WASHINGTON, BRATISLAVA. Spredu sa podobá na leva, no zvyšok tela už mačkovitú šelmu nepripomína. Skôr kozu a draka, pričom podobne ako draci dokázala chrliť oheň.
Bájna chiméra však nie je len mýtické zviera z dôb dávnej antiky. Nazývajú sa tak aj skutočné zvieratá, ktoré sa vyvinuli z viacerých rôznych embryí - sú jedincom, v ktorom sa akoby „skrývalo“ niekoľko ďalších.
Teraz sa americkým vedcom vôbec po prvý raz podarilo vytvoriť takéhoto primáta. V prípade troch makakov rézus pochádzajú drobné opičky každá až zo šiestich zárodkov.
Prvé primáty
Fakty
Chiméra
Vzniká, keď výsledný jedinec v sebe nesie stopy po viacerých zárodkoch.
V prípade trojice makakov rézus ide až o šesticu rôznych genómov.
Bunky nesplynuli, spolupracovali pri vytváraní tkanív.
S chimérami pracujú vedci už od šesťdesiatych rokov. Ide však o myši, potkany či králiky. Vytvoriť takúto opicu sa dosiaľ nikdy nikomu nepodarilo. Zmenil to až tím Masahita Tačibana z oregonského Národného strediska pre výskum primátov.
Vedcom sa podarilo vytvoriť tri makaky, opičky Chimero, Hex a Roku, ktoré sú biologickými samcami. Roku však má samčie aj samičie bunky. V
šetky primáty majú v sebe tkanivá a orgány, ktoré sa vyvinuli z rôznych zárodkov. Prakticky tak v sebe nesú až šesticu genómov.
„Bunky však nikdy nesplynuli. No zostali spolu a spolupracovali na vyformovaní tkanív a orgánov,“ povedal podľa denníka Guardian Šouchrat Mitalipov, spoluautor štúdie v odbornom magazíne Cell. „To otvára ohromné možnosti pre vedu.“
Iný postup
Pri primátoch však nefungoval postup, ktorý sa už pred desaťročiami osvedčil u hlodavcov.
Tam stačí do embryí vložiť embryonálne kmeňové bunky získané z iného zárodku. V prípade primátov, a zrejme aj ľudí, však nefungujú pluripotentné kmeňové bunky - bunky, ktoré sa dokážu zmeniť na akékoľvek tkanivo či orgán v tele, nedokážu však vytvoriť placentu či celého jedinca.
Vedci sa museli obrátiť ešte na skoršie vývojové štádium a použiť takzvané totipotentné bunky. Sú to napríklad oplodnené vajíčko a bunky, ktoré vzniknú po jeho prvých deleniach.
Až keď biológovia zobrali takéto bunky z niekoľkých, zhruba štyri dni starých zárodkov, postup začal fungovať. Bunky spolupracovali a vznikalo embryo, ktoré dali donosiť náhradným samiciam. Napokon sa narodili tri chimerické makaky rézus.
Žiadni ľudia
Chiméry sa používajú na lepšie pochopenie raných štádií organizmu. Vedci pomocou nich dokážu lepšie sledovať, ako sa vyvíja embryo, ako vznikajú tkanivá, jednotlivé orgány a aká je pritom úloha génov.
„Ak chceme dostať terapiu pomocou kmeňových buniek z laboratórií do kliník a posunúť sa od myší k ľuďom, musíme pochopiť, čo bunky primátov dokážu a čo nie,“ dodáva Mitalipov. „Potrebujeme ich skúmať u ľudí vrátane ľudských embryií.“
Vedci však podľa BBC zdôrazňujú, že nejestvuje žiaden prakticky dôvod, prečo by mal niekto vytvárať ľudské chiméry.
