Taliansky experiment nameral neutrína rýchlejšie ako svetlo, CERN narazil na stopy po Higgsovom bozóne a Američania sa rozlúčili so svojim programom vesmírnych raketoplánov. Pozrite si prehľad desiatich najdôležitejších udalostí vo vede v roku 2011.
1. Neutrína predbehli svetlo
Nič také podľa našej fyziky nejestvuje. Jeden z pilierov modernej vedy hovorí jasne: nič hmotné sa nemôže pohybovať rýchlejšie, ako je rýchlosť svetla vo vákuu.
V septembri sa však objavili správy, že taliansky experiment OPERA narazil na častice, ktoré sa pohybovali o malý kúsok rýchlejšie ako svetlo. Zo zdroja v CERN-e dorazili neutrína o čosi skôr, ako je to teoreticky vôbec možné. To by však znamenalo, že sa Albert Einstein mýlil.
Detektor OPERA leží pod talianskym štítom Gran Sasso, a pôvodne mal robiť niečo iné. Pri kontrole dát sa však fyzici pozreli aj na údaj, ako dlho trvalo časticiam z menšieho urýchľovača, kým preletia viac ako sedemsto kilometrov pod zemou do detektora.
Výsledok ich zaskočil, no rovnaký ostal aj po polročnom overovaní. A neskôr aj po novembrových testoch, keď z CERN-u posielali do Talianska upravené pulzy. Neutrína boli stále rýchlejšie ako svetlo.
Vedci však zatiaľ ostávajú skeptickí a skôr sa prikláňajú k neznámej chybe. S napätím sa preto čaká na výsledky z iných laboratórií - či aj ony dajú zbohom dosiaľ známej fyzike.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
2. Koniec raketoplánov
„Houston, misia dokončená,“ povedal do rádia veliteľ Chris Ferguson. „Po tom, ako sme tridsať rokov slúžili svetu, si raketoplány zaslúžili svoje miesto v dejinách. A teraz skončili navždy.“
Týmito slovami po tridsiatich rokoch skončil program amerických raketoplánov. Technologického zázraku, ktorý štartoval ako raketa a pristával ako lietadlo. Raketoplány pomáhali budovať Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS, vyniesli a opravili v kozme Hubblov vesmírny ďalekohľad, zásobovali aj vozili družice a experimenty.
Po ich konci sú Spojené štáty bez kozmickej lode schopnej vyniesť ľudí a posádka ISS zostala odkázaná na ruské rakety.
Pristátie raketoplánu Atlantis. FOTO - NASA
3. Stopy božskej častice
Trvalo viac ako štyri desaťročia, kým sa konečne ukázal. Dosiaľ bol Higgsov bozón iba hypotetickou časticou, Veľký hadrónový urýchľovač CERN-u však zrejme pozoroval prvé stopy jeho prítomnosti.
Vedci tak pravdepodobne narazili na posledný stavebný kameň z takzvaného štandardného modelu, ktorý zatiaľ najlepšie opisuje svet časticovej fyziky.
Problémom je, že táto fyzika nevie vysvetliť všetky pozorovania vo vesmíre. No Higgsov bozón s hmotnosťou 125 GeV by mohol byť aj kľúčom k novým teóriám, ktoré svet okolo nás opisujú lepšie.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
4. Sesternice Zeme
Niekde tam by mohol jestvovať život - na inej planéte, pri inej hviezde. Zatiaľ o ňom nevieme, astronómovia však objavili prvú planétu, ktorú sa podarilo potvrdiť a zároveň leží v obývateľnej zóne.
Kepler-22b krúži okolo svojho slnka asi 600 svetelných rokov ďaleko a priemerná teplota na jeho povrchu umožňuje vode tiecť. To je kľúčová podmienka na existenciu života tak, ako ho poznáme.
Kepler-22b objavil americký lovec exoplanét a vedci tvrdia, že v obývateľnej zóne tušia ďalších päť desiatok vesmírnych telies. Astronómovia tiež objavili dve exoplanéty, ktoré sú podobne veľké ako Zem.
Kepler-20e, exoplanéta menšia ako Zem. FOTO - NASA
5. Cesta na Mars
Mars je zaujímavá planéta. Kedysi tam údajne existovali podmienky na život lepšie ako na našej vlastnej planéte. Vieme že tam je množstvo ľadu a miestami aj voda, ktorá stále tečie. A aspoň teoreticky by tam teraz alebo aspoň v minulosti mohli prežívať mikroorganizmy.
Preto poslala NASA na červenú planétu svoj veľký rover Curiosity, ktorý tam bude skúmať chemické predpoklady života.
A na jej mesiac Phobos chceli zase Rusi poslať sondu Phobos-Grunt, ktorá mala odobrať vzorky a priviezť ich späť. Táto misia však zlyhala.
6. Proces s vedcami
Veda nevie všetko. Tá súčasná napríklad predpovedať zemetrasenia. Napriek tomu v Taliansku odštartoval súdny proces so seizmológmi, ktorí sú obvinení z nedbanlivosti a nerozvážnosti.
Previniť sa mali tým, že verejnosť nedostatočne upozornili na riziká zemetrasenia v L'Aquile v roku 2009, a teraz im za to hrozí až pätnásťročné väzenie.
Súdny proces s vedcami až príliš nápadne pripomína snahu predhodiť rozzúrenej verejnosti obetných baránkov. Píše Peter Morvay
7. Dinosaurie stopy v Tatrách
Po viac ako tridsiatich rokoch objavili v Tatrách ďalšie stopy dinosaurov. Nové fosílie našli vedci na poľskej i slovenskej strane, sedem nových typov objavili v Červenom úplaze v Tichej doline.
Slovenskí geológovia objavili stopy dinosaurov na našom území naposledy v roku 1976. Teraz však paleontológovia narazili nielen na nové pozostatky dravých jašterov, ale aj na skamenené dôkazy po dávnych bylinožravcoch, ktorí žili zhruba pred dvesto miliónmi rokov na niektorom z vtedajších ostrovov.
Po kliknutí infografiku zväčšíte.
8. Koniec slnečnej sústavy
Ešte žiadny ľudský stroj sa nedostal tak ďaleko. Obe americké sondy Voyager objavili na samom konci našej slnečnej sústavy akési magnetické bubliny, ktoré pripomínajú penu vo vírivke. Zrejme ich spôsobuje rotácia našej hviezdy.
Okrem nich však sondy dokázali aj jestvovanie galaktického žiarenia z Mliečnej cesty, ktorého existenciu vedci dosiaľ len predpovedali. Ukazuje na oblasti, kde sa rodia mladé hviezdy.
9. Zbraň proti HIV
Boj s vírusom HIV a následne aj s AIDS nevieme vyhrať. Dosiaľ najlepším výsledkom bol stabilizovaný pacient, ktorý prežíval desaťročia. Prelomom by však mohla byť experimentálna liečba, ktorú vedci vyskúšali na myšiach. Jej problémom je, že jej podstata spočíva v zásahu do DNA.
Genetici dokázali pomocou vírusov upraviť genóm myších svalových buniek tak, aby produkovali proti HIV protilátky. Hlodavce sa následne nemohli zákerným vírusom nakaziť. Niektorí lekári preto už začínajú hovoriť o klinických testoch na ľuďoch.
Zelenou (vo falošných farbách) sú stopy vírusu HIV. FOTO - WIKIMEDIA COMMONS
10. Vypli superstroj
Kým európsky superstroj bol len krok od objavu Higgsovho bozónu, americkí fyzici smútili. Vláda sa rozhodla ukončiť činnosť ich šesťkilometrového urýchľovača Tevatron, ktorý sa stal v porovnaní s európskym Veľkým hadrónovým urýchľovačom zastaraný.
Prakticky sa tak skončili preteky medzi európskym a americkým experimentom. Tevatron pritom nemusel prehrať: pri predpokladanej hmotnosti by zrejme dokázal Higgsov bozón - ak jestvuje - tiež nájsť.
