Biofyzička Zahradníková: Slováci dosiahli významné výsledky

"Páči sa mi postup, keď každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov," hovorí o hodnotení rokov vo vede chemička a biofyzička Alexandra Zahradníková z Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky SAV.

Ing. Alexandra Zahradníková, DrSc. pracuje na Oddelení pre výskum svalových buniek na Ústave molekulárnej fyziológie a genetiky SAV. Zaoberá sa bunkovou a molekulárnou fyziológiou kardiomyocytov a mechanizmami, ktoré riadia aktivitu ryanodínových receptor(Zdroj: SME - Tomáš Prokopčák)

Čo bolo podľa vás najvýznamnejšou vedeckou udalosťou či objavom roka 2011 na Slovensku?

Necítim sa kompetentná odpovedať na túto otázku. Za oblasť chémie, biológie a medicíny môžem povedať, že existuje minimálne desať medzinárodných kolektívov, v ktorých participujú slovenskí vedci, a ktorí v tomto roku dosiahli významný výsledok (to znamená publikáciu vo vynikajúcom časopise).

Za oblasť fyziky som si tiež všimla, že mladí slovenskí vedci v CERN-e sú spoluautormi na významných publikáciách z projektov ALICE a ATLAS. Ani v jednom z prípadov neviem posúdiť, aký je dopad práce slovenskych vedcov na celkovú prácu, ani významnosť výsledku, pretože ani jedna z prac nie je z môjho odboru.

Čo sa týka posúdenia významnosti výsledkov v SAV, celkom sa mi páči postup, ktorý sa u nás používa: každé pracovisko vyberie jeden zo svojich výsledkov v oblasti základného výskumu do svojich výročných sprav, aplikovaného výskumu a medzinárodnej spolupráce, a manažment na Predsedníctve SAV z nich vyberie najvýznamnejšie výsledky, ktoré potom zverejni vo Výročnej správe.

Takýto významný výsledok je však známy až v polovici nasledujúceho roka. Za rok 2010 ich možno nájsť na napríklad tu.

Čo bolo podľa vás najvýznamnejším vedeckým objavom vo svete?

Mňa zaujali dva články s podobnou tematikou, ale úplne iným spôsobom realizácie. Opäť, nemôžem sa vyjadriť k stupňu ich vedeckej významnosti v porovnaní s inými prácami na tejto kvalitatívnej úrovni.

Zatiaľ čo prvá z nich je veľkým posunom a nádejou pre štruktúrnych biológov všeobecne, druhá nám viac pomáha porozumieť procesu fotosyntézy. (PS I a PS II sú dva membránové proteíny, ktoré sú základnými ohnivkami v procese fotosyntézy.)

Prvým je článok, „Femtosecond X-ray protein nanocrystallography” (NATURE Volume: 470 Issue: 7332 Pages: 73-U81 DOI: 10.1038/nature09750 Published: FEB 3 2011) kolektívu takmer 100 autorov z 19 pracovísk z USA, Nemecka a Švédska, ktorého korešpondujúcim autorom je prof. Henry Chapman z DESY v Hamburgu.

V tomto príspevku autori po prvýkrát demonštrovali použiteľnosť princípu takzvanej „x-ray free-electron lasera (X-FEL)”, ktorý je zdrojom synchrotrónneho röntgenového žiarenia, na určenie štruktúry membránových proteínov.

Určili takto štruktúru fotosystému I (PS I), ktorá je už známa, ale išlo o potvrdenie princípu, že pomocou X-FEL sa dá určiť štruktúra proteínov. Výhodou je, že tento systém umožňuje pracovať namiesto jedného väčšieho kryštálu látky s veľkým množstvom nanokryštálov, čo je veľmi dôležité najmä pri membránových proteínoch, akým je aj fotosystém I, ktoré sa veľmi ťažko kryštalizujú.

Je to typicky príklad takzvanej „big science”, teda práce s veľmi drahými zariadeniami a vo veľmi veľkých kolektívoch. Práca bola napokon podporená šestnástimi rozličnými grantovými agentúrami a štátnymi inštitúciami.

Onedlho vyšiel aj ďalší článok v tom istom časopise (NATURE Volume: 473 Issue: 7345 Pages: 55-U65 DOI: 10.1038/nature09913 Published: MAY 5 2011) „Crystal structure of oxygen-evolving photosystem II (membránový proteín skladajúci sa z približne 20 podjednotiek) at a resolution of 1.9 angstrom”, ktorý je typickým príkladom „little science”.

Článok ma štyroch autorov z Japonska a bol podporený dvomi granatmi. V tejto práci opísali štruktúru PS II s vysokým rozlíšením, čo umožní prehĺbiť pochopenie mechanizmu jeho funkcie.

Aký bol rok 2011 podľa slovenských vedcov? Dozviete sa to v našej výročnej ankete.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  6. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  8. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 35 229
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 413
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 286
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 655
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 676
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 437
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 4 916
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 517
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 863
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 669

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Žiaden elixír život. Tekutina v sarkofágu je iba odpadovou vodou

Čierny granitový sarkofág objavili v júli v pobrežnom meste Alexandria.

Podcast Klik

Klik: Prečo sa ľudia nechávajú očipovať

Prehľad technologických správ týždňa.