Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk |
Videoherná produkcia sa posledné roky prispôsobuje masám bežných ľudí. Doba, kedy sa hrám venovala úzka skupina zanietených “kockáčov”, je dávno preč. Chvalabohu alebo práve naopak? Virtuálna zábava sa na nás škerí v každom okamihu, hrať sa chcú všetci a všade.
Duša démona
Keď sa pred dvomi rokmi objavila nenápadná kombinácia akčnej hry, RPG prvkov a dobrodružstva s názvom Demon’s Soul, mali sme pred sebou kandidáta na najkontroverznejší projekt.
Konzolové hry sú všeobecne mnohými PC hráčmi považované za primitívne a až detsky jednoduché, pričom práve toto prekvapenie dokazovalo pravý opak a nechalo nás zomierať na každom rohu. Niekoľkokrát.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Pokračovanie Dark Souls v tvrdých podmienkach vedúcich k úspechu - často žiaľ i frustrácii - vôbec nepoľavuje a necháva hráča tvrdo drieť, trestá ho za každú, čo i len najmenšiu chybičku.
Naivné a bezhlavé pochodovanie do nepriateľskej náruče je definitívnou bodkou pre vaše účinkovanie v temnom svete.
Smrť nie je len návratom na posledne uloženú pozíciu (ukladá sa pri vatrách, kde si zároveň vylepšujete svojho hrdinu). Automaticky stratíte pozbierané duše z mŕtvych nepriateľov. Tie slúžia ako platidlo pri vylepšovaní postavy, jej vlastností, špeciálnych schopností a podobne.
Ak sa vám podarí znovu prísť na miesto, kde ste zahynuli, môžete si duše znovu vziať a bez postihu pokračovať veselo ďalej. V opačnom prípade, pri skonaní ešte pred privlastnením si tvrdo vybojovaných (a stratených) duší, o ne definitívne prídete.
Aby to nebolo málo, po každej vašej smrti sa všetci nepriatelia objavia znovu na svojich miestach a čaká vás rovnako náročné putovanie. Zdravie sa vám automaticky neobnovuje a k zemi vás môže poslať ktorýkoľvek z protivníkov niekoľkými údermi.
Hranie vyzerá jednoducho tak, že sa učíte na každom jednom nepriateľovi ako ho čo najefektívnejšie zneškodniť, postupujete po malých krôčkoch.
Obrana je najlepší útok
Na dianie na obrazovke sa pozeráte z pohľadu tretej osoby a neustále civíte svojmu hrdinovi na chrbát. Základom úspešného postupu nie je - ako sa to môže niekomu zdať - len sekanie a mávanie mečom.
Zdravie vám ubúda prirýchlo, nepriateľom zas naopak. Musíte sa teda neustále pohybovať, používať úskoky do strán, držať pred sebou štít na obranu a útočiť v správnych momentoch.
Pri ataku (a jeho úspešnom odvrátení) vám mierne poklesne stamina (výdrž), rovnako i pri vašom výpade. Ak klesne na nulu, je vaša obrana neefektívna. Nemusíte mať obavy, stamina sa priebežne obnovuje, a práve tu do hrania vstupuje strategický element.
Musíte svoje útoky správne načasovať, nehnať sa bezhlavo na nepriateľa. Pretože potom hlavu i stratíte. Má to však svoju logiku, hoci je pre niekoho zvrátená, frustrujúco odpudivá a tvrdo ubíjajúca.
Pohltenie temnotou
Škoda, že príbeh je mierne zatlačený do pozadia a nečakajú vás žiadne košaté dialógy s príbehovými postavami. Na všetko ste v podstate sami a ako to už býva, na vašich pleciach ostáva záchrana sveta. Ten je obzvlášť temný a depresívny, pričom práve o to viac vás vtiahne atmosféra tohto krutého univerza.
Či už sa prechádzate rozvalinami hradu, tmavým podzemím alebo bažinami, je všetko okolo vás pestrými farbami rozhodne nehýri a kochať slnečnými lúčmi presvitajúcimi cez koruny stromov sa taktiež nebudete. Pretože budete neustále zomierať.
A znovu. A zas.
Na niektorých nepriateľov fungujú len určité zbrane, no nik vám nepovie ktoré. Predmety sa postupne poškodzujú a musíte ich opravovať. Alebo len obyčajné pasce - keď sa na vás prvýkrát začne valiť obrovská kamenná guľa, len sa budete čudovať, čo to tak hrmí. Druhýkrát vezmete nohy na plecia. Peklo ako na dlani. Svoje si užijete s bossmi - obrovskými protivníkmi, ktorí vás prevyšujú nielen vzrastom, ale aj silou útoku. Prežiť v ich prítomnosti niekoľko sekúnd sa ukáže ako dôvod na štátny sviatok. Musíte zisťovať čo na nich platí, snažiť sa prežiť znovu o kúsok dlhšie. Vracanie sa do už navštívených lokácií a zbieranie duší sa stane nutnosťou.
Výzva pre najdrsnejších
Obtiažnosť je skutočne krvavá. Nadšení nebudete zo grafického spracovania. Nie po umeleckej stránke, tá dokáže svojim chladom až nepríjemne zmraziť, no technická kvalita je priemerná, animácia pohybov nedostatočná. Naopak výrazne poteší epická hudba. Kooperatívny multiplayer je príjemným osviežením. To všetko je ale len akýmsi šumom v pozadí. Brutálna náročnosť vás môže otráviť takmer okamžite, frustrujúca náročnosť nahnevať.
Lenže stále musíme pozerať i na druhú stranu mince: hrať Dark Souls je výzva. Aj napriek tomu, že vás bude pravidelne iritovať, má hra svoju zvrátenú príťažlivosť, nepríjemne mrazivú, ale aj príťažlivú atmosféru. Dark Souls je temná akčná hra s RPG prvkami, ktorá vám nedaruje nič a bude sa smiať na vašej bezradnosti. Pre niekoho to bude fakt, cez ktorý sa nedokážu preniesť, ostatní si budú užívať drsný svet v temnom prevedení.