Biofyzička Zahradníková: Slováci dosiahli významné výsledky

"Páči sa mi postup, keď každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov," hovorí o hodnotení rokov vo vede chemička a biofyzička Alexandra Zahradníková z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.

Ing. Alexandra Zahradníková, DrSc. pracuje na Oddelení pre výskum svalových buniek na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Zaoberá sa bunkovou a molekulárnou fyziológiou kardiomyocytov a mechanizmami, ktoré riadia aktivitu ryanodínových receptor(Zdroj: SME - Tomáš Prokopčák)

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku. Za oblasť chémie, biológie a medicíny môžem povedať, že existuje minimálne desať medzinárodných kolektívov, v ktorých participujú slovenskí vedci, a ktorí v tomto roku dosiahli významný výsledok (to znamená publikáciu vo vynikajúcom časopise).

Za oblasť fyziky som si tiež všimla, že mladí slovenskí vedci v CERN-e sú spoluautormi na významných publikáciách z projektov ALICE a ATLAS. Ani v jednom z prípadov neviem posúdiť, aký je dopad práce slovenskych vedcov na celkovú prácu, ani významnosť výsledku, pretože ani jedna z prac nie je z môjho odboru.

Čo sa týka posúdenia významnosti výsledkov v SAV, celkom sa mi páči postup, ktorý sa u nás používa: každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov v oblasti základného výskumu do svojich výročných sprav, aplikovaného výskumu a medzinárodnej spolupráce, a manažment na Predsedníctve SAV z nich vyberie najvýznamnejšie výsledky, ktoré potom zverejni vo Výročnej správe.

Takýto významný výsledok je však známy až v polovici nasledujúceho roka. Za rok 2010 ich možno nájsť na napríklad tu.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Mňa zaujali dva články s podobnou tematikou, ale úplne iným spôsobom realizácie. Opäť, nemôžem sa vyjadriť k stupňu ich vedeckej významnosti v porovnaní s inými prácami na tejto kvalitatívnej úrovni.

Zatiaľ čo prvá z nich je veľkým posunom a nádejou pre štruktúrnych biológov všeobecne, druhá nám viac pomáha porozumieť procesu fotosyntézy. (PS I a PS II sú dva membránové proteíny, ktoré sú základnými ohnivkami v procese fotosyntézy.)

Prvým je článok, „Femtosecond X-ray protein nanocrystallography” (NATURE Volume: 470 Issue: 7332 Pages: 73-U81 DOI: 10.1038/nature09750 Published: FEB 3 2011) kolektívu takmer 100 autorov z 19 pracovísk z USA, Nemecka a Švédska, ktorého korešpondujúcim autorom je prof. Henry Chapman z DESY v Hamburgu.

V tomto príspevku autori po prvýkrát demonštrovali použiteľnosť princípu takzvanej „x-ray free-electron lasera (X-FEL)”, ktorý je zdrojom synchrotrónneho röntgenového žiarenia, na určenie štruktúry membránových proteínov.

Určili takto štruktúru fotosystému I (PS I), ktorá je už známa, ale išlo o potvrdenie princípu, že pomocou X-FEL sa dá určiť štruktúra proteínov. Výhodou je, že tento systém umožňuje pracovať namiesto jedného väčšieho kryštálu látky s veľkým množstvom nanokryštálov, čo je veľmi dôležité najmä pri membránových proteínoch, akým je aj fotosystém I, ktoré sa veľmi ťažko kryštalizujú.

Je to typicky príklad takzvanej „big science”, teda práce s veľmi drahými zariadeniami a vo veľmi veľkých kolektívoch. Práca bola napokon podporená šestnástimi rozličnými grantovými agentúrami a štátnymi inštitúciami.

Onedlho vyšiel aj ďalší článok v tom istom časopise (NATURE Volume: 473 Issue: 7345 Pages: 55-U65 DOI: 10.1038/nature09913 Published: MAY 5 2011) „Crystal structure of oxygen-evolving photosystem II (membránový proteín skladajúci sa z približne 20 podjednotiek) at a resolution of 1.9 angstrom”, ktorý je typickým príkladom „little science”.

Článok ma štyroch autorov z Japonska a bol podporený dvomi granatmi. V tejto práci opísali štruktúru PS II s vysokým rozlíšením, čo umožní prehĺbiť pochopenie mechanizmu jeho funkcie.

Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  2. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  3. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte?
  4. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť?
  5. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity!
  6. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku?
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a.
  8. Jednoduchá mobilná tlač z vášho smartfónu, alebo tabletu?
  9. Vďaka úveru na rekonštrukciu môžete ušetriť tisícky EUR
  10. Zažite vašu vysnívanú dovolenku na Bali
  1. Turistický nosič pre malého dobrodruha?
  2. Kúpte si nehnuteľnosť v 5* luxusnom rezorte v zálive Sistiana
  3. Odmeny za diplomové práce na Stavebnej fakulte STU v Bratislave
  4. Zmluva o nájme pre ambasádu USA neoprávnene zaradená do programu
  5. 4* projekt víl a apartmánov priamo na pobreží, Chorvátsko
  6. Slováci rozhodli o najlepšom!
  7. AAA Auto má nový úver pre živnostníkov
  8. Aký bude váš doplnkový dôchodok
  9. Kúpeľňa - profesionálne informácie pri jej zhotovení
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá
  1. Aký bude váš doplnkový dôchodok 9 112
  2. Bolesti hlavy, brucha či únava? Môžu za to možno aj parazity! 5 130
  3. Neobvyklý objav, ktorý umožňuje zvládnuť angličtinu za 2 týždne 5 009
  4. Od 1. júla už prestanete chodiť na poštu! 4 998
  5. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 6,25 - 7,25 % p.a. 3 847
  6. Vaginálne mykózy – ako sa im brániť? 3 829
  7. Jarabinky Grande odštartovali predaj zaujímavými cenami bytov 3 336
  8. Premýšľate nad kúpou last minute dovolenky v Egypte? 3 271
  9. Neviete si vybrať správne miesto na dovolenku v Grécku? 3 245
  10. V Prešove sa dnes tankuje za euro. Aj prémiové palivá 2 544

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Milióny na štadióny míňajú svoj cieľ

V Košiciach má v roku 2019 vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval, a je otázne, kto na ňom bude hrať.

KOMENTÁRE

Vláda sa futbalu vysmieva rovno do tváre

Štadión s licenciou UEFA jednoducho netreba, lebo nemá využitie.

Neprehliadnite tiež

Veľryby sa zmenšili o niekoľko metrov, môže za to človek

Keďže sa rybári sa zameriavali na najväčších jedincov, párili sa menšie veľryby.

Bulharsko má vo vesmíre svoj prvý komunikačný satelit

Satelit sa na obežnej dráhe usadí 36.000 kilometrov nad Zemou a v prevádzke má byť 20 rokov.

Google začne blokovať stránky s osobnými lekárskymi informáciami

Vyhľadávač už teraz obmedzuje stránky s finančnými informáciami a takzvané odvetné porno.

DETSKÁ RUBRIKA

Ryšavka krovinná je nám stále nablízku, zvyčajne si ju ani nevšimneme

Mäsožravcom sa ryšavka stáva z donútenia. Ak má dostatok semien, orieškov či húb, na hmyz sa neulakomí. Keď však musí, zožerie aj dážďovku.