republiky.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Neviem, či sa výsledok získaný meraním rýchlosti neutrín vyslaných z urýchľovača v CERN-e a zachytených v Taliansku s rýchlosťou vyššou ako je rýchlosť svetla dá považovať za objav, keďže nebol viacnásobne verifikovaný, ale celkom isto je to udalosť, ktorá zdvihla zo stoličiek všetkých fyzikov na svete.

A asi nielen ich, ale aj nás ostatných, ktorí si spomínajú na stredoškolskú fyziku, kde sme sa učili, že rýchlosť svetla vo vákuu je najvyššia možná rýchlosť dosiahnuteľná v reálnom svete.

Einsteinove rovnice o zmene fyzikálnych veličín (dĺžka, hmotnosť, čas) v sústavách pohybujúcich sa rýchlosťou blízkou rýchlosti svetla by stratil riešenie v sústave reálnych čísiel. Fyzika, a nielen fyzika, ale aj náš každodenný život by sa radikálne zmenil, teda aspoň náš pohľad na princípy fungovania výdobytkov techniky, ktoré nám denne slúžia pri zvyšovaní kvality nášho života a sú výsledkom predpovede fyzikálnych javov súvisiacich so špeciálnou teóriou relativity.

Neutrína dorazili o 60 nanosekúnd skôr ako mali a chyba merania je vraj „len“ desať nanosekúnd, a teda nie je podstatná. Pokus sa bude určite vo viacerých svetových centrách opakovať a bude vzrušujúce sledovať jeho výsledky.

Následky potvrdenia tejto správy by boli asi katastrofické nielen pre vysvetlenie „jednoduchých“ relativistických efektov v elektronike, ale aj pre existujúce modely vysvetlenia vzniku sveta a v súčasnej dobe prebiehajúce snahy o potvrdenie štandardného modelu vo fyzike „hľadaním“ Higgsovho bozónu, ktoré by boli asi zbytočné....

Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

Autor: ved

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu