Biofyzička Zahradníková: Slováci dosiahli významné výsledky

"Páči sa mi postup, keď každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov," hovorí o hodnotení rokov vo vede chemička a biofyzička Alexandra Zahradníková z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.

Ing. Alexandra Zahradníková, DrSc. pracuje na Oddelení pre výskum svalových buniek na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Zaoberá sa bunkovou a molekulárnou fyziológiou kardiomyocytov a mechanizmami, ktoré riadia aktivitu ryanodínových receptor(Zdroj: SME - Tomáš Prokopčák)

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku. Za oblasť chémie, biológie a medicíny môžem povedať, že existuje minimálne desať medzinárodných kolektívov, v ktorých participujú slovenskí vedci, a ktorí v tomto roku dosiahli významný výsledok (to znamená publikáciu vo vynikajúcom časopise).

Za oblasť fyziky som si tiež všimla, že mladí slovenskí vedci v CERN-e sú spoluautormi na významných publikáciách z projektov ALICE a ATLAS. Ani v jednom z prípadov neviem posúdiť, aký je dopad práce slovenskych vedcov na celkovú prácu, ani významnosť výsledku, pretože ani jedna z prac nie je z môjho odboru.

Čo sa týka posúdenia významnosti výsledkov v SAV, celkom sa mi páči postup, ktorý sa u nás používa: každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov v oblasti základného výskumu do svojich výročných sprav, aplikovaného výskumu a medzinárodnej spolupráce, a manažment na Predsedníctve SAV z nich vyberie najvýznamnejšie výsledky, ktoré potom zverejni vo Výročnej správe.

Takýto významný výsledok je však známy až v polovici nasledujúceho roka. Za rok 2010 ich možno nájsť na napríklad tu.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Mňa zaujali dva články s podobnou tematikou, ale úplne iným spôsobom realizácie. Opäť, nemôžem sa vyjadriť k stupňu ich vedeckej významnosti v porovnaní s inými prácami na tejto kvalitatívnej úrovni.

Zatiaľ čo prvá z nich je veľkým posunom a nádejou pre štruktúrnych biológov všeobecne, druhá nám viac pomáha porozumieť procesu fotosyntézy. (PS I a PS II sú dva membránové proteíny, ktoré sú základnými ohnivkami v procese fotosyntézy.)

Prvým je článok, „Femtosecond X-ray protein nanocrystallography” (NATURE Volume: 470 Issue: 7332 Pages: 73-U81 DOI: 10.1038/nature09750 Published: FEB 3 2011) kolektívu takmer 100 autorov z 19 pracovísk z USA, Nemecka a Švédska, ktorého korešpondujúcim autorom je prof. Henry Chapman z DESY v Hamburgu.

V tomto príspevku autori po prvýkrát demonštrovali použiteľnosť princípu takzvanej „x-ray free-electron lasera (X-FEL)”, ktorý je zdrojom synchrotrónneho röntgenového žiarenia, na určenie štruktúry membránových proteínov.

Určili takto štruktúru fotosystému I (PS I), ktorá je už známa, ale išlo o potvrdenie princípu, že pomocou X-FEL sa dá určiť štruktúra proteínov. Výhodou je, že tento systém umožňuje pracovať namiesto jedného väčšieho kryštálu látky s veľkým množstvom nanokryštálov, čo je veľmi dôležité najmä pri membránových proteínoch, akým je aj fotosystém I, ktoré sa veľmi ťažko kryštalizujú.

Je to typicky príklad takzvanej „big science”, teda práce s veľmi drahými zariadeniami a vo veľmi veľkých kolektívoch. Práca bola napokon podporená šestnástimi rozličnými grantovými agentúrami a štátnymi inštitúciami.

Onedlho vyšiel aj ďalší článok v tom istom časopise (NATURE Volume: 473 Issue: 7345 Pages: 55-U65 DOI: 10.1038/nature09913 Published: MAY 5 2011) „Crystal structure of oxygen-evolving photosystem II (membránový proteín skladajúci sa z približne 20 podjednotiek) at a resolution of 1.9 angstrom”, ktorý je typickým príkladom „little science”.

Článok ma štyroch autorov z Japonska a bol podporený dvomi granatmi. V tejto práci opísali štruktúru PS II s vysokým rozlíšením, čo umožní prehĺbiť pochopenie mechanizmu jeho funkcie.

Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  2. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  8. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  9. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  10. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 608
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 6 644
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 149
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 134
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 961
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 580
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 711
  8. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 4 117
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 091
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 2 696

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Colníci zásielky pri kontrole neotvárajú - na rozdiel od Danka

Kancelár Národnej rady poslancov posiela, aby si preberali listy mimo budovy parlamentu. Otvárať cudziu poštu považuje za bežné.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop