SME
Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Biofyzička Zahradníková: Slováci dosiahli významné výsledky

"Páči sa mi postup, keď každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov," hovorí o hodnotení rokov vo vede chemička a biofyzička Alexandra Zahradníková z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.

Ing. Alexandra Zahradníková, DrSc. pracuje na Oddelení pre výskum svalových buniek na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Zaoberá sa bunkovou a molekulárnou fyziológiou kardiomyocytov a mechanizmami, ktoré riadia aktivitu ryanodínových receptorIng. Alexandra Zahradníková, DrSc. pracuje na Oddelení pre výskum svalových buniek na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Zaoberá sa bunkovou a molekulárnou fyziológiou kardiomyocytov a mechanizmami, ktoré riadia aktivitu ryanodínových receptor (Zdroj: SME - Tomáš Prokopčák)

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku. Za oblasť chémie, biológie a medicíny môžem povedať, že existuje minimálne desať medzinárodných kolektívov, v ktorých participujú slovenskí vedci, a ktorí v tomto roku dosiahli významný výsledok (to znamená publikáciu vo vynikajúcom časopise).

Za oblasť fyziky som si tiež všimla, že mladí slovenskí vedci v CERN-e sú spoluautormi na významných publikáciách z projektov ALICE a ATLAS. Ani v jednom z prípadov neviem posúdiť, aký je dopad práce slovenskych vedcov na celkovú prácu, ani významnosť výsledku, pretože ani jedna z prac nie je z môjho odboru.

Čo sa týka posúdenia významnosti výsledkov v SAV, celkom sa mi páči postup, ktorý sa u nás používa: každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov v oblasti základného výskumu do svojich výročných sprav, aplikovaného výskumu a medzinárodnej spolupráce, a manažment na Predsedníctve SAV z nich vyberie najvýznamnejšie výsledky, ktoré potom zverejni vo Výročnej správe.

Takýto významný výsledok je však známy až v polovici nasledujúceho roka. Za rok 2010 ich možno nájsť na napríklad tu.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Mňa zaujali dva články s podobnou tematikou, ale úplne iným spôsobom realizácie. Opäť, nemôžem sa vyjadriť k stupňu ich vedeckej významnosti v porovnaní s inými prácami na tejto kvalitatívnej úrovni.

Zatiaľ čo prvá z nich je veľkým posunom a nádejou pre štruktúrnych biológov všeobecne, druhá nám viac pomáha porozumieť procesu fotosyntézy. (PS I a PS II sú dva membránové proteíny, ktoré sú základnými ohnivkami v procese fotosyntézy.)

Prvým je článok, „Femtosecond X-ray protein nanocrystallography” (NATURE Volume: 470 Issue: 7332 Pages: 73-U81 DOI: 10.1038/nature09750 Published: FEB 3 2011) kolektívu takmer 100 autorov z 19 pracovísk z USA, Nemecka a Švédska, ktorého korešpondujúcim autorom je prof. Henry Chapman z DESY v Hamburgu.

V tomto príspevku autori po prvýkrát demonštrovali použiteľnosť princípu takzvanej „x-ray free-electron lasera (X-FEL)”, ktorý je zdrojom synchrotrónneho röntgenového žiarenia, na určenie štruktúry membránových proteínov.

Určili takto štruktúru fotosystému I (PS I), ktorá je už známa, ale išlo o potvrdenie princípu, že pomocou X-FEL sa dá určiť štruktúra proteínov. Výhodou je, že tento systém umožňuje pracovať namiesto jedného väčšieho kryštálu látky s veľkým množstvom nanokryštálov, čo je veľmi dôležité najmä pri membránových proteínoch, akým je aj fotosystém I, ktoré sa veľmi ťažko kryštalizujú.

Je to typicky príklad takzvanej „big science”, teda práce s veľmi drahými zariadeniami a vo veľmi veľkých kolektívoch. Práca bola napokon podporená šestnástimi rozličnými grantovými agentúrami a štátnymi inštitúciami.

Onedlho vyšiel aj ďalší článok v tom istom časopise (NATURE Volume: 473 Issue: 7345 Pages: 55-U65 DOI: 10.1038/nature09913 Published: MAY 5 2011) „Crystal structure of oxygen-evolving photosystem II (membránový proteín skladajúci sa z približne 20 podjednotiek) at a resolution of 1.9 angstrom”, ktorý je typickým príkladom „little science”.

Článok ma štyroch autorov z Japonska a bol podporený dvomi granatmi. V tejto práci opísali štruktúru PS II s vysokým rozlíšením, čo umožní prehĺbiť pochopenie mechanizmu jeho funkcie.

Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Judit Polgárová patrila medzi desať najlepších šachistov sveta. Dosiaľ ju neprekonala žiadna žena.
AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Vybrané postavy slovenského covidového betlehema (píše Michal Havran)

Všetci vieme, že situácia je náročná.

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Zoja a súmrak sovietskeho mýtu o Veľkej vlasteneckej

Pohodlné pravdy o druhej svetovej vojne sa začínajú rozpadávať aj v Rusku.

Vstup do múzea Zoji Kosmodemianskej v Petriščeve.
Píše Tomáš Valášek - Fórum

Ešte to chvíľu potrvá, no náš vplyv v EÚ rastie

Nesmieme sa v mene falošnej solidarity s V4 nechať vtiahnuť do Orbánovej hry.

Maďarský premiér Viktor Orbán.

Neprehliadnite tiež

Britské letectvo odfotilo najväčšiu ľadovú kryhu na svete

Kryha sa v roku 2017 odtrhla od antarktického ľadovca Larsen-C.

Na Zem sa vrátil vzácny materiál z asteroidu

Kapsula pristála na púšti v južnej Austrálii.

Kapsula so vzorkami sa vrátila na Zem.
Vizualizácia - ClearSpace zachytáva odpadok.

Číňania tvrdia, že dosiahli kvantovú nadvládu

Míľnik dosiahol už druhý stroj na svete.

Ilustračné foto.