Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?
Necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku. Za oblasť chémie, biológie a medicíny môžem povedať, že existuje minimálne desať medzinárodných kolektívov, v ktorých participujú slovenskí vedci, a ktorí v tomto roku dosiahli významný výsledok (to znamená publikáciu vo vynikajúcom časopise).
Za oblasť fyziky som si tiež všimla, že mladí slovenskí vedci v CERN-e sú spoluautormi na významných publikáciách z projektov ALICE a ATLAS. Ani v jednom z prípadov neviem posúdiť, aký je dopad práce slovenskych vedcov na celkovú prácu, ani významnosť výsledku, pretože ani jedna z prac nie je z môjho odboru.
Čo sa týka posúdenia významnosti výsledkov v SAV, celkom sa mi páči postup, ktorý sa u nás používa: každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov v oblasti základného výskumu do svojich výročných sprav, aplikovaného výskumu a medzinárodnej spolupráce, a manažment na Predsedníctve SAV z nich vyberie najvýznamnejšie výsledky, ktoré potom zverejni vo Výročnej správe.
Takýto významný výsledok je však známy až v polovici nasledujúceho roka. Za rok 2010 ich možno nájsť na napríklad tu.
Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?
Mňa zaujali dva články s podobnou tematikou, ale úplne iným spôsobom realizácie. Opäť, nemôžem sa vyjadriť k stupňu ich vedeckej významnosti v porovnaní s inými prácami na tejto kvalitatívnej úrovni.
Zatiaľ čo prvá z nich je veľkým posunom a nádejou pre štruktúrnych biológov všeobecne, druhá nám viac pomáha porozumieť procesu fotosyntézy. (PS I a PS II sú dva membránové proteíny, ktoré sú základnými ohnivkami v procese fotosyntézy.)
Prvým je článok, „Femtosecond X-ray protein nanocrystallography” (NATURE Volume: 470 Issue: 7332 Pages: 73-U81 DOI: 10.1038/nature09750 Published: FEB 3 2011) kolektívu takmer 100 autorov z 19 pracovísk z USA, Nemecka a Švédska, ktorého korešpondujúcim autorom je prof. Henry Chapman z DESY v Hamburgu.
V tomto príspevku autori po prvýkrát demonštrovali použiteľnosť princípu takzvanej „x-ray free-electron lasera (X-FEL)”, ktorý je zdrojom synchrotrónneho röntgenového žiarenia, na určenie štruktúry membránových proteínov.
Určili takto štruktúru fotosystému I (PS I), ktorá je už známa, ale išlo o potvrdenie princípu, že pomocou X-FEL sa dá určiť štruktúra proteínov. Výhodou je, že tento systém umožňuje pracovať namiesto jedného väčšieho kryštálu látky s veľkým množstvom nanokryštálov, čo je veľmi dôležité najmä pri membránových proteínoch, akým je aj fotosystém I, ktoré sa veľmi ťažko kryštalizujú.
Je to typicky príklad takzvanej „big science”, teda práce s veľmi drahými zariadeniami a vo veľmi veľkých kolektívoch. Práca bola napokon podporená šestnástimi rozličnými grantovými agentúrami a štátnymi inštitúciami.
Onedlho vyšiel aj ďalší článok v tom istom časopise (NATURE Volume: 473 Issue: 7345 Pages: 55-U65 DOI: 10.1038/nature09913 Published: MAY 5 2011) „Crystal structure of oxygen-evolving photosystem II (membránový proteín skladajúci sa z približne 20 podjednotiek) at a resolution of 1.9 angstrom”, ktorý je typickým príkladom „little science”.
Článok ma štyroch autorov z Japonska a bol podporený dvomi granatmi. V tejto práci opísali štruktúru PS II s vysokým rozlíšením, čo umožní prehĺbiť pochopenie mechanizmu jeho funkcie.
Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.
Autor: ved
