BRATISLAVA. V komiksoch či filmoch to vyzerá jednoducho. Spiderman naháňa zloduchov, preskakuje zo strechy na strechu, mestom sa pohybuje pomocou pavúčích superpevných vlákien, ktoré vďaka zvláštnemu mechanizmu vystreľuje zo svojej dlane.
V skutočnom svete to však býva zložitejšie. Niežeby vedci i inžinieri chceli spolu s Petrom Parkerom chytať svetových kriminálnikov.
Fakty
GM hodvábnik
Pavúčie siete sú extrémne pevné a pružné.
Pavúky sa však nedajú dobre pestovať na farmách.
Vedci preto geneticky upravili priadku morušovú (hodvábnika).
Jej nite mali vlastnosti pavúčieho vlákna.
No už desaťročia ich láka vytvoriť a vo veľkom pestovať vlákno, ktoré sa inšpirovalo svetom pavúkov a ich sietí. Tie totiž v prírode predstavujú extrémne pevný a pružný materiál, ktorý by sa nám hodil v medicíne či pri vývoji nových materiálov.
Vytvoriť takéto vlákna sa dosiaľ nedarilo. Podľa štúdie v magazíne PNAS to teraz dokázali americkí vedci. Použili pri tom geneticky modifikované hodvábniky.
Pavúkopriadka
Priadka morušová sa pestuje ľahko. Jej vlákna však azda okrem textilného priemyslu nemajú veľkú budúcnosť – stále nie sú dostatočne pevné.
Pavúky sa zase na komerčné účely nedajú poriadne chovať. Sú to veľmi teritoriálne živočíchy a majú tendenciu nielen útočiť jeden na druhého, ale rady sa uchyľujú aj ku kanibalizmu.
Vedci sa preto oba druhy rozhodli skombinovať. Tím Dona Jarvisa z Wyomingskej univerzity preniesol pavúčie gény do hodvábnikov. Namiesto náhodného uhryznutia tak prišlo na moderné genetické inžinierstvo. To skúšali odborníci už v minulosti, no až teraz mali vedci úspech.
Vytvorili larvy priadky morušovej, ktoré produkovali vlákna s podobnými vlastnosťami, ako má pavúčia sieť. A dokázali to vo veľkom množstve.
„Štúdia ukázala, že vedci boli schopní zobrať súčasť pavúčieho vlákna a prinútiť hodvábniky, aby ju zakomponovali do vlastného vlákna,“ komentoval výskum pre BBC biológ Christopher Holland.
„Ukázala tiež, že tento kompozit, ktorý má v sebe kúsok z pavúčieho vlákna a väčšinu z vlákna priadky, má zlepšené mechanické vlastnosti.“
Žiadna výhoda
Vedci teraz dúfajú, že nite z geneticky upravených hodvábnikov by mohli pomôcť lekárom či inžinierom pri vývoji nových materiálov. Špekuluje sa, že by sa dali využiť na prípravu umelých šliach či ako kostra na pestovanie tkanív a liečbu zranení.
Zároveň by takto upravené priadky morušové nemali predstavovať hrozbu ani pre samotnú prírodu. Dokonca ani vtedy, ak by ušli z fariem.
„Neviem si predstaviť, akú by hodvábnik produkujúci pavúčie vlákna mohol mať v prírode výhodu,“ tvrdí podľa britského spravodajstva Guy Poppy zo Southamptonskej univerzity.
